BEŤÁRI

Beťári

Beťárske kúsky sú pre poslucháčov, či televíznych divákov zdrojom zábavy, horšie je to pre „obeť“ tých kúskov, pre „postihnutého.“

Andrejko mal včera traky, dnes ich už nechcel. Dvaja beťárski spolužiaci, dvojičky, mu nimi brnkali do hrude. Ináč ho majú veľmi radi a vraj sa predbiehajú v tom, kto z nich bude s Andrejom sedieť. No ďakujem pekne, ak mu stále niečo vyvedú! Ale doteraz sa nesťažoval, ich záujem o jeho osobu mu bol sympatický.

Sofia sa nám rada skrýva. Raz som s ňou bola sama doma, volám ju kvôli niečomu, a ona nikde! Celá vyplašená vybehnem na chodbu, hore schodmi na druhé poschodie, lebo keď bola menšia, raz mi ušla po schodoch a potom sa tam hore nakláňala cez zábradlie! Ale na schodoch nebola.
Naveľa-naveľa som ju našla pod posteľami v samom strede. Do smiechu vyprskla až potom. Vydržala potichúčky ako myška po celý čas, čo som ju hľadala, a ohromne sa na tom v duchu bavila!

Môj syn mal minulej jari v Londýne obednú prestávku v reštaurácii v centre, kde pracoval. Zašiel si pospať na lavičku do Hyde Parku. Pracovné topánky si vyzul a položil k lavičke. Keď sa prebudil, topánok nebolo! V ponožkách sa chcel nenápadne presunúť na pracovisko, mal však smolu, pred vchodom pofajčievali kolegovia. Vítali ho smiechom: „Á, Michael! Vonku je horúco, však?“

S topánkami to mal horšie jeden turista vo švajčiarskych Alpách. Vyliezol na vrchol, celý blažený si chcel oddýchnuť, vyzul topánky – a zaspal. Keď sa zobudil, boli topánky fuč!

Posledné prípady možno klasifikovať ako krádež, čím sa humorná stránka veci ešte väčšmi stiera.

Mne, ešte ako učiteľke, žiaci párkrát niečo vyparatili. Na gymnáziu sme mali systém sťahovania sa z učebne do učebne kvôli odborným predmetom. Keď sa napr. 3.A presunula do učebne fyziky, prišla do ich trieda 4.C, ktorá mala učebňu fyziky ako svoju domovskú triedu, atď. Tak sa stalo, že som si musela pozorne všímať rozvrh. Preto keď som raz na Mikuláša vošla do 4.D., zarazilo ma, že v triede sedeli akýsi neznámi žiaci. Pozriem do rozvrhu: som tu správne! No hej, ibaže žiaci boli nesprávni: vymenili sa s celou triedou baníckej priemyslovky. V baníckej zažil učiteľ podobný šok, keď sa naňho zubili gymnazisti. Pardon, oni sa spočiatku neusmievali, tvárili sa „smrteľne vážne.“

Alebo na prvého apríla: jedna beťárka ponúkala na chodbe z otvorenej konzervy vidličkou nejaké mäsko – bolo to mačacie žrádlo!

Celá trieda (vlastne menej, cca 15 žiakov, lebo na jazykoch, učila som angličtinu, sa žiaci delili na dve skupiny) sa mi poskrývala za skrine. Vojdem do triedy – prázdno! Až po chvíli chichot.

Je všeobecne známe, že žiaci si vymyslia akúkoľvek somarinu, len aby sa nemuseli učiť.

A akí sú to vynikajúci herci! Budú sa tváriť ako neviniatka. Raz som pred jednou triedou rozprávala medzi rečou, že moja dcéra sa narodila v ten istý deň, čo zomrel Mao-ce-Tung. Chcela som zdôrazniť, že zomrel diktátor, a narodil sa skvelý človek Jedna beťárka sa prihlásila: „Pani profesorka, veríte v prevteľovanie duší?“ Drzaňa akási!

Alebo raz, keď som oznámila, že „Nabudúce nám hodina odpadá“, sa jedna „herečka“ zatvárila veľmi ľútostivo a prehlásila: „To je škoda!“, pričom oči sa jej figliarsky smiali. Bola to herečka!

STEP AEROBIC

Kusé správy z prostredia predvianočného upratovania.

Včera: step aerobic. "Vyskakovala som" iba na nízky stolček. Kam moja ruka nedočiahla, tam som použila handru na palici. Výsledok: päť umytých okien! WOW! JA SOM TO ZVLÁDLA! DOKÁZALA! ZMÁKLA SOM TO! (posledný výraz nespisovný, ale pre mňa OK). Hrialo ma pomyslenie na odmenu, ktorú som si vopred určila: návšteva predajne hračiek DRÁČIK. Nuž a popri tom, popri tom možno aj nejaké handričky pre seba.

Dnešný program: pranie, prezliekanie postelí, atď, atď, "lehoučké práce domácí." (Tvá žena Rúžena).

Byt bude dýchať čistotou. Tak to má byť.

S pečením sa veľa nebavím. Sofinka totiž nesmie sladké, ani orechy. Takže k medovníčkom dokúpim niečo z obchodu - pre ostatných. To viete, že aj Sofi si niečo uchmatne. A propos, medovníčky. Sú tvrdé ako kameň, aj napriek tomu som ich musela ukryť, lebo detičkám veľmi chutia! Do niektorých som ešte pred pečením urobila dierku, budú visieť na stromčeku.

Takže pá-pá, musím končiť, mám čo robiť, kým pôjdem cez obed s deťmi do hudobky.

PREDVIANOČNÉ

PREDVIANOČNÉ


VYRESETOVAŤ osobnosť.
Dušu, zavírenú hriechmi,
očistiť.
Samozrejme, programom, zvaným
ĽÚTOSŤ.
Nainštalovať nový antivírus, zvaný
POKÁNIE.
Existujú ešte „apdejty“, ako
SEBAZAPRENIE, DOBRÉ SKUTKY,
a starší, ale účinný, s názvom
OBETAVOSŤ.


X


Štrnásty december.
Vonku slnečno a teplo.
Zimu a sneh si nezaslúžime.
Znečisťujeme, na n-tú ničíme
to nevinné v nás.
Aj našu Modrú Matičku,
planétu Zemičku.

X

Ajovi nechutila polievka.
Odmietal ju jesť.
Tu mladšia sestrička,
vševedka, kdesi to počula,
mu zahlásila:
„Andrej, jedz!
Pomysli na deti v Afrike!“

X

Často sa spytujeme.
Naozaj.
Po kom to dieťa je?
Ak po prababe, bude génius.
Po pratete – klavíristka.
Po materi – zvodkyňa.
Po tatovi – dobrá duša.
Len dať pozor, zamestnať a strážiť.
Škola, šport a hudba, spev.
Zamestnať a strážiť.
Aby nezbedné ohníčky v jej očiach
žiarili úprimne
a čisto.
Čo najdlhšie.

Vianočné pozdravy

Nahrali sme Sofinkino vystúpenie v ZUŠ-ke a Andrejkovo doma. Sofi začala s Čerešničkami pomaly, aby učka za ňou stíhala s doprovodom. No nič to. Potlesk dosvedčuje, že sa to ľuďom aj tak páčilo. Andreja sme nahrali doma v obývačke, lebo v ZUŠ bude mať jeho trieda koncert až koncom januára. Vcelku som spokojná s jeho pokrokom. Možno napreduje pomaly, ale napreduje. Sofia sa už začne seriózne učiť z nôt.
Takže spolu s detičkami prajeme krásne Vianoce cez youtube:
1. Sofinkin druhý koncert
2. Andrejov vianočný pozdrav
K pozdravu sa pripája babička Anička

ENJOY! VIEL SPASS!

Deti, deti

So Sofiou pečieme medovníčky. Preberá iniciatívu. "Ja, ja, ja!" "Ja sama, ja sama!" Mením slogan
PEČENIE JE HERA - HERA JE PEČENIE na:
PEČENIE JE SOFIA - SOFIA JE PEČENIE. Prosto zábava.
Obľúbená hra počas zimných dní: stolný futbal. Sofii to ide čoraz lepšie, "váľa to" a väčšinou vyhráva.
Je dobrosrdečná. Keď vidí, že som pozadu, prispôsobí skóre tak, aby som nebola smutná.
Skrývačka - aj s bračekom. Neverili by ste, ako dobre sa vedia schovať v štvorizbovom činžiakovom byte.
Aj ja by som chcela, ale, bohužiaľ, korpulentná babka zovšadiaľ vytŕča. Decká však majú fantáziu a vedia
priam splynúť s prostredím.
Nuž, to sú veselé a bezstarostné momenty. Menej veselé, resp. nervy drásajúce: Andrej minulý piatok stratil
kľúče, žiacku knižku a nový sveter. Bola som z toho "na prášky." Našťastie, sveter sa našiel hneď v pondelok,
žiacka po týždni založená v učebnici, ktorú používajú iba v škole. Odľahlo mi. Vylúčili sme tým možnosť, že
by ju chlapec bol sám schoval kvôli zatajeniu zlej známky a nám klamal, že ju stratil, aj možnosť, že by mu
ju bol niekto schoval zo zlomyseľnosti. Kľúče od skrinky dáme vyrobiť, no a kľúč od automatu na ochutené mlieko
sa mu už zrejme nevráti. Chlapcovi sme však vysvetlili, že kľúče od bytu ešte dlho nedostane.
Sofinkin koncert v ZUŠ-ke dopadol dobre, bola zlatá. Andrej nemá vianočný koncert, preto plánujem urobiť súkromný
vianočný koncert našich detičiek a nahrať ho na video. Ak sa podarí, zavesím ho na youtube a prezradím vám link.

Lebo Mikuláš

Lebo Mikuláš



je radosť. Prostá detinská.
U nás skromná. Sofinka momentálne nesmie zo zdravotných dôvodov sladkosti.
Popri nej nebudeme ani Andreja presladzovať.
Bola som piateho večer aj šiesteho sama s deckami, tak som si to rozdelila. Niečo piateho večer, niečo šiesteho ráno.
Najmä preto, že Sofi tak statočne umývala čižmičku, až som ju musela haltovať, aby ju celú nerozmočila.
Večer dostali iba žuvačky, lízatko a rukavičky.
Radosť bola úprimná. Od Sofinky sa mi ušiel božtek na líčko. Zlízala lízatko, vopchala si do pusy päť žuvačiek naraz, natiahla si rukavičky, a poďho s Ajom sa boxovať! Na novom gauči. Chvíľu som ich pozorovala, potom im to zatrhla. Rozihrané deti sa túžili zahrať aspoň s epedami-opierkami. Robili si z nich najprv vežu, potom tobogan. Aj to som zarazila. Potom sa už hrali s hračkami.
Na druhý deň ráno ich v čižmičke čakal aj čokoládový Miki, ovocie, oriešky a maľovanka.
Sladotám sme sa celkom nevyhli – doniesli si aj zo škôlky a školy.
Čo už!

NAJNOVŠIE

NAJNOVŠIE

Sofia: „Ja si od Ježiška želám ... Ale nie, nemôžem to povedať nahlas, lebo sa mi to nesplní!“
A ty, babka, buď múdra, alebo špehuj detské rozhovory, kontroluj kresbičky, zahraj sa na „nebeskú poštárku“, ktorá nosí listy Ježiškovi, a nenápadne poruš listové tajomstvo!

X

Dnes má Sofia koncert. Opäť vo veľkej sále, na koncertnom krídle. Spojené s Mikulášom. Momentálne nesmie zo zdravotných dôvodov sladkosti. Bude problém.
Ba možno bude problém aj s hraním. Uvidíme. Ak tatík nasníma, a bude to dobré, opäť zavesím na you tube. Alebo ak tam budú vtipné momenty.

X

Čo musíme ostatní absolvovať ešte pred koncertom?
Ocko: mimoriadnu kratšiu smenu (mal mať voľno)
Dedko: vyšetrenie čriev – BŔŔŔ!
Braček: vyučovanie
Babka: kaderníctvo – večná dilema, dlho sa odhodlávam. Pretože chcem vyzerať dobre, ale nerada tam sedím.

X
Včerajšok sme mali tiež zaujímavý. Upratovanie, prášenie kobercov, zbavovanie sa starého gauča a kresla, len čo sme to skončili, priviezli nám z Mikuláša novú sofu aj kreslo – pekné, ba Ajovi aj zvláštne vonia. Akurát že tvrdé na sedenie a ďalšia nevýhoda: nesmie sa v obývačke jesť, ani piť! Predtým sme najradšej papali pri TV. Aj pili kávu, kofolu, či ružový čaj, keď sa z toho trochu vylialo, odniesla to deka, ktorou som starú sedačku prikrývala. Reakcia detičiek na nový gauč: „Jééééj!“
S nepapaním sú uzrozumené.
Boj o kreslo. Ajo. „Na kresle budem sedieť ja!“ Máličko som ho poopravila: „Nie, Andrejko. Kreslo bude za odmenu. A budeme sa striedať!“

X

Miništrant svojím príkladom „pritiahol“ spolužiaka, ktorý si to chce v piatok na detskej omši tiež vyskúšať.