DUŠIČKOVÉ MOMENTKY
Pardon, pardon za predchádzajúci príspevok. Občas ma zmôže pesimizmus. Ale tento blog má byť veselý, n´est ce pas? Tak teda poďme na zábavné historky!
Deti papajú ako najaté, nestačím variť! A keď teraz máme návštevu z Bratislavy a z Berlína, je to veselé papkanie! Dominika je super, neodíde od stola, kým nie je prázdny tanier. Berlínsky synovec miluje slovenské rožky – a jeho deti s ním. Povzbudili nás, tie bratove vnúčatká, priniesli optimizmus. Sú inteligentné, veľmi šikovné do učenia, a Jožko je hokejista, je energický. Nášmu Andrejovi dal jeden priateľský štuchanec – a Andrej sa rozplakal! Rebeka je typická žena, nežná a milá, rada kreslí. Veľmi pekne! Aj malý Mirko je životaschopný výsledok zmiešania slovenskej, nemeckej a španielskej krvi. Sú to odolné a milé decká, ľúbime ich! Dominika je všímavá. Včera ma potešili jej slová uznania na moju adresu: „Máš pekné pyžamo, babka!“
Dušičky, pomiešané so škôlkarským Halloweenom. Smutná nálada sa strieda so situačným humorom všedných dní, džavotom detí (v Nemecku sú prázdniny, čiže máme full house). Ale v domácich prácach sa nepretrhnem, aj keď upečiem viac palaciniek a usmažím viac rezňov, decká sú zväčša vonku – Slovenský raj, Tatry, lesopark, Aquapark – a to všetko absolvovali za pár dní!
Mojim vnúčatám kontakt s inými deťmi len prospeje – spoločné hry, zábava, športy, turistika, vzájomné porovnávanie, preberanie zvykov a fráz, učia sa počkať, kým na ne príde rad, obdivujú cudzie hračky, popýšia sa svojimi.
Všetko je to fajn. No a pokiaľ ide o zdobenie hrobov, každý rok tá istá dilema: kedy? Vence nevyrábam, kupujem ich. Nemožno neskoro, lebo potom nie je výber. Priskoro zas tiež nie je dobré, lebo čečina zvädne. A na cintorín ich priskoro tiež nemožno odniesť, lebo vám ich ukradnú. Sú takí zlodeji, ktorí ich potom speňažia. Toho roku mám nádherné červené umelé kvety s bordovými tieňmi, je to cool. Ak mi ich niekto ukradne, neurobím nič, len sa zamyslím nad úbohosťou takého počínania. Ale tieto zločiny existujú od dávnoveku (vykrádači hrobiek). Vinníkov potrestá Boh.
Toho roku to mám pekne podelené: návštevy, spoločenská stránka sviatkov, a potom ešte čas aj na mierne upratovanie či už bytu, alebo svojho svedomia. Popritom sa nájde aj dosť času na spanie, lebo v súčasnosti spávam veľa. Ako stará babka. No čo už?
Hostia odišli. Mám sa dať do upratovania? Možno neskôr. Najprv si poležím, „dobijem baterky“, ako to nazývam, potom si uvarím kávičku a niečo pozriem v telke. Veď sú prázdniny, nicht wahr?
piatok 30. októbra 2015
štvrtok 29. októbra 2015
Aj také chvíle sú
Aj také chvíle sú
Bolesť hnátov,
Beznádej,
Blbé známky vnúčikove,
Babka nevie vysvetľovať,
Babka nevie deti chovať.
Bude zo Sofie klaviristka,
Keď nechápe súhru rúk?
A bude z neho gitarista,
Keď nedodržiava rytmus vnuk?
A to všetko v mori múk,
V mori mojich múk!
Dedove boľačky,
Beznádej.
Kto koho prvý pochová?
Ktože vás, dietky, dochová?
Mať na vás kašle zvysoka.
Už šieste čaká – žiadne nechová.
A obloha je nachová.
Bolesť hnátov,
Beznádej,
Blbé známky vnúčikove,
Babka nevie vysvetľovať,
Babka nevie deti chovať.
Bude zo Sofie klaviristka,
Keď nechápe súhru rúk?
A bude z neho gitarista,
Keď nedodržiava rytmus vnuk?
A to všetko v mori múk,
V mori mojich múk!
Dedove boľačky,
Beznádej.
Kto koho prvý pochová?
Ktože vás, dietky, dochová?
Mať na vás kašle zvysoka.
Už šieste čaká – žiadne nechová.
A obloha je nachová.
štvrtok 22. októbra 2015
Technika u nás doma
Technika u nás doma
Ja a technika akosi nejdeme dokopy. Poznáte tú scénku s Mr. Beanom, čo keď prejde okolo obrazoviek, začne na nich zrniť obraz, a keď odíde, obraz sa napraví. To je o mne.
Nedokážem toho veľa zmontovať, kladivo v mojich rukách sa stáva nebezpečným nástrojom pre okolie, mixér, pračka, ba aj šijací stroj mi môžu každú chvíľu vybuchnúť pod rukami.
Počítač nie je po softvérovej stránke moje hobby. Vnúčatá (8 a 6) mu rozumejú lepšie ako ja. Patrím ku generácii, ktorá využívala písacie stroje.
A navyše mám smolu. Pred mesiacom mi náhodou spadli do otvorenej automatickej pračky vatové tyčinky na čistenie uší, a šup ho poza bubon! Dúfala som, že sa vyplavia, alebo že sa budú poslušne krútiť popod bubnom. Ale ony sa just museli napchať na všetky možné miesta, kde ako zlí škriatkovia zastavovali program, blokovali prevádzku, až kým dnes dobrý ujo opravár nerozobral pračku a nevybral tých desať nezbedníkov.
Vnúčatá tiež všeličo vyparatia. Do šachty na CD v počítači vložia mincu, a potom sa čudujú, prečo cédečko nehrá.
Alebo skoršie, keď ešte boli v móde videoprehrávače, strčili moje deti namiesto videokazety do prehrávača krajec chleba.
Keď sme zdedili nemecký krájač chleba po mamke, pýtala som sa brata, ktorý ho kúpil, či sa dá na takom stroji porezať. Povedal, že áno, že Gabika si takmer odfikla z prsta. Povedala som: ups! – a odložila krájač do pivnice. Krájame nožom, hoci krivolako. A deti ešte ani nožom nesmú.
Raz som nedotiahla akýsi závit na mixéri, a o chvíľu už kúsky prístroja aj s kúskami mäsa lietali po kuchyni. Ešteže som sa včas uhla!
Odkedy dcérka Monika dostala riadny kop elektrinou po tom, čo strčila do zásuvky maličký chutnučký klinček, istíme elektrické zásuvky slepými zástrčkami.
Hádam sa u nás nenájde prístroj, s ktorým by sa nám nespájali dobrodružné zážitky. Hja, technika, to je niečo!
Ja a technika akosi nejdeme dokopy. Poznáte tú scénku s Mr. Beanom, čo keď prejde okolo obrazoviek, začne na nich zrniť obraz, a keď odíde, obraz sa napraví. To je o mne.
Nedokážem toho veľa zmontovať, kladivo v mojich rukách sa stáva nebezpečným nástrojom pre okolie, mixér, pračka, ba aj šijací stroj mi môžu každú chvíľu vybuchnúť pod rukami.
Počítač nie je po softvérovej stránke moje hobby. Vnúčatá (8 a 6) mu rozumejú lepšie ako ja. Patrím ku generácii, ktorá využívala písacie stroje.
A navyše mám smolu. Pred mesiacom mi náhodou spadli do otvorenej automatickej pračky vatové tyčinky na čistenie uší, a šup ho poza bubon! Dúfala som, že sa vyplavia, alebo že sa budú poslušne krútiť popod bubnom. Ale ony sa just museli napchať na všetky možné miesta, kde ako zlí škriatkovia zastavovali program, blokovali prevádzku, až kým dnes dobrý ujo opravár nerozobral pračku a nevybral tých desať nezbedníkov.
Vnúčatá tiež všeličo vyparatia. Do šachty na CD v počítači vložia mincu, a potom sa čudujú, prečo cédečko nehrá.
Alebo skoršie, keď ešte boli v móde videoprehrávače, strčili moje deti namiesto videokazety do prehrávača krajec chleba.
Keď sme zdedili nemecký krájač chleba po mamke, pýtala som sa brata, ktorý ho kúpil, či sa dá na takom stroji porezať. Povedal, že áno, že Gabika si takmer odfikla z prsta. Povedala som: ups! – a odložila krájač do pivnice. Krájame nožom, hoci krivolako. A deti ešte ani nožom nesmú.
Raz som nedotiahla akýsi závit na mixéri, a o chvíľu už kúsky prístroja aj s kúskami mäsa lietali po kuchyni. Ešteže som sa včas uhla!
Odkedy dcérka Monika dostala riadny kop elektrinou po tom, čo strčila do zásuvky maličký chutnučký klinček, istíme elektrické zásuvky slepými zástrčkami.
Hádam sa u nás nenájde prístroj, s ktorým by sa nám nespájali dobrodružné zážitky. Hja, technika, to je niečo!
pondelok 19. októbra 2015
OCTOBER RAIN
October Rain
Vonku prší.
Tíško, jemne.
Dobre je mne,
Dobre je mne.
Jeseň ako vyšitá.
Hlavné, že sa nepýta.
Len popŕcha malátne.
No a mne je zázračne.
To vieš,
Koreš-
(s dobrou náladou tu je, s ňou
korešponduje).
Že muža už menej bolí,
veselšie sa holí,
no a mužská pochyba:
Doktorom sa vyhýba.
V noci bude bolieť viac.
Robí mi to starosť, veru.
Uvidíme o mesiac:
Nádeje mám zdravú mieru.
Ó, daj Bože, zdravíčka,
pre mojeho mužíčka!
Aj keď nervy z neho mám,
zachovaj ho, prosím, nám!
Lebo vdova s dvoma deťmi
nie je dobrá perspektíva.
Vdova stará, deti mladé,
kto pomôže, ruku podá?
Bolo by to trapovisko,
hoc čas plynie ako voda.
Ale zatiaľ užívam si
tichú chvíľku daždivého rána
A po čase, po nečase,
zavŕtam sa do piána
A zahrám si Beethovena.
Ako samostatná žena.
Priestor dám aj Chopinovi,
nech vytvorí priestor nový.
A keď budem neistá,
pustím sa hneď do Liszta.
Ukončím to Straussom.
Taká veru ja som.
Vonku prší.
Tíško, jemne.
Dobre je mne,
Dobre je mne.
Jeseň ako vyšitá.
Hlavné, že sa nepýta.
Len popŕcha malátne.
No a mne je zázračne.
To vieš,
Koreš-
(s dobrou náladou tu je, s ňou
korešponduje).
Že muža už menej bolí,
veselšie sa holí,
no a mužská pochyba:
Doktorom sa vyhýba.
V noci bude bolieť viac.
Robí mi to starosť, veru.
Uvidíme o mesiac:
Nádeje mám zdravú mieru.
Ó, daj Bože, zdravíčka,
pre mojeho mužíčka!
Aj keď nervy z neho mám,
zachovaj ho, prosím, nám!
Lebo vdova s dvoma deťmi
nie je dobrá perspektíva.
Vdova stará, deti mladé,
kto pomôže, ruku podá?
Bolo by to trapovisko,
hoc čas plynie ako voda.
Ale zatiaľ užívam si
tichú chvíľku daždivého rána
A po čase, po nečase,
zavŕtam sa do piána
A zahrám si Beethovena.
Ako samostatná žena.
Priestor dám aj Chopinovi,
nech vytvorí priestor nový.
A keď budem neistá,
pustím sa hneď do Liszta.
Ukončím to Straussom.
Taká veru ja som.
MODRÝ PONDELOK
MODRÝ PONDELOK
Detičky sú v škole a škôlke. - Ako dobre, že sú zdravé!
Andrej išiel do školy sám. - Už vie dať pozor na kruhovom objazde. Išiel skoro, išiel rád. Teší sa na kamošov. Netrápi ho, že
a) dostane zlú známku
b) spolužiačka mu neopätuje úsmev
c) niekto sa mu vysmeje
d) niekto ho zbije
To všetko sa môže stať, ale chlapec sa vrhá do života s optimizmom, mladosti vlastným.
Sofinku odviedol do škôlky dedo. - Robieva to rád, aj napriek bolestiam žalúdka a reume. Šetrí moje nohy. A z lásky k Sofinke, ktorú mu dievča zhusta opätuje.
Ostávam v pyžame. Je príjemné. Aj televízne papuče sú fajn. Sedím a premýšľam, že by bolo dobré namočiť bielizeň, ale asi to ešte dnes neurobím. Morgen, morgen...
Telefonicky si objednám liek. U sestričky, aby mi ho "predpísala", že si prídem pre recept okolo obeda. Samo, že to musí dať doktorke na podpis. Ale zalichotila som jej, pozdvihla jej ego. A prečo nie? Sestričky to nemajú ľahké.
Fíha, ale to si budem musieť okolo obeda vyzliecť pyžamo, osprchovať sa, obliecť, a naštartovať pešobus.
Ranná rozcvička? Dnes nie. A prečo? Pre staré vreco!
Nemusím variť! Máme od víkendu, navaril môj syn, chef par excellence!
Mali by ste vidieť detičky, ako cez víkend krásne papali. Veď aj rastú ako z vody.
Takže ešte chvíľku si povoľkám. Mám starosť o manželovo zdravie, ale pokúšam sa zahnať tie obavy. Nie, teraz nie! Teraz mám modrý pondelok.
Detičky sú v škole a škôlke. - Ako dobre, že sú zdravé!
Andrej išiel do školy sám. - Už vie dať pozor na kruhovom objazde. Išiel skoro, išiel rád. Teší sa na kamošov. Netrápi ho, že
a) dostane zlú známku
b) spolužiačka mu neopätuje úsmev
c) niekto sa mu vysmeje
d) niekto ho zbije
To všetko sa môže stať, ale chlapec sa vrhá do života s optimizmom, mladosti vlastným.
Sofinku odviedol do škôlky dedo. - Robieva to rád, aj napriek bolestiam žalúdka a reume. Šetrí moje nohy. A z lásky k Sofinke, ktorú mu dievča zhusta opätuje.
Ostávam v pyžame. Je príjemné. Aj televízne papuče sú fajn. Sedím a premýšľam, že by bolo dobré namočiť bielizeň, ale asi to ešte dnes neurobím. Morgen, morgen...
Telefonicky si objednám liek. U sestričky, aby mi ho "predpísala", že si prídem pre recept okolo obeda. Samo, že to musí dať doktorke na podpis. Ale zalichotila som jej, pozdvihla jej ego. A prečo nie? Sestričky to nemajú ľahké.
Fíha, ale to si budem musieť okolo obeda vyzliecť pyžamo, osprchovať sa, obliecť, a naštartovať pešobus.
Ranná rozcvička? Dnes nie. A prečo? Pre staré vreco!
Nemusím variť! Máme od víkendu, navaril môj syn, chef par excellence!
Mali by ste vidieť detičky, ako cez víkend krásne papali. Veď aj rastú ako z vody.
Takže ešte chvíľku si povoľkám. Mám starosť o manželovo zdravie, ale pokúšam sa zahnať tie obavy. Nie, teraz nie! Teraz mám modrý pondelok.
nedeľa 18. októbra 2015
Nové hobby, odhalené vlohy
Deti sa vyvíjajú. Preukazujú svoje vlohy, lepšie povedané, ich vlohy sa predierajú zo skrytosti navonok.
Sofia spieva podľa cédéčka. Pustí si pesničku, stlmí zvuk a spieva presne ako počuje v predlohe. Cvičí si na tom nielen presnú intonáciu, ale aj rytmus, frázovanie, správnu slovenskú výslovnosť. Pri anglických pesničkách sa zasmejeme, lebo keď nevie, o čom spieva, vychádzajú jej skomoleniny.
Andrej si častejšie brnká na gitare, sníva o založení hudobnej skupiny, aj už vymýšľa názov, ba aj gitaru si pomenoval. Píše mini poviedky, ja mu kontrolujem pravopis, aj hodnotím po obsahovej stránke. Originalitu mu rozhodne nemožno uprieť.
Teda, priatelia moji, aj keď som povedala, že sa už nebudem vnúčatami toľko chváliť, predsa aspoň na svojom blogíku ich vyzdvihnem.
Ináč keď Sofia videla, že Andrej píše, aj ona mi "napísala." Tlačeným, s chybami, ale to viete, že to bolo rozkošné! Ba aj nakreslila môj portrét. Teda ježibabka, ale neva. Dievča sa učí.
Na deťoch je nádherná verva, entuziazmus, s akým sa púšťajú do nových projektov. Jednoducho ich musím obdivovať!
Sofia spieva podľa cédéčka. Pustí si pesničku, stlmí zvuk a spieva presne ako počuje v predlohe. Cvičí si na tom nielen presnú intonáciu, ale aj rytmus, frázovanie, správnu slovenskú výslovnosť. Pri anglických pesničkách sa zasmejeme, lebo keď nevie, o čom spieva, vychádzajú jej skomoleniny.
Andrej si častejšie brnká na gitare, sníva o založení hudobnej skupiny, aj už vymýšľa názov, ba aj gitaru si pomenoval. Píše mini poviedky, ja mu kontrolujem pravopis, aj hodnotím po obsahovej stránke. Originalitu mu rozhodne nemožno uprieť.
Teda, priatelia moji, aj keď som povedala, že sa už nebudem vnúčatami toľko chváliť, predsa aspoň na svojom blogíku ich vyzdvihnem.
Ináč keď Sofia videla, že Andrej píše, aj ona mi "napísala." Tlačeným, s chybami, ale to viete, že to bolo rozkošné! Ba aj nakreslila môj portrét. Teda ježibabka, ale neva. Dievča sa učí.
Na deťoch je nádherná verva, entuziazmus, s akým sa púšťajú do nových projektov. Jednoducho ich musím obdivovať!
štvrtok 15. októbra 2015
Beťári
Beťári
Nápady, ktoré skrsnú v detských hlavičkách, často zdanlivo nemajú logiku a opodstatnenosť. Ale majú. Vyplývajú z túžby objavovať, skúmať, prípadne napodobňovať dospelých. Preto by mali dospelí dávať len dobrý príklad. A „mať oči všade“, hlavne na chrbte.
Prečo sa Sofia zasekla do najužšieho možného otvoru v rohu medzi posteľou, radiátorom a stenou? – Spadla jej tam hračka. Potom sa nemohla dostať von, tak revala o dušu spasenú.
Prečo spadol Andrejko zo stoličky? Lebo chcel dočiahnuť cukríky, schované vysoko v nástavci.
Prečo Andrej na seba nadával, že je k....? Lebo spravil hlúpu chybu, za ktorú sa hanbil. Odkiaľ poznal výraz? Nebuďme naivní, je toho všade dookola plno.
Prečo si Sofia strúhala na strúhatku prst? (takom tom väčšom, na hrubé pastelky). Túžba skúšať, či funguje? Uletený nápad? Má šesť rokov. Tvrdila však, že jej to ukazoval 8-ročný brat! Ten to, pravda, iba naznačoval, ona sa poranila (našťastie, nie veľmi). Bol z toho veľký rev, vyhrešenie chlapca a náplasť na prstíku.
O tom, ako si raz moja najdrahšia dcérka takmer zomlela prstík na mäsovom mlynčeku, keď braček mlel a ona podávala, radšej nebudem hovoriť, lebo som ich to nechala robiť a odišla som na trh dokúpiť potraviny. Ja krava sprostá! Vtedy zasahoval chirurg.
Sofia si maľovala nechty fixkami.
Dominika si nagebrila tváričku maslom (videla mamku, že sa v kúpeľni krémuje, no a to maslo bolo na kuchynskom stole také mäkučké, dobre roztierateľné).
Rada: nenechávajte arómovú lampu v dosahu detí, ani keď nehorí. Ten popol sa nedá z telíčka dobre zmyť.
Nože a ostré predmety odkladáme vysoko a ďaleko, lebo keď bol Andrej menší, mal tendenciu dvíhať veľký kuchynský nôž tak, že ho chytil rovno pri špici. Našťastie dospeláci včas zakročili.
Andrej si chcel vybrať keksík z nástavca, preto vyliezol na stoličku. Bolo málo, na stoličku si dal ešte jeden stolček. Že mal práve na nohách kolieskové korčule? Detail.
Nápady, ktoré skrsnú v detských hlavičkách, často zdanlivo nemajú logiku a opodstatnenosť. Ale majú. Vyplývajú z túžby objavovať, skúmať, prípadne napodobňovať dospelých. Preto by mali dospelí dávať len dobrý príklad. A „mať oči všade“, hlavne na chrbte.
Prečo sa Sofia zasekla do najužšieho možného otvoru v rohu medzi posteľou, radiátorom a stenou? – Spadla jej tam hračka. Potom sa nemohla dostať von, tak revala o dušu spasenú.
Prečo spadol Andrejko zo stoličky? Lebo chcel dočiahnuť cukríky, schované vysoko v nástavci.
Prečo Andrej na seba nadával, že je k....? Lebo spravil hlúpu chybu, za ktorú sa hanbil. Odkiaľ poznal výraz? Nebuďme naivní, je toho všade dookola plno.
Prečo si Sofia strúhala na strúhatku prst? (takom tom väčšom, na hrubé pastelky). Túžba skúšať, či funguje? Uletený nápad? Má šesť rokov. Tvrdila však, že jej to ukazoval 8-ročný brat! Ten to, pravda, iba naznačoval, ona sa poranila (našťastie, nie veľmi). Bol z toho veľký rev, vyhrešenie chlapca a náplasť na prstíku.
O tom, ako si raz moja najdrahšia dcérka takmer zomlela prstík na mäsovom mlynčeku, keď braček mlel a ona podávala, radšej nebudem hovoriť, lebo som ich to nechala robiť a odišla som na trh dokúpiť potraviny. Ja krava sprostá! Vtedy zasahoval chirurg.
Sofia si maľovala nechty fixkami.
Dominika si nagebrila tváričku maslom (videla mamku, že sa v kúpeľni krémuje, no a to maslo bolo na kuchynskom stole také mäkučké, dobre roztierateľné).
Rada: nenechávajte arómovú lampu v dosahu detí, ani keď nehorí. Ten popol sa nedá z telíčka dobre zmyť.
Nože a ostré predmety odkladáme vysoko a ďaleko, lebo keď bol Andrej menší, mal tendenciu dvíhať veľký kuchynský nôž tak, že ho chytil rovno pri špici. Našťastie dospeláci včas zakročili.
Andrej si chcel vybrať keksík z nástavca, preto vyliezol na stoličku. Bolo málo, na stoličku si dal ešte jeden stolček. Že mal práve na nohách kolieskové korčule? Detail.
streda 14. októbra 2015
Sychravé ráno
Sychravé ráno
Mala som výbornú náladu ako často, keď vonku prší. Vtedy mám totiž znížený, teda normálny tlak. Pri peknom slnečnom počasí ho mám zvýšený. Pospevovala som si, žartovala s deťmi. Ba Andrejkovi som stiahla z netu dva žiacke vtipy, aby mohol medzi spolužiakmi „bodovať.“ Prečítal si jeden a zahlásil: „Ten poznám.“ Pri druhom poznamenal: „Aj ten som už počul.“ No nič to. Obul si nové čižmičky s nepremokavou membránou, zimnú vetrovku, vzal dáždnik a šiel do školy.
Pri Sofinke nastal boj. Samozrejme, že dedo si presadil, že vezme iba gumáky a nie nové čižmičky, ba obliekol jej tenšiu jesennú bundu a nie zimnú. Vraj to stačí, vonku je desať stupňov. A v gumových čižmičkách si dievča bude môcť vychutnávať kaluže. Teoreticky má pravdu. Ale prakticky ma naštval a moja dobrá nálada je ta-tam. Prehlásila som, že ak dievča ochorie, bude jej v noci podávať lieky on.
Alebo vystúpenie, besiedka na počesť starých rodičov – október je mesiac úcty k starším. Máme dilemu, kto na vystúpenie pôjde. Lebo má prísť za každú rodinu jeden starý rodič, keďže majú málo miesta. A to bude Sofinka asi aj hrať na klavíri! Starý ma falošne pobáda, aby som šla ja, vraj jemu sa nechce. Ale vidím na ňom, ako sa o to trasie. Dievča by chcelo radšej dedka. Tak uvidíme, ako to dopadne. Ak dieťa ochorie, bude po probléme.
No vidíte, aký skepticizmus zavčas rána. A pre blbosti. Musím sa vzchopiť, hlavu hore, Anička-babička, niečo dobré navar a/alebo napeč, aby boli aspoň decká happy. Starý to určite skritizuje. Aj jeho stále niečo bolí, ale nemusel by sa vyvršovať na mne. Neviem, neviem, ak jeden z nás zomrie skôr, asi sa odsťahujem k dcére!
Mala som výbornú náladu ako často, keď vonku prší. Vtedy mám totiž znížený, teda normálny tlak. Pri peknom slnečnom počasí ho mám zvýšený. Pospevovala som si, žartovala s deťmi. Ba Andrejkovi som stiahla z netu dva žiacke vtipy, aby mohol medzi spolužiakmi „bodovať.“ Prečítal si jeden a zahlásil: „Ten poznám.“ Pri druhom poznamenal: „Aj ten som už počul.“ No nič to. Obul si nové čižmičky s nepremokavou membránou, zimnú vetrovku, vzal dáždnik a šiel do školy.
Pri Sofinke nastal boj. Samozrejme, že dedo si presadil, že vezme iba gumáky a nie nové čižmičky, ba obliekol jej tenšiu jesennú bundu a nie zimnú. Vraj to stačí, vonku je desať stupňov. A v gumových čižmičkách si dievča bude môcť vychutnávať kaluže. Teoreticky má pravdu. Ale prakticky ma naštval a moja dobrá nálada je ta-tam. Prehlásila som, že ak dievča ochorie, bude jej v noci podávať lieky on.
Alebo vystúpenie, besiedka na počesť starých rodičov – október je mesiac úcty k starším. Máme dilemu, kto na vystúpenie pôjde. Lebo má prísť za každú rodinu jeden starý rodič, keďže majú málo miesta. A to bude Sofinka asi aj hrať na klavíri! Starý ma falošne pobáda, aby som šla ja, vraj jemu sa nechce. Ale vidím na ňom, ako sa o to trasie. Dievča by chcelo radšej dedka. Tak uvidíme, ako to dopadne. Ak dieťa ochorie, bude po probléme.
No vidíte, aký skepticizmus zavčas rána. A pre blbosti. Musím sa vzchopiť, hlavu hore, Anička-babička, niečo dobré navar a/alebo napeč, aby boli aspoň decká happy. Starý to určite skritizuje. Aj jeho stále niečo bolí, ale nemusel by sa vyvršovať na mne. Neviem, neviem, ak jeden z nás zomrie skôr, asi sa odsťahujem k dcére!
nedeľa 11. októbra 2015
Predčasný prvý sneh
Na Spiši nám sype predčasný prvý sneh. Fotíme a posielame známym. Zo skrine som vyhrabala deckám vetrovky, čiapky a rukavice, z pivnice čižmičky. Andrej utekal do školy zavčasu, zrejme sa chcel guľovať s kamošmi. Sofia vybehla pred barak, urobila snehovú guľu, a nadšene nám ju ukazovala: "Dá sa!" "Sláva sniežiku!" V škôlke vraj vpálila do šatne aj s guľou.
Ten sneh sa určite roztopí. Inokedy býva až okolo Všechsvätých, alebo aj neskôr. Dnešné ráno je však zvláštne.
1. pondelok, nový týždeň
2. prvý sneh
3. vzduch čistý, svieži
4. atmosféra čerstvosti - nielen v Kauflande
5. všeobecná radosť
A radosť aj z toho, že deckám pasovali zimné veci z minulej sezóny. Keby prituhlo, dokúpim väčšiu vetrovku Andrejkovi a obom kožené čižmičky.
Zatiaľ som happy, že som im mala čo dať na seba. Samozrejme, že som ráno zbuntošila celý byt. Hľadala vecičky, nadšene výskala s deckami a posielala sms-ky.
Ten sneh sa určite roztopí. Inokedy býva až okolo Všechsvätých, alebo aj neskôr. Dnešné ráno je však zvláštne.
1. pondelok, nový týždeň
2. prvý sneh
3. vzduch čistý, svieži
4. atmosféra čerstvosti - nielen v Kauflande
5. všeobecná radosť
A radosť aj z toho, že deckám pasovali zimné veci z minulej sezóny. Keby prituhlo, dokúpim väčšiu vetrovku Andrejkovi a obom kožené čižmičky.
Zatiaľ som happy, že som im mala čo dať na seba. Samozrejme, že som ráno zbuntošila celý byt. Hľadala vecičky, nadšene výskala s deckami a posielala sms-ky.
VITAJ, BOLESŤ
VITAJ, BOLESŤ
Vitaj, bolesť,
Návšteva nečakaná!
Mravenčivá,
Vleklá,
Tupá,
Ostrá,
Raz na ústupe, hneď zas silná.
Vitaj, bolesť!
Ustavičná,
Pálčivá,
Nástojčivá,
Neústupčivá.
Vitaj, bolesť!
Výsada žobrákov,
Kráľovská konkubína,
Milenka rytierov,
Suita dvorných dám,
Slúžka aj pani,
Vitaj, bolesť!
Svätcami povýšená,
Mučeníkmi milovaná,
Fanatikmi uctievaná,
Plebsom preklínaná,
Vitaj, bolesť!
Bo – lesť.
Bo v tebe nie je lesť.
Rovnako kváriš
Bedač i mocnárov,
Povyšuješ mučeníkov
A kráľov zvrhávaš z trónov.
Vitaj, bolesť!
Aj mňa si navštívila.
Náhle, nečakane.
Sťa letná búrka,
Zimná chumelica,
Bodavá bolesť.
Vitaj, bolesť!
Urobím z teba cnosť,
Družka milená.
Budem ťa znášať
Odovzdane,
Trpezlivo, s úsmevom.
Prenes ma trápnym životom.
Vitaj, bolesť!
Vitaj, bolesť,
Návšteva nečakaná!
Mravenčivá,
Vleklá,
Tupá,
Ostrá,
Raz na ústupe, hneď zas silná.
Vitaj, bolesť!
Ustavičná,
Pálčivá,
Nástojčivá,
Neústupčivá.
Vitaj, bolesť!
Výsada žobrákov,
Kráľovská konkubína,
Milenka rytierov,
Suita dvorných dám,
Slúžka aj pani,
Vitaj, bolesť!
Svätcami povýšená,
Mučeníkmi milovaná,
Fanatikmi uctievaná,
Plebsom preklínaná,
Vitaj, bolesť!
Bo – lesť.
Bo v tebe nie je lesť.
Rovnako kváriš
Bedač i mocnárov,
Povyšuješ mučeníkov
A kráľov zvrhávaš z trónov.
Vitaj, bolesť!
Aj mňa si navštívila.
Náhle, nečakane.
Sťa letná búrka,
Zimná chumelica,
Bodavá bolesť.
Vitaj, bolesť!
Urobím z teba cnosť,
Družka milená.
Budem ťa znášať
Odovzdane,
Trpezlivo, s úsmevom.
Prenes ma trápnym životom.
Vitaj, bolesť!
štvrtok 8. októbra 2015
Pečieme so Sofinkou
Pečieme so Sofinkou
Inšpirovali ma „prekladané pagáče“, recept na kysnuté pagáčiky s varenými zemiakmi. No a samozrejme, že pri ich príprave nesmela chýbať Sofinka.
„Babka, babka, ja!“
„Môžem?“
„Rozšľahať vajíčko?“
„Už mi to vykrajovanie ide, však?“
„Ja sama!“
Podobné výkriky nadšenia sa niesli našou kuchyňou včera podvečer, keď došli decká s ockom z plavárne. Majúc na pamäti výchovný aspekt celého podujatia, robili sme radšej pomaly (neva, aspoň lepšie podkysli), ale s bohatou Sofinkinou účasťou. Zvládala všetko, aj sa už dala poučiť (voľakedy nie).
Tak sa nám stala práca zábavou i poučením. Zabudla som na boľavé nohy. Čo dodať? Snáď len pozmenený reklamný slogan o HERE:
PEČENIE JE SOFINKA.
SOFINKA JE PEČENIE .
Nech sa páči, ponúknite sa! Piekla Sofia.
Inšpirovali ma „prekladané pagáče“, recept na kysnuté pagáčiky s varenými zemiakmi. No a samozrejme, že pri ich príprave nesmela chýbať Sofinka.
„Babka, babka, ja!“
„Môžem?“
„Rozšľahať vajíčko?“
„Už mi to vykrajovanie ide, však?“
„Ja sama!“
Podobné výkriky nadšenia sa niesli našou kuchyňou včera podvečer, keď došli decká s ockom z plavárne. Majúc na pamäti výchovný aspekt celého podujatia, robili sme radšej pomaly (neva, aspoň lepšie podkysli), ale s bohatou Sofinkinou účasťou. Zvládala všetko, aj sa už dala poučiť (voľakedy nie).
Tak sa nám stala práca zábavou i poučením. Zabudla som na boľavé nohy. Čo dodať? Snáď len pozmenený reklamný slogan o HERE:
PEČENIE JE SOFINKA.
SOFINKA JE PEČENIE .
Nech sa páči, ponúknite sa! Piekla Sofia.
pondelok 5. októbra 2015
Kde som dala
šek, na základe ktorého mi na pošte vyplatia niekoľko eur? Našťastie ten väčší honorár, resp. tantiémy som si už vyzdvihla pred pár dňami. Ale došiel mi ešte jeden na 12 eur a niečo. Nechcelo sa mi kvôli tomu na poštu, tak som ho "odložila." Nepoviete mi, kde?
Prehľadala som kabelku, vrecká, skriňu. Do skrine idem pozrieť ešte raz.
Ak ho nájdem, pozvem vás na kávu.
Dávajte tipy.
Prehľadala som kabelku, vrecká, skriňu. Do skrine idem pozrieť ešte raz.
Ak ho nájdem, pozvem vás na kávu.
Dávajte tipy.
Detské výroky, výchova a pokroky
Detské výroky, výchova a pokroky
- Sofinka: „Aha, na kvietku je motýlik. Vieš, babka, on sa volá „BÁBOVEČKA.“
- Mali sme kuraciu polievku s drobkami. Sofi: „Jéj, tie ŽALUDE sú naozaj dobré. Prosím si ešte jeden! (rozumej: žalúdok).“
- Deti mali papuče podobné vlčím labám aj s pazúrmi – samozrejme nie ozajstnými, ale mäkkými, z látky. Papuče boli obľúbené, bili sa o ne. Volali ich „Vlčie pazúry“, alebo len „Vlčie“.
Raz bola u nás Dominika, i jej sa papuče páčili. „Dominika, obuj si papučky!“ „Hej, ale ja hľadám PAZÚRIE!“
- Sofia rozliala mlieko po obývačkovom stolíku. Dedko jej to kázal poutierať. Ja: „Čo robíš, Sofinka?“ Sofinka (s veľmi statočným výrazom v tváričke): „No vieš, babka, ja som to mlieko rozliala, tak ho musím aj poutierať!“ – a veľmi šikovne ho vysávala do špongie. Pred rokom by ho zotrela rovno na koberec.
- Andrejko veľmi rád chodí na plaváreň. Najprv mu to nešlo, bál sa vody. Keď však videl, ako chválime Sofiu, pochlapil sa, ba aj opatrne ponoril hlavu pod vodu. A dnes už zapláva zopár temp. Vidím aj v iných oblastiach, že keď mu niečo nejde, nedostatok talentu vyvažuje usilovnosťou. A to je super vlastnosť!
- Sofia je spontánna. Keď jej niečo nejde, napríklad určitá pasáž na klavíri, prehrám jej ju, ale ona nechce, odháňa ma: „Choď preč, zavadziaš mi, tieniš mi!“ – a podobne. Urazene sa vzdialim. Ale po chvíli sa mi na tvári rozhostí blažený úsmev. Sofia si uvedomila svoju chybu – zahrala to správne!
- Diktáty. Píšeme s Ajom, robí smiešne chyby, ale na chodník kriedou napísal: VŠETCI SÚ PREČ KAMOŠI – bez jedinej chybičky, takže som nemusela nabehnúť s handrou a čistiť chodník. Aby bolo jasné: učiteľka so vo mne nezaprie. Pozriem na text, a už vidím chyby, už chytám do ruky červené pero a opravujem. Nezniesla by som nápis pred barakom, ktorý by bol gramaticky nesprávny.
- Je radosť pozorovať, ako si deti postupne zvykajú samé si sadať k hudobným nástrojom a hrať. Najmä u Aja som rada. Sofia s klavírom odmala nemala problém. Odmala nemala. Ale u Andrejka kvitujeme s uznaním, že niekoľkokrát za popoludnie schytí gitaru a brnká. To by aj sedelo so skúmaním odborníkov, že dieťa si k nástroju buduje vzťah také dva roky. Ak nechce hrať ani po dvoch rokoch, muzikant z neho nebude.
- Sofinka: „Aha, na kvietku je motýlik. Vieš, babka, on sa volá „BÁBOVEČKA.“
- Mali sme kuraciu polievku s drobkami. Sofi: „Jéj, tie ŽALUDE sú naozaj dobré. Prosím si ešte jeden! (rozumej: žalúdok).“
- Deti mali papuče podobné vlčím labám aj s pazúrmi – samozrejme nie ozajstnými, ale mäkkými, z látky. Papuče boli obľúbené, bili sa o ne. Volali ich „Vlčie pazúry“, alebo len „Vlčie“.
Raz bola u nás Dominika, i jej sa papuče páčili. „Dominika, obuj si papučky!“ „Hej, ale ja hľadám PAZÚRIE!“
- Sofia rozliala mlieko po obývačkovom stolíku. Dedko jej to kázal poutierať. Ja: „Čo robíš, Sofinka?“ Sofinka (s veľmi statočným výrazom v tváričke): „No vieš, babka, ja som to mlieko rozliala, tak ho musím aj poutierať!“ – a veľmi šikovne ho vysávala do špongie. Pred rokom by ho zotrela rovno na koberec.
- Andrejko veľmi rád chodí na plaváreň. Najprv mu to nešlo, bál sa vody. Keď však videl, ako chválime Sofiu, pochlapil sa, ba aj opatrne ponoril hlavu pod vodu. A dnes už zapláva zopár temp. Vidím aj v iných oblastiach, že keď mu niečo nejde, nedostatok talentu vyvažuje usilovnosťou. A to je super vlastnosť!
- Sofia je spontánna. Keď jej niečo nejde, napríklad určitá pasáž na klavíri, prehrám jej ju, ale ona nechce, odháňa ma: „Choď preč, zavadziaš mi, tieniš mi!“ – a podobne. Urazene sa vzdialim. Ale po chvíli sa mi na tvári rozhostí blažený úsmev. Sofia si uvedomila svoju chybu – zahrala to správne!
- Diktáty. Píšeme s Ajom, robí smiešne chyby, ale na chodník kriedou napísal: VŠETCI SÚ PREČ KAMOŠI – bez jedinej chybičky, takže som nemusela nabehnúť s handrou a čistiť chodník. Aby bolo jasné: učiteľka so vo mne nezaprie. Pozriem na text, a už vidím chyby, už chytám do ruky červené pero a opravujem. Nezniesla by som nápis pred barakom, ktorý by bol gramaticky nesprávny.
- Je radosť pozorovať, ako si deti postupne zvykajú samé si sadať k hudobným nástrojom a hrať. Najmä u Aja som rada. Sofia s klavírom odmala nemala problém. Odmala nemala. Ale u Andrejka kvitujeme s uznaním, že niekoľkokrát za popoludnie schytí gitaru a brnká. To by aj sedelo so skúmaním odborníkov, že dieťa si k nástroju buduje vzťah také dva roky. Ak nechce hrať ani po dvoch rokoch, muzikant z neho nebude.
piatok 2. októbra 2015
POZITÍVNY PRÍSTUP
POZITÍVNY PRÍSTUP
- k upratovaniu:
Šuch sem, šuch tam prachovkou,
odbavím to rýchlovkou.
- k športu:
Rozvalená vo fotelke
sledujem ho v našej telke.
- k spevu:
Hm, hm, hmkám potichúčky
melódiu z opery.
Manžel sa mi za to často
zoširoka zaškerí.
Ale keď má toho dosť,
hádže po mne riedku kosť.
- k jedlu:
Ten mám jasný, to si píš.
Pozri na mňa – uvidíš!
- k prírode:
To je predsa jasné:
o prírode básne
Píšu sa mi ľahučko.
Po tráve aj po lese
chodí sa mi mäkučko.
- k zvieratám:
Mám ich rada.
Plejádu celú.
Lebo na nich pozorujem
s ľuďmi paralelu.
x
Maznavá mačka
sťa kamoška Kačka,
čo ťa nechá v sračkách.
A potom sa líška, nyje,
v snahe získať senzácie.
x
Okatá sova
sťa namachlená Nováková.
X
A susedka Milena.
To je dobrá hyena.
Rozchyruje po okolí,
že ma noha stále bolí.
- k vtákom:
Obdivujem let kondora,
trepotanie krídel kolibríka,
krk labute aj zobák tukana,
a na komíne bociana.
Zhodou okolností dákou
Milujem aj iných vtákov.
- k lietaniu:
O vtákoch som hovorila.
Ten svist krídel kondora!
No a keď sa zasúvajú
na krídlach klapky,
letím, letím dohora!
Motory stíchnu.
Chcem sa uvoľniť.
Objednám si drink.
Lež vlepená do sedačky
modlím sa
za normálnosť posádky.
Pristávanie, to je žúžo!
Hukot, klapky, potom hrk.
Spontánny potlesk pilotovi.
Zabudla som, že sa drieme.
O chvíľu sa dotknem zeme!
- ku všetkým prácam okrem žehlenia:
Nuda. Treba zapíjať.
Pre mňa už len voda, čaj.
Dobrý Bože, pomáhaj!
Nemci naplnili fľaštičku hruškovicou
a dali na ňu nálepku „Bügelwasser.“
- k upratovaniu:
Šuch sem, šuch tam prachovkou,
odbavím to rýchlovkou.
- k športu:
Rozvalená vo fotelke
sledujem ho v našej telke.
- k spevu:
Hm, hm, hmkám potichúčky
melódiu z opery.
Manžel sa mi za to často
zoširoka zaškerí.
Ale keď má toho dosť,
hádže po mne riedku kosť.
- k jedlu:
Ten mám jasný, to si píš.
Pozri na mňa – uvidíš!
- k prírode:
To je predsa jasné:
o prírode básne
Píšu sa mi ľahučko.
Po tráve aj po lese
chodí sa mi mäkučko.
- k zvieratám:
Mám ich rada.
Plejádu celú.
Lebo na nich pozorujem
s ľuďmi paralelu.
x
Maznavá mačka
sťa kamoška Kačka,
čo ťa nechá v sračkách.
A potom sa líška, nyje,
v snahe získať senzácie.
x
Okatá sova
sťa namachlená Nováková.
X
A susedka Milena.
To je dobrá hyena.
Rozchyruje po okolí,
že ma noha stále bolí.
- k vtákom:
Obdivujem let kondora,
trepotanie krídel kolibríka,
krk labute aj zobák tukana,
a na komíne bociana.
Zhodou okolností dákou
Milujem aj iných vtákov.
- k lietaniu:
O vtákoch som hovorila.
Ten svist krídel kondora!
No a keď sa zasúvajú
na krídlach klapky,
letím, letím dohora!
Motory stíchnu.
Chcem sa uvoľniť.
Objednám si drink.
Lež vlepená do sedačky
modlím sa
za normálnosť posádky.
Pristávanie, to je žúžo!
Hukot, klapky, potom hrk.
Spontánny potlesk pilotovi.
Zabudla som, že sa drieme.
O chvíľu sa dotknem zeme!
- ku všetkým prácam okrem žehlenia:
Nuda. Treba zapíjať.
Pre mňa už len voda, čaj.
Dobrý Bože, pomáhaj!
Nemci naplnili fľaštičku hruškovicou
a dali na ňu nálepku „Bügelwasser.“
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)