DETI
Je po operácii trochu rozmaznaná, ale v norme.
Dedkovi na nákupný zoznam, žartovne nazývaný „blbenka“, pripísala: PERŇIKI.
No nekúp jej obľúbené perníčky! Kým ešte nezháňa pervitín, ktorý je tiež slangovo nazývaný „perník“, tak je dobre.
Rada robí grimasy, líška sa, ba vie aj poďakovať. Keď odo mňa dostala novú skladačku (puzzle) o krtkovi, povedala ako slušne vychovaná, distingvovaná dáma: „Jéj, babka, ďakujem, si milá!“ – a pritúlila sa mi hlávkou k nohám.
Naše deti sa rady hrajú nielen s modernými, ale aj s tzv. „retro“ hračkami. Plechová mechanická lienka, autobus, a najnovšie dostali od návštevy plnú tašku plechových autíčok od ich detí, keď boli malé, lebo tie deti a vnúčatá už majú moderné hračky. Tie hračky sú nezničiteľné. Rozhodne sú pevnejšie než tie moderné. Akurát že budeme dávať pozor, keď pôjdeme na pieskovisko, aby nejaké dieťa neskĺzlo po šmýkačke rovno na ostrú hranu plechovej vyklápačky.
Keď som naznačila, že radi prijmeme dary od iných ľudí, prichádzam k faktu, že asi naozaj nie sme snobi. A momentálne je naša finančná situácia taká akurát. Preto sa Ajko vôbec nedomáhal peňazí „za kúpačku“, ani netušil, že je taký zvyk. Teší sa z drobných, ktoré občas dostane do pokladničky. Na čo je dobrá chudoba!
Vnúčatá od nás preberajú niektoré „dospeliacke“ frázy. Napríklad Sofia si zvykla používať zvrat „nejde o to“ – a za tým rozvinie svoje argumenty, Andrej pozná význam slov „redundancia“, „extravagantný“, „inteligentný“. Vnúčik je primerane inteligentný, v druhej triede už veľa číta, celé knihy, napr. Buratina, Jaroslavu Blažkovú, rozprávky, knihy o záhadách, o pátračoch a novšiu detskú literatúru z knižnice. Ľahko sa učí naspamäť.
Sofia si vyhráva pesničky na klavíri, už sa snaží aj o jednoduchý doprovod
v ľavej ruke. Keď sa jej niečo podarí, obzerá sa od klavíra na divákov a veselo sa smeje. Minule sme pozerali Formanov film Amadeus. Syn sa usmial a povedal, že odteraz nebudeme hovoriť „Sofia, smeješ sa ako pripečená,“ ale „smeješ sa ako Mozart“. Z toho si dievča vydedukovalo, že Mozart = hlupák. To nič, o rok, o dva bude hrať jeho geniálne skladby.
Dosť vychvaľovania. Deti majú aj negatívne sklony, od ktorých je ťažké ich odúčať. Ale snažíme sa o to. A ak sa to občas podarí, poviem si: „La vie est belle!“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára