BEŤÁRI

Beťári

Beťárske kúsky sú pre poslucháčov, či televíznych divákov zdrojom zábavy, horšie je to pre „obeť“ tých kúskov, pre „postihnutého.“

Andrejko mal včera traky, dnes ich už nechcel. Dvaja beťárski spolužiaci, dvojičky, mu nimi brnkali do hrude. Ináč ho majú veľmi radi a vraj sa predbiehajú v tom, kto z nich bude s Andrejom sedieť. No ďakujem pekne, ak mu stále niečo vyvedú! Ale doteraz sa nesťažoval, ich záujem o jeho osobu mu bol sympatický.

Sofia sa nám rada skrýva. Raz som s ňou bola sama doma, volám ju kvôli niečomu, a ona nikde! Celá vyplašená vybehnem na chodbu, hore schodmi na druhé poschodie, lebo keď bola menšia, raz mi ušla po schodoch a potom sa tam hore nakláňala cez zábradlie! Ale na schodoch nebola.
Naveľa-naveľa som ju našla pod posteľami v samom strede. Do smiechu vyprskla až potom. Vydržala potichúčky ako myška po celý čas, čo som ju hľadala, a ohromne sa na tom v duchu bavila!

Môj syn mal minulej jari v Londýne obednú prestávku v reštaurácii v centre, kde pracoval. Zašiel si pospať na lavičku do Hyde Parku. Pracovné topánky si vyzul a položil k lavičke. Keď sa prebudil, topánok nebolo! V ponožkách sa chcel nenápadne presunúť na pracovisko, mal však smolu, pred vchodom pofajčievali kolegovia. Vítali ho smiechom: „Á, Michael! Vonku je horúco, však?“

S topánkami to mal horšie jeden turista vo švajčiarskych Alpách. Vyliezol na vrchol, celý blažený si chcel oddýchnuť, vyzul topánky – a zaspal. Keď sa zobudil, boli topánky fuč!

Posledné prípady možno klasifikovať ako krádež, čím sa humorná stránka veci ešte väčšmi stiera.

Mne, ešte ako učiteľke, žiaci párkrát niečo vyparatili. Na gymnáziu sme mali systém sťahovania sa z učebne do učebne kvôli odborným predmetom. Keď sa napr. 3.A presunula do učebne fyziky, prišla do ich trieda 4.C, ktorá mala učebňu fyziky ako svoju domovskú triedu, atď. Tak sa stalo, že som si musela pozorne všímať rozvrh. Preto keď som raz na Mikuláša vošla do 4.D., zarazilo ma, že v triede sedeli akýsi neznámi žiaci. Pozriem do rozvrhu: som tu správne! No hej, ibaže žiaci boli nesprávni: vymenili sa s celou triedou baníckej priemyslovky. V baníckej zažil učiteľ podobný šok, keď sa naňho zubili gymnazisti. Pardon, oni sa spočiatku neusmievali, tvárili sa „smrteľne vážne.“

Alebo na prvého apríla: jedna beťárka ponúkala na chodbe z otvorenej konzervy vidličkou nejaké mäsko – bolo to mačacie žrádlo!

Celá trieda (vlastne menej, cca 15 žiakov, lebo na jazykoch, učila som angličtinu, sa žiaci delili na dve skupiny) sa mi poskrývala za skrine. Vojdem do triedy – prázdno! Až po chvíli chichot.

Je všeobecne známe, že žiaci si vymyslia akúkoľvek somarinu, len aby sa nemuseli učiť.

A akí sú to vynikajúci herci! Budú sa tváriť ako neviniatka. Raz som pred jednou triedou rozprávala medzi rečou, že moja dcéra sa narodila v ten istý deň, čo zomrel Mao-ce-Tung. Chcela som zdôrazniť, že zomrel diktátor, a narodil sa skvelý človek Jedna beťárka sa prihlásila: „Pani profesorka, veríte v prevteľovanie duší?“ Drzaňa akási!

Alebo raz, keď som oznámila, že „Nabudúce nám hodina odpadá“, sa jedna „herečka“ zatvárila veľmi ľútostivo a prehlásila: „To je škoda!“, pričom oči sa jej figliarsky smiali. Bola to herečka!