Škvarkové pagáčiky
Nie je to najľahšia záležitosť, potvrdia aj skúsené gazdinky. Moja mama ich skúšala po celý život – so striedavým úspechom. Keď už bolo cesto vynikajúce, pagáčiky neboli dostatočne slané, aspoň podľa môjho manžela. No a s takým kritikom skúste žiť! Nie div, že sa mi do pečenia nechce. Navyše som typ, ktorý si prácu rád zľahčuje rôznymi modernými prístrojmi, ktoré sa nehodia vždy na všetko.
Tak aj pri dnešných pagáčikoch. Urobím ich, reku, z kúpeného lístkového cesta, škvarky máme, podrvím ich na elektrickom mlynčeku, bude to rýchle a dobré. A hlavne, nezabudnem škvarky poriadne posoliť!
Čo vám budem hovoriť! Nedarilo sa od samého začiatku. Technika ma neposlúchala, v istom momente sa nože na elektrickom robote prestali krútiť, hoci prístroj vydával zvuk, akože je všetko OK. Ale nebolo. Po niekoľkých márnych pokusoch som nazúrená vybrala klasický mlynček na mäso a škvarky pomlela.
Vnučka pomáhala pri vaľkaní cesta. Má svoj malý valček, je veľmi usilovná, všetko chce skúsiť. OK. Cesto sme napokon rozvaľkali, natrela som ho pomletými škvarkami, poriadne posolila, a keď hovorím poriadne, tak PORIADNE. Spolu so Sofinkou sme vykrajovali pagáčiky, ukladali ich na plech, potreli vajcom, urobili ostrôžkou mriežku, no radosť pozrieť.
Výsledok: akési neforemné atómové hríbiky, poriadne nafúknuté a chuťovo PORIADNE slané. Prepáč, mamička, nech Ti je zem ľahká!
Kŕmim sa tou slanotou, nadávam na seba, na svoju netrpezlivosť, diletantstvo, nešikovnosť a podobne.
Ale aby sme vniesli do tej sebakritiky aj trochu optimizmu: verím, že nabudúce to bude lepšie!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára