Vnúčatá potrebujú skrinky, tak mi neostáva nič iné, iba prikročiť k radikálnemu pretriedeniu svojich papierov a kníh.
Papiere, papiere! Večný kameň sváru v našej domácnosti. Manžel ma s tým ustavične zvykol atakovať, pričom zabúdal na to, že mi tie papiere pomohli k peniazom.
On zase zhromažďuje skrutky, železné predmety a iné rárohy v pivnici. A nikdy sa nevie odhodlať k tomu, aby to upratal. Keď ho vyzvem, oborí sa na mňa, vraj som pivnice balastom zapratala ja.
No dobre, upraceme tie pivnice spoločne! Mohol by pomôcť Andrejko, je veľmi praktický a vie rýchle upratovať, napr. svoj písací stolík.
Ale najsamprv idem vypratať jednu skrinku v detskej izbe plnú starých žiackych zošitov, anglických učebníc, mojej korešpondencie spred x rokov, pamätných zápiskov, literárnych a prekladateľských pokusov, atď, atď.
Začala som tým, že som všetko vybrala do koša na bielizeň aj na zem. Ráno je pošmúrne, počkám, kým sa rozjasní a kým manžel zoženie krabice od banánov, kde budem ukladať papiere do zberu. Medzitým sa mi rozjasnilo akurát v hlave a vypracovala som si metódu, postup, systém. Hoci podľa môjho manžela, ak žena hovorí o systéme, ide o vopred prehranú záležitosť.
Nuž neva. O hodinu sa do toho pustím! Zatiaľ si čítam anglické vtipy zo starej konverzačnej príručky. Je to psina.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára