Sychravé ráno
Mala som výbornú náladu ako často, keď vonku prší. Vtedy mám totiž znížený, teda normálny tlak. Pri peknom slnečnom počasí ho mám zvýšený. Pospevovala som si, žartovala s deťmi. Ba Andrejkovi som stiahla z netu dva žiacke vtipy, aby mohol medzi spolužiakmi „bodovať.“ Prečítal si jeden a zahlásil: „Ten poznám.“ Pri druhom poznamenal: „Aj ten som už počul.“ No nič to. Obul si nové čižmičky s nepremokavou membránou, zimnú vetrovku, vzal dáždnik a šiel do školy.
Pri Sofinke nastal boj. Samozrejme, že dedo si presadil, že vezme iba gumáky a nie nové čižmičky, ba obliekol jej tenšiu jesennú bundu a nie zimnú. Vraj to stačí, vonku je desať stupňov. A v gumových čižmičkách si dievča bude môcť vychutnávať kaluže. Teoreticky má pravdu. Ale prakticky ma naštval a moja dobrá nálada je ta-tam. Prehlásila som, že ak dievča ochorie, bude jej v noci podávať lieky on.
Alebo vystúpenie, besiedka na počesť starých rodičov – október je mesiac úcty k starším. Máme dilemu, kto na vystúpenie pôjde. Lebo má prísť za každú rodinu jeden starý rodič, keďže majú málo miesta. A to bude Sofinka asi aj hrať na klavíri! Starý ma falošne pobáda, aby som šla ja, vraj jemu sa nechce. Ale vidím na ňom, ako sa o to trasie. Dievča by chcelo radšej dedka. Tak uvidíme, ako to dopadne. Ak dieťa ochorie, bude po probléme.
No vidíte, aký skepticizmus zavčas rána. A pre blbosti. Musím sa vzchopiť, hlavu hore, Anička-babička, niečo dobré navar a/alebo napeč, aby boli aspoň decká happy. Starý to určite skritizuje. Aj jeho stále niečo bolí, ale nemusel by sa vyvršovať na mne. Neviem, neviem, ak jeden z nás zomrie skôr, asi sa odsťahujem k dcére!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára