RÁNO
Prečo zrána
používam
štvorslabičné
slová?
Bo som
stará, unavená.
Zopakovať
znova?
Kde sú časy,
keď sa ráno
Odvíjalo
skokom!
Hup
a vstať! Skok a umyť!
Schystať
veci, kávy glg,
Do šiat šup
a do
práce hop!
Ešte som aj
medzitým
Tancom
vyjadrila žiar.
Pohľad do
zrkadla ukázal
zväčša
usmievavú tvár.
No
a dnes?
Čistý des!
Ledva
vstanem z postele.
Všetko bolí,
dolámaná,
sťa po
fláme, Anna.
Zrkadlo mi
rečie dnes:
„Stará baba,
proste des!“
Do kúpeľne
dotiahnem sa,
pomaly sa
sprchujem.
Potom
tiahnem na raňajky,
vôbec
nelevitujem.
Ráno hlúpo
začalo.
Čosi sa mi
stalo.
Telo nie je
na poriadku,
asi
odumiera?
Ale kdeže,
milá Hana!
Toľký
pesimizmus zrána!
Kde je tvoj
viera?
Pozri
z okna. Biely deň!
Trochu,
pravda, sadá hmla.
Ale ešte
vonku nie je,
ani
v mojom vnútri TMA!
Tak sa
vzchopte, moje čuvy,
Treba
chystať, treba prať!
A do
práčky nahádzať.
A koberce
vysávať.
O chvíľočku sa už pripriem
k ľahkým
prácam domácim.
Kým si telo
na starobu zvykne,
Robme ešte
niečo s tým!
.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára