pondelok 29. júla 2019

Ponáška na Kiplinga


Ponáška na Kiplinga

Uniká život nenápadne.
Pomedzi prsty ti uniká.
Keď tráviš chvíle v radosti či slasti,
Či v žiaľ keď halí jeho tunika,
Keď úspech, radosť opája,
Keď máte radosť z neho obaja,
Ba tretie, maličké, sa tlačí na svet,
Máš síl sa oňho postarať,
Ba modré z neba chceš mu dať,
Vtedy je život hoja-hejsa
A srdce v hrudi búši, plesá,
Hotové na hrdinský čin.

Ale keď nedarí sa, cítiš pachuť bytia,
Častokrát skoncovať ho chceš.
Nezdary, ohrdnutá láska, bôle
Nedajú radosť, a to srdce choré
Najradšej zaliezlo by do myšacej diery.
Vtedy ti nie je do spevu,
Po jednom trháš kúsky odevu
Toho istého, čo kedysi ťa krášlil.
Neužijú ho tí, čo by ho snáď našli,
Ten zdrap je nanič, preč s ním hneď.

Lež na tvoj žiaľ mám, priateľ, odpoveď.
Žiaľom sa umárať ti nepomôže,
Aj keby si sa zvliekol z kože,
Aj keby stotisíc si právnikovi zaplatil.

Nájsť toho, čo ti šťastie zahatil?
Zabiť ho, svraba, podliaka?
Či to je pomsta voľaká?

Zlo nezabiješ – sebe neuľavíš.

Ale keď postavíš sa do tej páľavy,
Tvárou v tvár tej ničivej zlosti,
A ponúkneš svoje srdce, ruky, telo
Na pomoc tým, čo žijú v neprávosti,
Keď ponúkneš im seba časť
Na zahojenie ich trápenia,
Vtedy aj tvoje bôle v slasť sa premenia,
Vtedy si nežil darmo, priateľ môj,
Blížnemu daroval si život svoj,
Uľahčil inému, seba obdaroval
Pocitom slastným, takým akurát.
Keď druhý zistil, kto je KAMARÁT.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára