Náš šéfkuchár versus ja
Keď núkam Jurkovi svoj kulinársky výtvor, ktorý podľa neho nevyzerá veľmi vábne:
„Díky, už som sral!“
X
Ochutná jedlo a povie: „Těžkej Bahnhof!“ - cituje Zdeňka Pohlreicha, známeho českého kuchára.
X
Ja: „Jurko, dáš si môj bánhúfek? Veď ty si ho „apgrejdneš“!
X
Marián: „Keby toto zožrala krava, tak zdochne!“
X
Podľa môjho manžela varím dva typy polievok:
a) pomyjovitú – veľmi riedka
b) „výživnú“ - veľmi hustá
X
Uvedomujem si, že neviem dobre dochutiť, môjmu jedlu často chýba chuť „umami“. Jurko to s „umami“ vie, len to nemá „od mamy.“
Od mamy sa treba narodiť, aj s umami sa treba narodiť.
X
Pristúpi k otcovi, ktorý s chuťou raňajkuje (v pyžame, o deviatej ráno). Pozrie naňho spola vyčítavo, spola zhrozene, a zahlási:
„A to ci šmakuje, tak nalačno???“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára