DUŠIČKOVÉ MOMENTKY
Pardon, pardon za predchádzajúci príspevok. Občas ma zmôže pesimizmus. Ale tento blog má byť veselý, n´est ce pas? Tak teda poďme na zábavné historky!
Deti papajú ako najaté, nestačím variť! A keď teraz máme návštevu z Bratislavy a z Berlína, je to veselé papkanie! Dominika je super, neodíde od stola, kým nie je prázdny tanier. Berlínsky synovec miluje slovenské rožky – a jeho deti s ním. Povzbudili nás, tie bratove vnúčatká, priniesli optimizmus. Sú inteligentné, veľmi šikovné do učenia, a Jožko je hokejista, je energický. Nášmu Andrejovi dal jeden priateľský štuchanec – a Andrej sa rozplakal! Rebeka je typická žena, nežná a milá, rada kreslí. Veľmi pekne! Aj malý Mirko je životaschopný výsledok zmiešania slovenskej, nemeckej a španielskej krvi. Sú to odolné a milé decká, ľúbime ich! Dominika je všímavá. Včera ma potešili jej slová uznania na moju adresu: „Máš pekné pyžamo, babka!“
Dušičky, pomiešané so škôlkarským Halloweenom. Smutná nálada sa strieda so situačným humorom všedných dní, džavotom detí (v Nemecku sú prázdniny, čiže máme full house). Ale v domácich prácach sa nepretrhnem, aj keď upečiem viac palaciniek a usmažím viac rezňov, decká sú zväčša vonku – Slovenský raj, Tatry, lesopark, Aquapark – a to všetko absolvovali za pár dní!
Mojim vnúčatám kontakt s inými deťmi len prospeje – spoločné hry, zábava, športy, turistika, vzájomné porovnávanie, preberanie zvykov a fráz, učia sa počkať, kým na ne príde rad, obdivujú cudzie hračky, popýšia sa svojimi.
Všetko je to fajn. No a pokiaľ ide o zdobenie hrobov, každý rok tá istá dilema: kedy? Vence nevyrábam, kupujem ich. Nemožno neskoro, lebo potom nie je výber. Priskoro zas tiež nie je dobré, lebo čečina zvädne. A na cintorín ich priskoro tiež nemožno odniesť, lebo vám ich ukradnú. Sú takí zlodeji, ktorí ich potom speňažia. Toho roku mám nádherné červené umelé kvety s bordovými tieňmi, je to cool. Ak mi ich niekto ukradne, neurobím nič, len sa zamyslím nad úbohosťou takého počínania. Ale tieto zločiny existujú od dávnoveku (vykrádači hrobiek). Vinníkov potrestá Boh.
Toho roku to mám pekne podelené: návštevy, spoločenská stránka sviatkov, a potom ešte čas aj na mierne upratovanie či už bytu, alebo svojho svedomia. Popritom sa nájde aj dosť času na spanie, lebo v súčasnosti spávam veľa. Ako stará babka. No čo už?
Hostia odišli. Mám sa dať do upratovania? Možno neskôr. Najprv si poležím, „dobijem baterky“, ako to nazývam, potom si uvarím kávičku a niečo pozriem v telke. Veď sú prázdniny, nicht wahr?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára