Ráno

RÁNO

Prečo zrána používam

štvorslabičné slová?

Bo som stará, unavená.

Zopakovať znova?

Kde sú časy, keď sa ráno

Odvíjalo skokom!

Hup a vstať! Skok a umyť!

Schystať veci, kávy glg,

Do šiat šup

a  do práce hop!

Ešte som aj medzitým

Tancom vyjadrila žiar.

Pohľad do zrkadla ukázal

zväčša usmievavú tvár.

No a dnes?

Čistý des!

Ledva vstanem z postele.

Všetko bolí, dolámaná,

sťa po fláme, Anna.

Zrkadlo mi rečie dnes:

„Stará baba, proste des!“

Do kúpeľne dotiahnem sa,

pomaly sa sprchujem.

Potom tiahnem na raňajky,

vôbec nelevitujem.

Ráno hlúpo začalo.

Čosi sa mi stalo.

Telo nie je na poriadku,

asi odumiera?

Ale kdeže, milá Hana!

Toľký pesimizmus zrána!

Kde je tvoj viera?

Pozri z okna. Biely deň!

Trochu, pravda, sadá hmla.

Ale ešte vonku nie je,

ani v mojom vnútri TMA!

Tak sa vzchopte, moje čuvy,

Treba chystať, treba prať!

A do práčky nahádzať.

A koberce vysávať.

O chvíľočku  sa už pripriem

k ľahkým prácam domácim.

Kým si telo na starobu zvykne,

Robme ešte niečo s tým!

.