Lebo Mikuláš

Lebo Mikuláš



je radosť. Prostá detinská.
U nás skromná. Sofinka momentálne nesmie zo zdravotných dôvodov sladkosti.
Popri nej nebudeme ani Andreja presladzovať.
Bola som piateho večer aj šiesteho sama s deckami, tak som si to rozdelila. Niečo piateho večer, niečo šiesteho ráno.
Najmä preto, že Sofi tak statočne umývala čižmičku, až som ju musela haltovať, aby ju celú nerozmočila.
Večer dostali iba žuvačky, lízatko a rukavičky.
Radosť bola úprimná. Od Sofinky sa mi ušiel božtek na líčko. Zlízala lízatko, vopchala si do pusy päť žuvačiek naraz, natiahla si rukavičky, a poďho s Ajom sa boxovať! Na novom gauči. Chvíľu som ich pozorovala, potom im to zatrhla. Rozihrané deti sa túžili zahrať aspoň s epedami-opierkami. Robili si z nich najprv vežu, potom tobogan. Aj to som zarazila. Potom sa už hrali s hračkami.
Na druhý deň ráno ich v čižmičke čakal aj čokoládový Miki, ovocie, oriešky a maľovanka.
Sladotám sme sa celkom nevyhli – doniesli si aj zo škôlky a školy.
Čo už!