Deti

Zmýšľanie dospelých je odlišné od toho detského. Dospelí sme zbytočne ustarostení, ustráchaní, máme malé pochopenie pre zábavu.
Deti opačne.
Príklad: Ajo dvakrát prišiel cca o hodinu neskôr domov, raz zo školy, raz z hudobnej školy. Ja ustráchaná na okne, raz som mu aj išla oproti. Vysvitlo, že raz hral so spolužiakmi na školskom dvore futbal, nemali loptu, tak použili šišku, druhý raz sa na dvore ZUŠ-ky ohadzovali s kamarátom s lístím.
Aja keď pošleme so smeťami, stihne si na tráve, resp. pieskovisku kúsok pocvičiť. Rád robí hviezdy, saltá a podobné kúsky. So Sofinkou to skúšajú aj v byte na starom matraci. Mám obavy o akvárium.
Dominika je už zdravšia. V telefóne mi povedala: "Babka, už som čulšia!" Prajeme skoré uzdravenie, Dominička!

Na hojdačke

Na hojdačke

Chvíľu si hore, hneď zas dole.
Väčšinou dole -
a či v strede?
A to platí
pri chôdzi, behu,
v ľahu aj sede.

Všeobecne je to tak:
šťastie sa k starkým skláňa málo.
Svetové nápady,
záblesky šťastia,
či priazeň osudu
navštevujú mladých,
mocných a krásnych.


Včera som chvíľu myslela,
že idem naspäť do Bruselu.
Oni ma volali!
Oni ma verbovali!
Oni ma chceli!
Presne viem, kde ten úrad sídli.
Place Ambiorix,
blízko môjho prvého podnájmu.
Pekný park, fontánky,
starci na lavičkách debatujú,
okolité domy starobylé,
štýlové,
hoci s typicky špinavými záclonami.

Veď uznajte, priatelia:
junior communications specialist
- Brusel, Maastricht, Afrika.
Nie, to sa ma netýka.
Videli ste už 66-ročného juniora?

(O paličke o chvíľu?)

Tak som sa im porúčala
budem doma variť prať,
deťom zadky utierať.
Upratovať a hniesť cesto:
tam je moje miesto!

ÚTECHA

ÚTECHA
V podobe dietok
Na sklonku života,
Či na začiatku
Jesene
Kalendárnej
Aj mojej vlastnej.
Čaptavo chodíš, Anička.
Nahrbená, chodidlá kladieš od seba,
Ako starý klaun.
Keď ťa napodobnila vnučka,
Všetci sa smiali
Okrem teba.
V parku ešte tráva,
Ale aj žlté lístie.
Skvelá telocvičňa.
Ajo si kráti chvíle
Čakania pred kostolom
Saltami, hviezdami a podobne.
Sofinka je macík,
Nevie mlynské kolo,
Zato veselo šantí
A občas povie múdrosť
Múdrosť decka hraničiacu s genialitou
A mne je teplo pri srdci.


XXX

Otvorili kostol.
Spovedechtiví katolíci,
Statoční Cirkvi robotníci,
Pokorné ovečky.
Aj my sme z toho stáda.
A som celkom rada.

Katolíci utvorili rad,
Rad pri spovednici.
Andrejko šiel tam, kde nebol rad
V nádeji, že tam dôjde ďalší kňaz.
Ale kňaz nechodil,
Andrejko prešiel do pôvodného radu,
Poprosila som pani, ktorá nás videla vonku,
Či sa môže postaviť za ňu.

Medzitým Sofinka
Filozofovala v lavici
S modlitbou na perách
A knižkou pri líci,
Jej detské modlitby
Boli iste vyslyšané.
Veď boli úprimné,
Naivne dojemné,
Významovo objemné,
Lebo len dietky chápu veľkosť Božiu
A majú nádej, že ich vyslyší.

A po spovedi cukríky,
Keksíky a bábiky
Na odľahčenie chvíle.
Z vďačnosti, že sú milé.

Na zelenej tráve žlté lístie,
Ešte nie suché, čerstvo spadnuté,
Dali sa na ňom robiť kúsky
Akrobacie príchute.

Chlapec bol šťastný,
Babka dvakrát.
A Sofinka poskakovala
Ako kozliatko
Chrúmajúc zakázané
Cukríky.
Baba, budeš sa z toho spovedať!

LAMBADA

LAMBADA
a iné


Deti išli do školy.
Tančím LAMBADU!!!

X

Medzi priateľkami:
- Čo si taká dobitá?
- Ale, otec ma pristihol s Janom ako sme tancovali LAMBADU.
- A čo je na tom zlé?
- On je hluchý.

X

Andrejko:
- Školský rok veru nie je žiadna LAMBADA.

X

Na zemiakových lupienkoch bolo napísané, že vnútri môže byť bankovka. Sofinke som strčila do otvoreného balíčka 20-ku, akože tam bola už z baliarne. Bolože to radosti!
- Jéj, moja prvá dvadsiatka! Aj Vanda už raz mala 20 eur!
Ja: - Ale musíš usilovne cvičiť klavír!
Veru, nie vždy sa chce. Preto robím, čo sa dá, peniaze do dievčaťa investujem.

X

Bibíkovi som ušila mikinu a nočnú košeľu, to isté pre Sofinkinho plyšáka. Lebo Vandina babka šila šaty pre jej Barbie bábiky. (Sofia sa nehráva s Bárbinami). Stretlo sa to s veľmi pozitívnym ohlasom. Andrej macíka pravidelne prezlieka, mal byť dievčatko. Ale začína aj posilňovať, často cvičí v byte, aj na preliezkach.

X

Sofinka sa ku mne privinula:
- Babka, mám ťa rada. Viem, že ty zomrieš, ale aj tak ťa mám rada.
Premkol ma hlúpy pocit, šla som za dedom:
- Ty si dievčaťu povedal, že zomriem? Viete o mne niečo, čo neviem ja?
Dedo: - Ale nie, len som jej rozprával, že my starí zomrieme, a ona s bračekom sa budú musieť o seba postarať sami.

Upršané ráno

Upršané ráno

„I´m only happy when it´s rain“
- spievam si a veselo pobehujem po byte,
fakt, keď prší, môj vysoký tlak klesne na normál
a ja som šťastná.

Raňajky deťom a koláč plánujem
a úlohy po rozprávkach píšu s ockom, ktorý
má voľno – ďalší dôvod na radosť -
a upečie nám kačku,

ja budem so Sofiou hrať na klavíri a
počúvať Andreja, ako hrá
„Greensleeves“ na gitare.

Pracovitá sobota, ale milo pracovitá,
vôňu domova za Maastricht nevymením,
veď by som sa tam zožierala
sama-samučičká
a nevidela detské očičká
a nepočula ten ich ľúby štebot.
Deťúrence-vtáčence!

Ranná káva

Písanie je ranná vzpruha.
Ako čierna káva.
Písanie je letná dúha.
Po daždi sa stáva.

A ja vstávam, chystám veci
deťúrencom do školy.
Aj desiate pribaľujem,
aby hladné neboli.

Raňajky a ranná káva.
Žiadna veľká sláva.
Ale predsa: kým svet beží,
tak v ňom plávam,
ako-tak sa držím nad vodou,
tak si plávam,
ako ťava,
žiadna veľká sláva.

Tajomstvo krabice

Obsahuje moje preklady poézie, aj korešpondenciu s nimi spojenú. No povedzte, môžem to vyhodiť? Srdce nedovolí. Podobne je to s manželovými skrutkami, maticami, hevermi, náradím - pre mňa somarinami, preňho vecami, ktoré sa "môžu zísť."
Andrejko sa zmocnil môjho zošitka Náboženstvo 3.B, v ktorom sa mu páčia obrázky. Vysvetlím: Pán kaplán Ivák nám kreslil na tabuľu a my sme si to odkresľovali do zošitov. vládol tvrdý socializmus, neexistovali učebnice, ba chodiť na náboženstvo neraz ohrozovalo kariéru rodičov. Ale prístup k predmetu bol fajn, obrázkami sme sa učili chápať nadpozemské veci v zjednodušenej forme. Svätá Trojica - trojuholník, uprostred veľké oko, Nanebovstúpenie Pána - obláčik, spod ktorého trčia nohy a spodok rúcha. Bolo to možno naivné, ale názorné.
Takže: krabica ešte chvíľu ostane na zemi vedľa mojej postele, keď sa začne kúriť u pradedka v záhradnej piecke, postupne to spálim. Zatiaľ sedí na papieroch Andrej, keď si čítame večer rozprávky. Sofia opretá na jednom konci postele, ja na druhom. Zakaždým prečíta kapitolku niekto iný. Musím sa pochváliť, že Sofia číta ako veľká. Menší problém jej robilo akurát slovo "verklikár", 2x, 3x zopakovala a naučila sa ho. No ale ruku na srdce, kto to slovo dnes používa?
Krabica odhalila svoje tajomstvá, oživila spomienky, poslúžila ako stolček pre Andrejka. Staré sa zasnúbilo s novým, poézie sa premiešala s prózou, s nádhernou prózou bežného života. Voila!