ŠŤAVA

ŠŤAVA

dáva osvieženie, vitamíny, pookriatie. Dobrá ovocná šťava je zdravá.

Ináč po formálnej stránke je slovo „šťava“ veľmi vďačné. Len v prvých dvoch vetách mi vznikli dva rýmy:

-        Šťava dáva

-        Šťava zdravá

Keď vypijem tú správnu šťavu, budem zdravá, ba možno aj dravá.

Preto som si vybrala za názov svojho humoristického časopisu (hlavne s detským humorom) spomínané slovo.

Šťava môže byť aj telesná tekutina, napr. žalúdočná šťava. Zdravá žalúdočná šťava napomáha dobrému tráveniu. A naša „Šťava“ v podstate tiež. Lebo humor pomáha zdravo žiť, je tou správnou šťavou, ktorá nám niekedy pri plnení suchopárnych pracovných povinností chýba.

Prečítajte si výroky mojich vnúčat – a hneď budete mať lepšiu náladu. Môžete na stránku pridať aj prekrásne a vtipné výroky Vašich detičiek, či vnúčat – a bude vám ešte veselšie! Aj nám všetkým. Lebo internet je o zdieľaní.

Svieže detské výroky

* Andrej: Dedko, a ty ešte aj na staré kolená máš rád štipľavé?

* Ja: „Mala by byť jar, ale je zima. Jar v reále vyzerá ináč.“

   Sofia: „V akom reále:  v REALE MADRIDE?“

·       Sofia: „Hm, ten krém je pôsobivý!“ – mala na mysli, že dobre pôsobí, že je príjemný.

·       Dedko išiel na spevokol. Sofia: "Myši majú báál!"

x

Inokedy: "Tak čo, Sofinka, myši budú mať bál?"

"Nie, lebo tatík je doma."

·       Keď vyletela raketa „Falcon Heavy“, syn zo žartu poznamenal, že môj zadok je „Balkón Heavy“. Jeho deti sa toho, samozrejme, chytili a občas poznamenajú: „Aha, ide babka. Balkón Heavy.“

·       Mám blúzku s puffy rukávkami, aké mala na šatách Snehulienka. Keď bol Andrej maličký, spýtal sa ma: „Babka, ty si Snehulienka?“ Ale keď som mu nechcela niečo dovoliť, hneď svoje prirovnanie „otočil“:

„Babka, ty si ježibaba!“

·       Volám z okna Sofiu (hrá sa pred činžiakom) cvičiť klavír:

„Sofia! Händel, Czerný, Schumann, Bartók!“

Sofia: „Ale veď je iba piatók!“

·       "Andrejko, akú známku si doniesol?"
"Babka, to sa nevieš iné opýtať, len furt na tie známky?!"
Fakt som trápna.

·       Sofia (8) vraví šesťročnej sesterničke : „Dominika, nevyhováraj sa. Výhovorky sú TAKÉ DETINSKÉ!“

·       Ja: - Ja som do toho ľavá.
Sofia: - Ale JA som do toho PRAVÁ.

·       Tatík vysvetľuje Sofinke: „Nechytaj nôž za OSTRIE!“ Sofinka: „Ale za TUPIE môžem?

·       Sofia: "Babka, dávaj si pozor, dedko je tvrdý!"

·       Sofia sa ma pri lúpaní zemiakov pýtala: "Babka, ty sa o mňa bojíš, babka?"
Pritakala som.
Ona na to: "Neboj sa o mňa, chcem mať dom bez starosti!"

·       Dominika: „Babka, nedramatizuj!“

·       CUDZIE SLOVÁ

Používajú, lebo žijú medzi dospelými.
Sofia: „Dedko, nespievaj, som na ten spev ALERGICKÁ!“ - ale pritom sa usmieva, nemyslí to vážne.
Andrejovi: „Ja to nebudem REŠPEKTOVAŤ!“
Tatíkovi: „Hm, ten koláč je DELIKATESA!“
Ja na okne, Sofia kráča s dedkom a Ajkom do školy: „Babka, ADIEU! ARRIVEDERCI!“ 

·       Sofinka pri miešaní hustejšieho cesta: "Ale, babka, to je veľmi ZLOŽITÉ!"

·       Pri hre Grabolo, keď som vymýšľala nové spôsoby: "Nie, babka, hráme normálne, KLASICKY!

·       Dominikine hlášky

Ja: - Dominika, umy si hubu!
Domi: - Na hubu sa nehovorí, že huba!

X

Mamka na telefóne:
- A čo robíte, deti?
Domi (rozhorúčená):
- Hráme florbal, hik. A medzitým mám štikútku, hik!

X

Ajo pekne miništroval. Niesol aj kalich.
Dominka. - Maminka, a kúpiš mi hračkársky kalich?

·       - Mami, a ako sa volá tá mačička? Matka (unavená, mimochodom vyštudovaná veterinárka) odpovie: „Mačka domáca.“  Dominika: „Ahoj, Domáca!“

Sofinka: Tá zubná pasta je príšerne sladká! Je to určite čínsky výrobok!
Dedo: A ty si aký výrobok?
Sofinka: Ja som slovenský výrobok!

Sofiine hlášky

- Chcem byť hlavne doktorka!
- Ale aká?
- No predsa Sedlačková!

x

Inokedy: - Ja musím byť zdravotníčka!
- A prečo?
- Lebo veď chodím na zdravotnícky krúžok!

Slovné hračky zo života

Vykypédia

Wikipédia je internetová encyklopédia.
Vykypédia je babkina vykypená polievka.

X

Sofia: „Miško, kedy nás už vezmeš na tie Pianiny?“ (= Pieniny. Dieťa poznalo výraz „piáno“, preto sa naučilo „Pianiny“).

Svieže situácie a príbehy s detičkami

Pravopisné perličky

Andrejko píše domácu, vymýšľa príbuzné slová k vybraným po „r“. Poradím mu: „rybací.“ Napíše „rybacý“. Opravujem ho: „Andrej, jedno „i“ má byť mäkké! Tu milý chlapec napíše: „ribacý“ :)

x

Hovorila nám v škole manželka kolegu-matematikára, že on nevie pochopiť, prečo sa píše „skriňa“ s mäkkým „i“, keď sa do nej niečo „skrýva.“ Fakt, prečo??? :)

x


„Byť/biť“, „byt/bit“, „ryť/riť“ (na tú riť radšej deti neupozorňujem). :)


x

Veru, veru, slovenčina je jazyk krásny, ale s mnohými záludnosťami. Mne pravopis išiel (chválim sa), aj Andrej vcelku prosperuje. Ale vysvetlite cudzincovi, prečo sa „pozýva“ s ypsilonom, ale na druhej strane „zíva“ s mäkkým i, prečo sa píše „myš“ s tvrdým a „miškovať“ s mäkkým, prečo je „stryná“ s tvrdým, ale „striga“ s mäkkým! :)

Pikantné

Andrej: - Babka, čo je to kondóm?
Moja odpoveď bola vágna, hmlistá, neistá. Rozhodne nie biologicky a vedecky presná.

X

Sofia: - Babka, povedz „keks“.
- Keks.
- Daj si s dedkom sex.

X

Sofia: - Babka, Andrej/Rasťo/Vanesa/Filip povedal/zahrešil, chceš počuť ako?
A už sa mi skláňa k uchu, v očiach výraz zdanlivého pohoršenia premiešaného s dávkou radostnej pikantérie, a zašepká mi to slovo.

X

To si pamätám, že prvá vec, ktorú naučili v škole spolužiaci jedného môjho bratranca-jedináčika bola, že sa nepovie „pipík“, ale „k...t“.

X

Jednému dievčatku na otázku, čo je „klitoris“ odpovedala teta: „To je po latinsky „lakeť“. 
Na druhý deň v spoločnosti dievčatko zvolalo: „Áu, to bolí! Buchla som sa o klitoris!“

Aká je Dominika

Vytrvalá

Prešla 10 km, z toho 5 hore kopcom, 5 dolu, a ani kúsok ju Juro neniesol.

Milá

Už Jurka nevolá „ujo Juro“, ale „Jurko“.

Slušná

- Babka, mazaj pre kolobežku!
- Dominika, ako to rozprávaš? Hovorí sa „prosím“!
- Prosím ťa, babka, mazaj pre kolobežku!

Srdečná

Darovala Sofii svoju novú plyšovú hračku.

Malá diplomatka

- Dominika, kde je lepšie: v Dubnici alebo v Spišskej Novej Vsi

- V Brátislave!

Vnúčatká – vtáčatká

Tiché radosti

- keď sa mi podarí koláč a vnúčatá aj synovcove deti chodia ako procesia a stále si pýtajú. Je sobota, zajtra pečiem ďalší!
- keď vnúčatá nádherne rastú
- keď mi Sofinka zahlási: - Babka, mám ťa rada!- a privinie sa mi hlávkou k mocnému stehnisku (ako takému dubisku)
- keď sa sem-tam cítim zdravotne dobre, teda presnejšie povedané, menej zle
- keď Andrej donesie jednotku
- keď Sofia zahrá novú skladbičku - a správne!
- keď vidím dieťa, ktorému chutí jesť
- keď vidím dieťa výskať od radosti
- keď po jedle zostali len kosti
- vtedy miznú moje mrzutosti
- tak málo babke k šťastiu stačí
- hoc choroba sa nástojčivo tlačí
- buď vďaka, Pane, za ten deň,
- žijeme krátko, krátko len.

Citáty/príbehy o deckách

(s mojím komentárom). Vybrala som ich na spestrenie, aj na poučenie.

x

Matka přistihla Pepíčka od sousedů jak si hraje s Máničkou na doktora. Popadla ho za ucho a šla si k sousedům stěžovat. Sousedka to hájí: "Ale to je v jejich věku normální, že chtějí mít první sexuální poznání." "Kdo mluví o sexu, on mý dceři odoperoval slepý střevo!"

- je to brutus! A veľmi nepravdepodobné.

Trestáme děti, když lžou, ale hrozně je mlátíme, když řeknou pravdu v nepravý čas.
(Oldřich Fišer)

- to je fakt. Deti sú krásne čisté tvory, úprimné a nevinné, nepochopia ľstivé polopravdy.

Byl jsem od počátku zázračným dítětem. Všichni o mně už od dětství říkali, že to bude zázrak, když ze mě něco bude.
(Paul Cézanne)

- staré, ale dobré! Výrok môže použiť nielen Ander z Košic, ale aj ktorýkoľvek bežný Slovák.

Děti jsou naše radost. Vedle toho se člověk z vlastní zkušenosti přesvědčí, že genialita je dědičná.
(Alexi Andrejev)

- toť svätá pravda! Vo svojich deťoch aj vnúčatách sa vidím, sú to malí géniovia! Ba v mnohých smeroch sú ešte geniálnejší, než ja!

Člověk nemiluje děti, protože jsou to děti, ale zamiluje si je skrze náklonnost, která vzniká při jejich výchově.
(Gabriel García Márquez)

- i tento citát môžem potvrdiť. Vnúčatá vychovávam, prežívam s nimi ich malé úspechy aj nezdary, a popri tom ako sa vyvíjajú, milujem ich čoraz viac!

Žádné dítě není tak roztomilé, aby matka nebyla šťastná, když konečně usne.
(Emerson)

- aj s týmto citátom vrelo súhlasím!

Hlavní otcova povinnost vůči dítěti je účastnit se při jeho početí.
(Václav Dušek)

- tak tomuto je hovorím „blbý fór“!

Kdo dal život dítěti, stává se jeho dlužníkem.
(Fabre)

- duchaplný citát. Nielen dať život, ale aj vychovať sme povinní tie malé vtáčatká. Je to ťažké, to je fakt, často pritom padáme od únavy, ale musíme ísť ďalej!