streda 17. januára 2018

A rána sú tu tiché

keď odišiel drobizg do školy.
S radosťou si plánujem práce.
Ak mi plány niekto prekazí,
nerepcem.
Beriem to ako svoj údel.
Urobím neskôr.
Som trpezlivá a pokorná.
Ťahám vozík trápení.
Snažím sa postupne odpútavať
od pozemských radovánok.
Aby sa ľahšie umieralo.


Nevšímajte si ten odsek.
Toť akási svätica,
nie ja, prostá Anica.
Prostá, lebo sprostá,
Anča-baganča.

Poviete si: prevrátila o 180 stupňov.
Toľká sebakritika!

Alebo nevie, čo hovorí,
alebo jej šibe.

Ani jedno, ani druhé.

Len povzdych, že ideály
je ťažko dosiahnuť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára