Závan smrti
- Nedáte si kávičku, pane doktore? Ještě ráno ji navařila nebožká.
- Ne, děkuji. (zo seriálu o básnikoch v Čechách).
X
Manžel ide na pohreb kolegovi zo spevokolu. Včera mali gulášpartiu a tam spomínali, že nebohý už síce na skúšky spevu nechodil, ale občas ich prišiel pozrieť, ba v lete ich prosil, že keď bude gulášpartia, aby ho zavolali. Nuž, guláš bol, ale bez neho. A dnes mu zaspievajú „Aká si mi krásna, ty rodná zem moja“ plus ešte jeden „doják.“
X
Čítala som, že sa utopil jeden slávny herec južanských telenoviel. Vraj keď kričal o pomoc, mysleli si, že ide o nakrúcanie, tak mu nikto nešiel na pomoc. Ja som sa tohto leta topila nie v divokej rieke, ale v Jadrane, blízko pri brehu. (v zradnej priehlbine). Pamätám si, že vodička bola nádherne teplučká, hodila som sa do nej ako vypasená tulenica. Keď som necítila dno pod nohami, spanikárila som. Začala som sa nechutne trepať a volať o pomoc asi v štyroch jazykoch. Vytiahli ma, chvalabohu, rýchlo, a chorvátski doktori mi poskytli všestrannú starostlivosť – infúzie, dýchanie cez masku, lieky. A „vytiahli“ zo mňa aj značný finančný obnos. Nemocnicu v Dubrovniku môžem aj pokritizovať. Neboli schopní mi dať suchú košieľku. Asi dve hodiny som ležala v mokrom tričku. Vraj suché oblečenie nemajú. Keď ma preložili na inú izbu, videla som, kam dávajú suché košieľky: do jednej bol oblečený môj vankúš. No a ešte som zazrela staré známe praktiky – na recepcii stála na pulte darčeková taška s prezentmi - zaiste od vďačného pacienta.
Mňa tá smrť len tak „lizla“, aj tak ďakujem Bohu, že ma zachránil. A možno aj Panna Mária z neďalekého Medžugorija, ktorú sme boli v ten deň navštíviť.
sobota 17. septembra 2016
ÚSPECH
ÚSPECH
vnúčat je balzamom na babkinu dušu.
Veď každá babka JE PRESVEDČENÁ, že jej, a iba jej vnúčatá sú
NAJKRAJŠIE
NAJMILŠIE
NAJŠIKOVNEJŠIE
NAJMÚDREJŠIE
NAJGENIÁLNEJŠIE.
Potvrdzuje to aj doterajšia skúsenosť:
Sofinkine úspechy v hre na klavíri
Dominikine výkony sťa mažoretky, speváčky a maliarky
Andrejkove úspechy vo futbale, v čítaní, v hre na gitaru
Preto ma vôbec neprekvapilo, že 5-ročná Dominika vyhrala v Bratislave detskú súťaž v maľovaní pod názvom „Farebná hudba“. Pravda, zásluhy si určite pripisuje druhá babka, ktorá je amatérskou maliarkou, jej gény padli na úrodnú pôdu, ale všetci sme z Dominiky šťastní!
Babka vie poláskať a potešiť aj v prípade chvíľkového neúspechu. Kto iný?
vnúčat je balzamom na babkinu dušu.
Veď každá babka JE PRESVEDČENÁ, že jej, a iba jej vnúčatá sú
NAJKRAJŠIE
NAJMILŠIE
NAJŠIKOVNEJŠIE
NAJMÚDREJŠIE
NAJGENIÁLNEJŠIE.
Potvrdzuje to aj doterajšia skúsenosť:
Sofinkine úspechy v hre na klavíri
Dominikine výkony sťa mažoretky, speváčky a maliarky
Andrejkove úspechy vo futbale, v čítaní, v hre na gitaru
Preto ma vôbec neprekvapilo, že 5-ročná Dominika vyhrala v Bratislave detskú súťaž v maľovaní pod názvom „Farebná hudba“. Pravda, zásluhy si určite pripisuje druhá babka, ktorá je amatérskou maliarkou, jej gény padli na úrodnú pôdu, ale všetci sme z Dominiky šťastní!
Babka vie poláskať a potešiť aj v prípade chvíľkového neúspechu. Kto iný?
Voľný deň
Voľný deň
Čo je voľný deň pre workoholičku? Zaručene začne:
- prepierať v rukách drobné kúsky bielizne
- piecť koláč (keď už mám to voľno, urobím deťom radosť)
- v pokoji vysávať celý byt
- lúštiť krížovky – ale na čas! (prekonám svoj rekord?)
- robiť si starosti o svoje zdravie (každú polhodinu si zmeria tlak, preštuduje na internete diagnózu, ktorú si práve vsugerovala, zistí, že má všetky symptómy, celá nešťastná zje aspoň štyri tabletky)
- ukladá vypratú bielizeň
- žehlí nevyžehliteľné kúsky
- číta svoje memoáre
- píše svoje memoáre.
VOILÀ!
Čo je voľný deň pre workoholičku? Zaručene začne:
- prepierať v rukách drobné kúsky bielizne
- piecť koláč (keď už mám to voľno, urobím deťom radosť)
- v pokoji vysávať celý byt
- lúštiť krížovky – ale na čas! (prekonám svoj rekord?)
- robiť si starosti o svoje zdravie (každú polhodinu si zmeria tlak, preštuduje na internete diagnózu, ktorú si práve vsugerovala, zistí, že má všetky symptómy, celá nešťastná zje aspoň štyri tabletky)
- ukladá vypratú bielizeň
- žehlí nevyžehliteľné kúsky
- číta svoje memoáre
- píše svoje memoáre.
VOILÀ!
štvrtok 15. septembra 2016
Trápenie aj radosť
Trápenie aj radosť
Občas mám taký silný pocit, že to s nimi nezvládam. Že u nich nemám žiadnu autoritu, rešpekt, že ma vôbec neposlúchajú. Ako napr. minulú nedeľu. Sofia s Dominikou v kostole šantili a ja som ich nedokázala utíšiť. Keď im pri udeľovaní „krížika“ pán dekan povedal: „V kostole musíme byť dobré“, cítila som sa pod psa.
Ešte v ten večer ma však Sofia potešila, keď mi povedala takmer celé „Verím v Boha“. Naučila sa to sama.
Chválili sme sa dedkovi, ako to vieme. Ibaže Sofinka zatiaľ memoruje mechanicky, nerozmýšľa o tom, čo hovorí. I stalo sa, že namiesto "verím v spoločenstvo svätých“ povedala „v spoločenstvo hriechov.“ Opravili sme ju: „v spoločenstvo svätých a v odpustenie hriechov!“
Odkedy začala chodiť do školy, badáme, že sa jej prudko rozvíja intelekt. Hocikedy tresne veľmi trefnú poznámku, používa širšiu slovnú zásobu. To by som mala za ňou chodiť so zápisníkom v ruke. Na druhej strane, je to stále hravé dieťa, ba veľmi hravé: hojdačka, pieskovisko, preliezačky, šmýkačka.
Andrej sa po tretíkrát od prváku zaľúbil, lepšie povedané, prvé dve tajné lásky „pustil k vode“ a zadíval sa do Laury. Aj uňho badám pozitívny progres: lepšie si zapamätáva učivo, je bystrejší. Zaiste k tomu prispieva pohyb na čerstvom vzduchu, šikovní kamaráti a kamarátky. Keď však vidím nejaké negatívne vplyvy, snažím sa to prekaziť. Neviem, či ho uchránim, asi ťažko, lebo mu nemôžem behať za pätami, ale čo môžem, to urobím.
No vidíte: pred chvíľou som nariekala, že pri Sofii výchovu nezvládam, teraz sa chválim, ako usmerňujem Andrejka. Život je hojdačka: raz si hore, raz dole: úspech sa strieda s neúspechom.
Ešte jeden postreh: naša ulica ožíva džavotom detí. Prestala byť "geriatriou". Maličké ihrisko dokázalo pritiahnuť decká z ulice aj okolia. Aj keď nemáme lavičky - schválne, aby na nich neposedávali bezdomovci a opilci, predsa je veselo. Mamičky si položia na trávu deku, po ktorej lozia najmenší. Chlapci kopú futbal "ako za ligu". Malý Filipko sa vycikal do piesku. Neva. V noci tam chodia mačky. Psíkovia, mačičky, či malé detičky - všetko je príroda. Kvietočky, trávičky, žihľava aj vysmiate detské tváričky.
Občas mám taký silný pocit, že to s nimi nezvládam. Že u nich nemám žiadnu autoritu, rešpekt, že ma vôbec neposlúchajú. Ako napr. minulú nedeľu. Sofia s Dominikou v kostole šantili a ja som ich nedokázala utíšiť. Keď im pri udeľovaní „krížika“ pán dekan povedal: „V kostole musíme byť dobré“, cítila som sa pod psa.
Ešte v ten večer ma však Sofia potešila, keď mi povedala takmer celé „Verím v Boha“. Naučila sa to sama.
Chválili sme sa dedkovi, ako to vieme. Ibaže Sofinka zatiaľ memoruje mechanicky, nerozmýšľa o tom, čo hovorí. I stalo sa, že namiesto "verím v spoločenstvo svätých“ povedala „v spoločenstvo hriechov.“ Opravili sme ju: „v spoločenstvo svätých a v odpustenie hriechov!“
Odkedy začala chodiť do školy, badáme, že sa jej prudko rozvíja intelekt. Hocikedy tresne veľmi trefnú poznámku, používa širšiu slovnú zásobu. To by som mala za ňou chodiť so zápisníkom v ruke. Na druhej strane, je to stále hravé dieťa, ba veľmi hravé: hojdačka, pieskovisko, preliezačky, šmýkačka.
Andrej sa po tretíkrát od prváku zaľúbil, lepšie povedané, prvé dve tajné lásky „pustil k vode“ a zadíval sa do Laury. Aj uňho badám pozitívny progres: lepšie si zapamätáva učivo, je bystrejší. Zaiste k tomu prispieva pohyb na čerstvom vzduchu, šikovní kamaráti a kamarátky. Keď však vidím nejaké negatívne vplyvy, snažím sa to prekaziť. Neviem, či ho uchránim, asi ťažko, lebo mu nemôžem behať za pätami, ale čo môžem, to urobím.
No vidíte: pred chvíľou som nariekala, že pri Sofii výchovu nezvládam, teraz sa chválim, ako usmerňujem Andrejka. Život je hojdačka: raz si hore, raz dole: úspech sa strieda s neúspechom.
Ešte jeden postreh: naša ulica ožíva džavotom detí. Prestala byť "geriatriou". Maličké ihrisko dokázalo pritiahnuť decká z ulice aj okolia. Aj keď nemáme lavičky - schválne, aby na nich neposedávali bezdomovci a opilci, predsa je veselo. Mamičky si položia na trávu deku, po ktorej lozia najmenší. Chlapci kopú futbal "ako za ligu". Malý Filipko sa vycikal do piesku. Neva. V noci tam chodia mačky. Psíkovia, mačičky, či malé detičky - všetko je príroda. Kvietočky, trávičky, žihľava aj vysmiate detské tváričky.
sobota 10. septembra 2016
Pikantné
Pikantné
Andrej: - Babka, čo je to kondóm?
Moja odpoveď bola vágna, hmlistá, neistá. Rozhodne nie biologicky a vedecky presná.
X
Sofia: - Babka, povedz „keks“.
- Keks.
- Daj si s dedkom sex.
X
Sofia: - Babka, Andrej/Rasťo/Vanesa/Filip povedal/zahrešil, chceš počuť ako?
A už sa mi skláňa k uchu, v očiach výraz zdanlivého pohoršenia premiešaného s dávkou radostnej pikantérie, a zašepká mi to slovo.
X
To si pamätám, že prvá vec, ktorú naučili v škole spolužiaci jedného môjho bratranca-jedináčika bola, že sa nepovie „pipík“, ale „k...t“.
X
Jednému dievčatku na otázku, čo je „klitoris“ odpovedala teta: „To je po latinsky „lakeť“.
Na druhý deň v spoločnosti dievčatko zvolalo: „Áu, to bolí! Buchla som sa o klitoris!“
X
Útlocitnejším čitateľom sa ospravedlňujem. To viete, vtipy rozdeľujeme na dve kategórie: dobré a slušné. Inak detičky nasávajú vedomosti z okolia všetkými pórmi, to je nám jasné!
Andrej: - Babka, čo je to kondóm?
Moja odpoveď bola vágna, hmlistá, neistá. Rozhodne nie biologicky a vedecky presná.
X
Sofia: - Babka, povedz „keks“.
- Keks.
- Daj si s dedkom sex.
X
Sofia: - Babka, Andrej/Rasťo/Vanesa/Filip povedal/zahrešil, chceš počuť ako?
A už sa mi skláňa k uchu, v očiach výraz zdanlivého pohoršenia premiešaného s dávkou radostnej pikantérie, a zašepká mi to slovo.
X
To si pamätám, že prvá vec, ktorú naučili v škole spolužiaci jedného môjho bratranca-jedináčika bola, že sa nepovie „pipík“, ale „k...t“.
X
Jednému dievčatku na otázku, čo je „klitoris“ odpovedala teta: „To je po latinsky „lakeť“.
Na druhý deň v spoločnosti dievčatko zvolalo: „Áu, to bolí! Buchla som sa o klitoris!“
X
Útlocitnejším čitateľom sa ospravedlňujem. To viete, vtipy rozdeľujeme na dve kategórie: dobré a slušné. Inak detičky nasávajú vedomosti z okolia všetkými pórmi, to je nám jasné!
utorok 6. septembra 2016
A predsa sú medzi nami!
V prváckom šlabikári sa pomedzi kresby veselých detičiek vyskytuje aj kresba veselého mimozemšťana - aspoň 20-x!
Pekné, že ICH uznávame a ideme IM V ÚSTRETY!
Anjelíčka strážneho tam však nenakreslili...
Pekné, že ICH uznávame a ideme IM V ÚSTRETY!
Anjelíčka strážneho tam však nenakreslili...
pondelok 5. septembra 2016
Zbohom leto, vitaj škola!
Pobaliť všetky vrecúška, všetko 2x, pomohla som s telocvikom, tatík balil výtvarnú – do krabice od topánok zabalil všetky farby a farbičky, zásteru, štetce, plastelínu, všetko malo byť označené menom, zabalil Sofinke knižky a zošity, dokúpil prezuvky, potom šiel do ZUŠ-ky, mal čo robiť do večera! A ešte sa učil s Ajom – čakajú ho vstupné testy.
Sofi bola spokojná a hrdá prváčka. Napriek celodennému dažďu sme prežili pekný, slávnostný deň.
Aj posledné dni prázdnin boli super. V Kremnici na „gagoch“, s Dominičkou na výletoch, na kupku aj v bazéne, banícke múzeum a mincovňa – všetko bolo poučné a fajn. Menšie nedostatky bledli popri dobrých zážitkoch.
Počasie žičilo do posledného augusta – Sofia sa na ihrisku hojdala ako divá, Ajo robil v piesku kotrmelce – no a 1. septembra začalo liať, prší doteraz, ale vraj má byť pekné babie leto.
Sofi má zajtra narodky, sľubujem jej lyže. Však do zimy je ešte ďaleko, nemusí ich mať hneď.
Zábavné momenty:
- sledovať decká v bazéne z hotelovej izby pomocou priemyselnej televízie (pravda, stále boli s dospelákom),
- robiť si srandu z francúzskeho šéfkuchára, ktorý varil výborne, ale porcie boli mini, predstavte si na večeru maličký kúsok mäska uprostred veľkého taniera, občas k tomu šalát, ale zemiaky nie – senzi návod na schudnutie,
- dobré jedlá cez obed v rôznych reštauráciách po ceste plus pivečko nealkolečko,
- športové výkony mojich troch vnúčat,
- dedove šoférske schopnosti, samozrejme, že „nepotreboval“ navigátor, hlavné, že sme po menších peripetiách došli do cieľa,
- večerné pozorovanie hviezd na lúke,
- Banská Štiavnica krásna vo svojej dezolátnosti
- stred Európy je vraj diskutabilný, ale mohli by to byť Krahule,
- dávať pozor na dve detičky po celý deň, nepretrhla som sa však, lebo sme na to boli traja,
- teraz bude horšie, dozerať na domáce úlohy a učenie, hudobka 3x do týždňa plus Ajov gitarový súbor. Sofia preskočila prípravný ročník, ide do prvého. Len aby zvládala teóriu so staršími deckami – bude viac učenia doma. Presvedčím sa, čo je to „chodiť niekam ako na klavír“ - budeme doslova pravidelne a často chodiť na klavír!
Pobaliť všetky vrecúška, všetko 2x, pomohla som s telocvikom, tatík balil výtvarnú – do krabice od topánok zabalil všetky farby a farbičky, zásteru, štetce, plastelínu, všetko malo byť označené menom, zabalil Sofinke knižky a zošity, dokúpil prezuvky, potom šiel do ZUŠ-ky, mal čo robiť do večera! A ešte sa učil s Ajom – čakajú ho vstupné testy.
Sofi bola spokojná a hrdá prváčka. Napriek celodennému dažďu sme prežili pekný, slávnostný deň.
Aj posledné dni prázdnin boli super. V Kremnici na „gagoch“, s Dominičkou na výletoch, na kupku aj v bazéne, banícke múzeum a mincovňa – všetko bolo poučné a fajn. Menšie nedostatky bledli popri dobrých zážitkoch.
Počasie žičilo do posledného augusta – Sofia sa na ihrisku hojdala ako divá, Ajo robil v piesku kotrmelce – no a 1. septembra začalo liať, prší doteraz, ale vraj má byť pekné babie leto.
Sofi má zajtra narodky, sľubujem jej lyže. Však do zimy je ešte ďaleko, nemusí ich mať hneď.
Zábavné momenty:
- sledovať decká v bazéne z hotelovej izby pomocou priemyselnej televízie (pravda, stále boli s dospelákom),
- robiť si srandu z francúzskeho šéfkuchára, ktorý varil výborne, ale porcie boli mini, predstavte si na večeru maličký kúsok mäska uprostred veľkého taniera, občas k tomu šalát, ale zemiaky nie – senzi návod na schudnutie,
- dobré jedlá cez obed v rôznych reštauráciách po ceste plus pivečko nealkolečko,
- športové výkony mojich troch vnúčat,
- dedove šoférske schopnosti, samozrejme, že „nepotreboval“ navigátor, hlavné, že sme po menších peripetiách došli do cieľa,
- večerné pozorovanie hviezd na lúke,
- Banská Štiavnica krásna vo svojej dezolátnosti
- stred Európy je vraj diskutabilný, ale mohli by to byť Krahule,
- dávať pozor na dve detičky po celý deň, nepretrhla som sa však, lebo sme na to boli traja,
- teraz bude horšie, dozerať na domáce úlohy a učenie, hudobka 3x do týždňa plus Ajov gitarový súbor. Sofia preskočila prípravný ročník, ide do prvého. Len aby zvládala teóriu so staršími deckami – bude viac učenia doma. Presvedčím sa, čo je to „chodiť niekam ako na klavír“ - budeme doslova pravidelne a často chodiť na klavír!
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)