ÚTECHA

ÚTECHA
V podobe dietok
Na sklonku života,
Či na začiatku
Jesene
Kalendárnej
Aj mojej vlastnej.
Čaptavo chodíš, Anička.
Nahrbená, chodidlá kladieš od seba,
Ako starý klaun.
Keď ťa napodobnila vnučka,
Všetci sa smiali
Okrem teba.
V parku ešte tráva,
Ale aj žlté lístie.
Skvelá telocvičňa.
Ajo si kráti chvíle
Čakania pred kostolom
Saltami, hviezdami a podobne.
Sofinka je macík,
Nevie mlynské kolo,
Zato veselo šantí
A občas povie múdrosť
Múdrosť decka hraničiacu s genialitou
A mne je teplo pri srdci.


XXX

Otvorili kostol.
Spovedechtiví katolíci,
Statoční Cirkvi robotníci,
Pokorné ovečky.
Aj my sme z toho stáda.
A som celkom rada.

Katolíci utvorili rad,
Rad pri spovednici.
Andrejko šiel tam, kde nebol rad
V nádeji, že tam dôjde ďalší kňaz.
Ale kňaz nechodil,
Andrejko prešiel do pôvodného radu,
Poprosila som pani, ktorá nás videla vonku,
Či sa môže postaviť za ňu.

Medzitým Sofinka
Filozofovala v lavici
S modlitbou na perách
A knižkou pri líci,
Jej detské modlitby
Boli iste vyslyšané.
Veď boli úprimné,
Naivne dojemné,
Významovo objemné,
Lebo len dietky chápu veľkosť Božiu
A majú nádej, že ich vyslyší.

A po spovedi cukríky,
Keksíky a bábiky
Na odľahčenie chvíle.
Z vďačnosti, že sú milé.

Na zelenej tráve žlté lístie,
Ešte nie suché, čerstvo spadnuté,
Dali sa na ňom robiť kúsky
Akrobacie príchute.

Chlapec bol šťastný,
Babka dvakrát.
A Sofinka poskakovala
Ako kozliatko
Chrúmajúc zakázané
Cukríky.
Baba, budeš sa z toho spovedať!