utorok 15. mája 2018

Ranné zážitky

Detičky odišli. Sofia do školy, Andrej na exkurziu. Úvaha nad dievčenskými legínami: šijú ich asi na podvyživené dievčatká, strihy sú uzulinké - sťa na nôžky - páročky, a nie na Sofiine mocné labky a guľatý zadok. Kúpila som jej č. 152, konečne boli ako-tak dobré. Dievča nemá ani 140 cm. Dole boli úzke, no a keďže sú dolu uzulinké, má to tam nazberkané. Hlavné, že jej sadli na zadoček. Po vrchu má tričko a šatovú sukničku.O tých nohaviciach idem napísať do Tesca. Či to nebude tak, že tie úzke sú nepodarky, ktoré veselo posielajú do Východnej Európy?!

Podľa predpovede má dnes výdatne pršať, ale u nás zatiaľ nič, tak som išla na cintorín popolievať.  Pri zatáčke k vojenským hrobom mi z kontajnera  udrel do nosa prenikavý zápach. Ako pokazené mäso. Zapracovala fantázia, v mojej mysli vznikali strašné horory. Pohodené nemluvňa? Kus mŕtvoly? Ak aj nie vražda, mohli to byť "ostatky" niekoho, kto sa hrobárom vysypal z truhly pri kopaní hrobu. Išla som to nahlásiť na pohrebníctvo. Doma som rozprávala manželovi, on ten zápach cítil už pred dvoma dňami. No fuj a hnus! A teraz si prestdavte, že niekto bude tak nešetrne zaobchádzať s vašimi ostatkami! Začnem uvažovať nad žehom. Zajtra sa pôjdem opýtať, čo to bolo. Námet pre Dominika Dána? Nedbalosť pohrebákov? Zdochnutá lasica?

V každom prípade fuj! Rýchle sa preorientujme na niečo veselšie: už to mám! život je krásny, vonku je máj - a ja ešte žijem!!! A ešte, že Sofinka má dnes meniny. Včera sme jej kúpili krásne šaty - bude mať na vystúpenie v hudobke, aj na dedkovu 70-ku. V škole rozdáva spolužiakom keksíky.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára