V každom počasí
sa deti vedia hrať, hoci bez snehu je to smutnejšie. Vianoce sme mali na blate, ku koncu roka začalo primŕzať. Preto Dominiku potešil aj srieň na tráve. Pozerá cez kuchynské okno a vykrikuje:
„Ja neverím vlastným očiam! Tráva je zamrznutá snehom!“
Ajo a Sofia chodili s ockom na klzisko. Ježiško im priniesol nové korčule, tak ich bolo treba „zabehať.“ Aj im to celkom pekne išlo, môžem sa pochváliť, že aj vďaka mne. Nie, mýlite sa, ak si predstavujete guľatú babku na korčuliach, som odjakživa „športové drevo.“ Telocvik bol predmet, ktorý mi špatil vysvedčenie. Korčuľovala som výlučne popri mantineli a lyžovala „na rovinke.“ Raz som sa spustila v maske jogína (uterák okolo hlavy, bol to karneval) zo svahu – a skončila som v kríkoch pri potoku. Moje deti sú, vďakabohu, na šport nadané. Aj vnúčatká. Najviac Dominika. A chodí korčuľovať už v rámci škôlky! U Aja so Sofiou som sa obávala, aby nebodaj neboli nemehielka ako babka, preto som im kúpila ešte na jar kolieskové korčule, na ktorých usilovne trénovali po chodníku pred barakom. No a teraz majú aj korčule na ľad, na ktorých sa naučili raz-dva! Ja na klzisko nechodím, len sa doma z nich vytešujem, teplý čajík po príchode ponúknem, ich výkony na videu pochválim, k srdcu vtáčatká priviniem. No nie je to super?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára