Dva jesenné postrehy

Jesenný deň v parku

Zatiaľ je krásne.

Gaštany, listy, javorové nažky,

Hýrivé farby, vetrík vonia,

Nič nenavráva skorý skon.

Užívaj chvíľu,

Teš sa jej.

Čoskoro bude horšie.

Vädnutie, zima, dlhé noci,

Pľuhavé pľušte, večný dážď.

Nadíde zima, vieš to iste.

Ten koniec neúprosne príde

-        Ani sa nenazdáš.

Pekné ráno

Rozmýšľam, čím to bolo, že sa mi milo prihovorili dvaja ľudia, o ktorých som si myslela, že sú skôr nafúkaní, a keď nie nafúkaní, tak odmeraní, a keď nie vyslovene odmeraní, tak málo komunikatívni?

Dôvodov môže byť viac:

1.       Dobre som vyzerala vo svojom ohnivočervenom saku z imitácie kože a pestrým šálikom okolo krku

2.       Ľudkovia vôbec neboli nafúkaní a odmeraní introverti, za akých som ich celé roky považovala

3.       Na staré kolená vzbudzujem väčšiu dôveru

4.       Ľudia ma ľutujú, že na starosť opatrujem malé deti

5.       Ľudia si ma viacej vážia, lebo na starosť opatrujem malé deti

Nech už to bol ktorýkoľvek zo spomenutých dôvodov, alebo aj nejaký ďalší, tie stretnutia ma potešili, pohladkali moje ego, rozveselili. Hor´sa do práce, veselá babička!

Poučenie: aj ja sa budem snažiť byť k ľuďom milá, možno niekomu zdvihnem náladu (a ak nie, aspoň ho poriadne naštvem, lebo sa bude domnievať, že „tej protivnej osobe sa odrazu darí, pozrite, má dobrú náladu, aj keď musí robiť na staré kolená matku dvom malým deťom!“