Dva paradoxy
Jedna britská armádna spoločnosť plánuje vyrábať ekologické zbrane, teda také, ktoré nepoškodzujú životné prostredie. Pôjde o bezolovnaté guľky, lebo olovo je jedovaté. K plánom spoločnosti patrí aj výroba „tichších“ bojových hlavíc a „ekologických“ rakiet, ako aj biodegradovateľných výbušnín a granátov, ktoré produkujú menej škodlivý dym. Riaditeľ spoločnosti sa vyjadril, že zbrane sa budú vyrábať tak či onak, nuž prečo ich nevyrábať takým spôsobom, aby nepoškodzovali životné prostredie??
Neviem, čo je na uvedenej informácii pravdivé, ale bolo to uverejnené v časopise Commission en direct v rubrike kuriozitiek, ktorá sa nazýva OOPS!
Pokiaľ ide o životné prostredie, uvediem najnovší škandál, o ktorom som sa dočítala v EU Observeri. A bohužiaľ je to pravda! Lebo EUObserver sa snaží podávať objektívne informácie. Viete, z akého dreva je vyrobených vyše tisíc metrov štvorcových podlahy na najvyšších poschodiach v Berlaymonte, rozumej v sídle Európskej komisie? Zo vzácneho chráneného reziva z indonézskych pralesov, z chránených stromov, ktoré je prísne zakázané vyrubovať! Zelení soptia, Barroso sa môže hanbiť, ale čo už? Predsa tú dlážku teraz nevytrháme, keď rekonštrukcia Berlaymontu trvala tak dlho a stála tak mnoho peňazí! Je to katastrofa, povie si radový občan. Európska únia bije na poplach, vyzýva k ochrane životného prostredia, vzácnych druhov, k šetreniu, a čo sama robí? Vodu káže, víno pije!
Tie indonézske tropické pralesy sú biotopom pre vzácny druh orangutanov. Nedá mi nepredstaviť si José Manuela ako statného orangutana, poskakujúceho po nádhernej dlážke vo svojom kráľovstve na vrchnom poschodí Berlaymontu. Vraj má rád moderné umenie a v kanceláriách sú rozvešané abstraktné obrazy. Určite má rád aj svoju exkluzívnu dlážku, ktorá mala patriť orangutanom. Ak Barroso miluje svoju podlahu zo vzácneho dreva, ktovie, možno aj orangutany majú zmysel pre moderné umenie? Možno by si tie obrazy radi pozreli. Čo tak tie dva druhy na chvíľu – povedzme na taký mesiac vymeniť? José Manuela poslať do indonézskeho pralesa a do Berlaymontu posadiť za kancelársky stôl orangutana? Pri tempe, akým pracuje Európska komisia, by si ten rozdiel za tridsať dní možno ani nikto nevšimol!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára