štvrtok 15. februára 2018

Kuchárka

"Tak čo, chutila polievka?" pýtam sa manžela.
"Hm, dobrá. Najlepší bol na nej ten bobkový list!"
Dámy, to, že sa mu lístok náhodou ocitol na tanieri, ešte nemuselo znamenať,
že ho má zjesť! Jednoducho "vidlák".

Alebo: "Rezeň nie je tvrdý?" pýtam sa so starostlivou účasťou, keď ho vidím, ako sa morduje s príborovým nožíkom a vidličkou.
"Hej, uhádla si."

Moje koláče sú väčšinou chutné, hoci, pripúšťam, nemajú ten správny vzhľad.

Mariánko: "Tie zákusky sú chutné. Môžem dostať ešte jeden "bahnistý kúsok?"

Inokedy: "Tie medovníčky sú z kameňolomu?"

Napriek všetkému mi ešte ako-tak dôveruje, čoho dôkazom bol aj dnešný nákup v Kauflande. Doniesol karfiol v nádeji, že mu ho upravím podľa jeho náročných kritérií. A na nedeľu kúpil kačku. Voľakedy by mu stačila s predponou "trt", teraz ju chce dokonale upečenú.

Palacinky viem, ale nežiadajte ich odo mňa tenulinké ako kancelársky papier. Veď treba do niečoho zahryznúť, no nie?

Čo bude dnes na večeru? Hrianky s cesnakom nič nepokazia, ba svojím dychom budeme odháňať upírov a navzájom si znižovať tlak.
Veru tak.