V takých chvíľach konštatujem, že som nanič babka, neschopný pedagóg, nemožná ženská. A túžim byť niekde inde, ďaleko, ďaleko preč, bez kvíkajúcich deciek a spomaleného manžela, ktorý ma večne kritizuje. Je to otrava, taký život!
Preto sa z času na čas prihlásim na prácu v zahraničí, aj keď viem, že mám malé šance. Pravda, nahováram si, keby ma vzali, bolo by to znamenie od Pána Boha, že sa na to hodím, že On si to praje, preto by sa aj postaral o moje vnúčatá. Poslal by im nejakú dobrú opatrovateľku alebo dokonca náhradnú mamu. Veď to by bolo ideálne!
To snívanie o zahraničí nie je celkom nereálne, veď raz mi to vyšlo. A čo to robí s mojím zdravím! Skutočné zázraky. Odrazu sa cítim čulejšia, menej ma bolí noha, cítim v sebe energiu a elán do života. Aj ľahšie dvíham svoj ťažký zadok z podložky. Nebojte sa, keď ma nevezmú, nebudem zúfalá, len si pomyslím, možno rezignovane, alebo so stoickým kľudom, že tak to malo byť - a pustím sa do pečenia ďalšieho koláča, prania detských vecičiek, či písania diktátu s Andrejkom.
A propos, pečenie! Nikdy mi nešlo, bývala som netrpezlivá. Teraz som si dala novoročný záväzok, že sa zdokonalím v pečení. A čuduj sa svete, darí sa od začiatku roka! Po prvých kokosových ježoch a la www.varecha.sk, ma pochválil manžel, deti, susedka aj svokrovci, zaiste aj preto, že doposiaľ neboli u mňa zvyknutí na nejaké obrovské cukrárske výkony. Ono tie ježe sú síce koláč, na ktorom by sa nemalo dať nič pokaziť, ale predsa... Dnes som riešila ježe odznova. A predstavte si výrok vnuka Andrejka: "Babka, ty sa v pečení už doťahuješ na Moniku!" Nezainteresovaným vysvetlím, že Monika je moja dcéra, teda Andrejkova teta, Dominikina mama - a rada, aj dobre pečie. Na Vianoce u nás zabodovala s marlenkou, teda ten zákusok bol úžasne dobrý (hoci kalorická bomba), ale fakt bol výborný!
Tak len aby ste vedeli, že nie som taká skvelá, ako by sa zdalo, ani taká ideálna, aká by som mala byť. Som, aká som, som jednoducho žena. (Ale to je už Prévert).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára