Technika u nás doma
Ja a technika akosi nejdeme dokopy. Poznáte tú scénku s Mr. Beanom, čo keď prejde okolo obrazoviek, začne na nich zrniť obraz, a keď odíde, obraz sa napraví. To je o mne.
Nedokážem toho veľa zmontovať, kladivo v mojich rukách sa stáva nebezpečným nástrojom pre okolie, mixér, pračka, ba aj šijací stroj mi môžu každú chvíľu vybuchnúť pod rukami.
Počítač nie je po softvérovej stránke moje hobby. Vnúčatá (8 a 6) mu rozumejú lepšie ako ja. Patrím ku generácii, ktorá využívala písacie stroje.
A navyše mám smolu. Pred mesiacom mi náhodou spadli do otvorenej automatickej pračky vatové tyčinky na čistenie uší, a šup ho poza bubon! Dúfala som, že sa vyplavia, alebo že sa budú poslušne krútiť popod bubnom. Ale ony sa just museli napchať na všetky možné miesta, kde ako zlí škriatkovia zastavovali program, blokovali prevádzku, až kým dnes dobrý ujo opravár nerozobral pračku a nevybral tých desať nezbedníkov.
Vnúčatá tiež všeličo vyparatia. Do šachty na CD v počítači vložia mincu, a potom sa čudujú, prečo cédečko nehrá.
Alebo skoršie, keď ešte boli v móde videoprehrávače, strčili moje deti namiesto videokazety do prehrávača krajec chleba.
Keď sme zdedili nemecký krájač chleba po mamke, pýtala som sa brata, ktorý ho kúpil, či sa dá na takom stroji porezať. Povedal, že áno, že Gabika si takmer odfikla z prsta. Povedala som: ups! – a odložila krájač do pivnice. Krájame nožom, hoci krivolako. A deti ešte ani nožom nesmú.
Raz som nedotiahla akýsi závit na mixéri, a o chvíľu už kúsky prístroja aj s kúskami mäsa lietali po kuchyni. Ešteže som sa včas uhla!
Odkedy dcérka Monika dostala riadny kop elektrinou po tom, čo strčila do zásuvky maličký chutnučký klinček, istíme elektrické zásuvky slepými zástrčkami.
Hádam sa u nás nenájde prístroj, s ktorým by sa nám nespájali dobrodružné zážitky. Hja, technika, to je niečo!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára