Aj nezdary dotvárajú kulisu života

Sofinka nevedela na písomke, koľko je 5 : 5, lebo že také sa neučili. Vedela, koľko je 1 krát 5, aj
5 : 1, ale 5 : 5 už nie.

x

Popri majstrovských výtvoroch syna-kuchára chytám občas depku, že neviem variť. Včera som však dostala vyznamenanie od Sofinky. Z môjho rizota si nedala dupľu, ale tripľu!!! Pritom muž mal kritické pripomienky. Syn nebol doma, takže sa nevyjadril, ale Sofi ma veľmi potešila.

x

Písali sme s vnúčatami cvičné diktáty. Vyskytlo sa spojenie "sýkorky sú u nás stálymi vtákmi." Upozorňovala som Sofiu, že v slove "stálymi" je jedno i tvrdé, druhé mäkké. No či nenapísala "stálimy"?

x

Andreja nenominovali na akýsi futbalový memoriál. Bol z toho trochu smutný. Ale aspoň si jeden víkend oddýchol.
Napriek tomu vďačíme futbalu za veľa!
Vďaka častým tréningom si musí lepšie organizovať čas, ocko ho skúša, nosí lepšie známky. dokonca zo slovenčiny mal jednu písomku najlepšie napísanú z celej triedy. Wow!
No a tá kondička - jedna radosť. Futbal, atletika (každý štvrtok mávajú atletický tréning), ohybnosť, postreh, otužilosť, výdrž! Som spokojná.

x

Sofia konečne kreslí princezničky. Naučila sa od kamarátky. Naša malá princezná! Celkove je na kreslenie ľavá. V klavíri však jednotka!!!

Pod rukami

A tak mi rastú pod rukami.
Každý deň more povinností, spech.
A odmenu a šťastie dá mi
v sobotu večer detský smiech.

x

Čo bolo v škole? Aké známky?
Pýta sa denne
babka miesto mamky.

x

Tatík je pre ne všetkým.
tatík je ocomama.
Zarobí, navarí,
pohladí po tvári,
keď treba, aj plesne.
Spieva s nimi piesne.

x

Na klavíri, na gitare
tešia srdce staré.
Bacha, Suchoňa i Čajkovského
hrá dievčatko černooké.
A Andrej hrá s počítačom
gitarové karaoke.

x

Andrej začal s futbalom
- chce byť mužnejší.
Sofi pláva ako nymfa,
vo vode je ako rybka.
Hoci ten dar nemá po mne.
chválim, že je hybká.
Aj talenty z druhej strany
rátajú sa. Športu zdar!
A dievčatko pestuje si
aj bez matky
svoju tvár.

x

Tak nám plynie žitie-bytie.
Tak nám bežia hodiny.
Naše zdravie na dožitie.
Spaľuje sa v nevinných.

Všetko zlé je na niečo

dobré.
- Sekne ťa v krížoch, trpíš sťa hovädo, na druhý deň vstaneš a prejdeš pár krokov. To  je slasť!
- Bolí ťa noha, keď vravím, že bolí, tak poriadne, ako vojnového veterána, nevládzeš chodiť, aj s barlou len tak-tak. Blíži sa noc, dovlečieš sa s obavami k posteli, na ktorú padneš ako vrece zemiakov a naveľa zaspíš. O dve hodiny sa zobudíš, že ti treba ma malú. Horko-ťažko sa pozviechaš, pomocou barly a pridržiavania sa o stenu sa doplazíš k WC, medzitým si cvrkneš do gatí - a to sa opakuje každé dve hodiny. Ale pozor! Zakaždým už vstávaš ľahšie, bystrejšie sa pohybuješ smerom k záchodkom, ba nakoniec nepotrebuješ ani barlu.  Aha ho! Jedna choroba porazila druhú! A do rána si zdravá ako korytnačka. Nehovorím, že ako rybička - nie taká bystrá, ale ako pomalá, stará, múdra, rozvážna korytnačka áno. Yes!
A tento príbeh je pravdivý. Rozprávala mi ho jedna zaslúžila babička kdesi na Spiši. A volala sa A.M.M. Sedlačková.

Ráno

RÁNO

Prečo zrána používam

štvorslabičné slová?

Bo som stará, unavená.

Zopakovať znova?

Kde sú časy, keď sa ráno

Odvíjalo skokom!

Hup a vstať! Skok a umyť!

Schystať veci, kávy glg,

Do šiat šup

a  do práce hop!

Ešte som aj medzitým

Tancom vyjadrila žiar.

Pohľad do zrkadla ukázal

zväčša usmievavú tvár.

No a dnes?

Čistý des!

Ledva vstanem z postele.

Všetko bolí, dolámaná,

sťa po fláme, Anna.

Zrkadlo mi rečie dnes:

„Stará baba, proste des!“

Do kúpeľne dotiahnem sa,

pomaly sa sprchujem.

Potom tiahnem na raňajky,

vôbec nelevitujem.

Ráno hlúpo začalo.

Čosi sa mi stalo.

Telo nie je na poriadku,

asi odumiera?

Ale kdeže, milá Hana!

Toľký pesimizmus zrána!

Kde je tvoj viera?

Pozri z okna. Biely deň!

Trochu, pravda, sadá hmla.

Ale ešte vonku nie je,

ani v mojom vnútri TMA!

Tak sa vzchopte, moje čuvy,

Treba chystať, treba prať!

A do práčky nahádzať.

A koberce vysávať.

O chvíľočku  sa už pripriem

k ľahkým prácam domácim.

Kým si telo na starobu zvykne,

Robme ešte niečo s tým!

.

Kolobeh

Kolobeh

Staré papiere. Koncentrovaná múdrosť, alebo semenište prachu?
Šup s nimi do zberu!
Deti majú dobré body. Doma sa uvoľnila polička - na futbalové oblečenie.

Ešte je treba zbaviť sa ďalších papierov.
Babke to trhá srdce.
Spomienky, koncentrované vedomosti.
Ale treba sa ich zbaviť, aby mladí
dostali priestor.
Veď aj tak si ho vezmú.
Aj tak všetko po nás prevezmú.
Do hrobu si papiere nevezmeš,
čo z vedomostí ostalo,
to si už zúročila.
Makulatúra je len semenište prachu.
Dnes sa vedomosti, pojmy, dojmy, básne a výlevy
ukladajú do malinkej skrinky.
Úžasné, koľko vedomostí sa vojde do počítača!

Za papiermi plakať?
Nič netrvá večne. En-en-vé.

(en-en-vé bola obľúbená hláška, alebo ak chcete, šifra mojej tety s jej priateľkou Gizkou. Ako dieťa som ich počúvala, významu ich rozhovoru som nevenovala pozornosť, len ma zaujal ich výrok "en-en-vé, ktorý z času na čas použili. Raz som k nim pristúpila a zahlásila: "He-he, a ja už viem, čo to vaše "en-en-vé" znamená!" "Áno, a čo?" vyzvedali tety.
"To keď si niektorá z vás prdne, tak povie "en-en-vé"!
No viete si predstaviť ten ich rehot? Najmä teta Gizka, tá sa až zachádzala od smiechu. "No, Anička, ty si ale podarená! To je podarené!" (Gizka ma poznala od malička, milovala ma).
A môj výrok sa už šíril v kruhu pobožných priateliek. Mal príchuť jemnej pikantérie.)

LIEK

LIEK

Dokedy ešte, Pane Bože,

Mám ťahať ten svoj ťažký kríž?

V bolestiach plahočiť sa,

či to nevidíš?

A dennodenne znášať

bodavé bolesti.

Snáď sa viac na mňa

úbohého nezmestí!

Ale keď občas oblaží ma

úsmev našich maličkých,

cítim, že ešte chvíľu zvládnem

znášať kríž všedných dní.

Keď občas pohladí ma

mäkká detská ručička,

a keď sa zadívajú na mňa

úprimné velikánske očičká,

pocítim teplo nielen v srdci,

ale aj na boľavých hnátoch.

Ten balzam zázračný

mi uľavuje ťarchu dní.

Je lepší ako Diclobene,

Kam sa tá reuma ženie?

Lepší sťa nechtíková masť.

Utíši, šťastie nechá rásť,

prerastie cez bolesť.

Takýto život dá sa,

fakticky, poľahky,

viac-menej lážo-plážo dá sa

takýto život dá sa zniesť.

Upratujem, upratujem, balastu sa zbavujem

Vnúčatá potrebujú skrinky, tak mi neostáva nič iné, iba prikročiť k radikálnemu pretriedeniu svojich papierov a kníh.
Papiere, papiere! Večný kameň sváru v našej domácnosti. Manžel ma s tým ustavične zvykol atakovať, pričom zabúdal na to, že mi tie papiere pomohli k peniazom.
On zase zhromažďuje skrutky, železné predmety a iné rárohy v pivnici. A nikdy sa nevie odhodlať k tomu, aby to upratal. Keď ho vyzvem, oborí sa na mňa, vraj som pivnice balastom zapratala ja.
No dobre, upraceme tie pivnice spoločne! Mohol by pomôcť Andrejko, je veľmi praktický a vie rýchle upratovať, napr. svoj písací stolík.
Ale najsamprv idem vypratať jednu skrinku v detskej izbe plnú starých žiackych zošitov, anglických učebníc, mojej korešpondencie spred x rokov, pamätných zápiskov, literárnych a prekladateľských pokusov, atď, atď.
Začala som tým, že som všetko vybrala do koša na bielizeň aj na zem. Ráno je pošmúrne, počkám, kým sa rozjasní a kým manžel zoženie krabice od banánov, kde budem ukladať papiere do zberu.  Medzitým sa mi rozjasnilo akurát v hlave a vypracovala som si metódu, postup, systém. Hoci podľa môjho manžela, ak žena hovorí o systéme, ide o vopred prehranú záležitosť.
Nuž neva. O hodinu sa do toho pustím! Zatiaľ si čítam anglické vtipy zo starej konverzačnej príručky. Je to psina.

Výroky, ktoré stoja za to

Dominika sa čvachtá v blate Jej ospravedlnenie:
"Keď ja tak milujem bahno, že mu nemôžem odolať!"
x
"Andrej, umy si uši!"
"A načo? Veď ich nevidno! Je to najmenšia časť!"
x
Sofia: "To ti garantujem, že zajtra bude pekne!"
x
Dominika: "Mami, wi-fi na tablete ZAMDLELA!"
x
Sofia: "Babka, si unavená? Tak ja pre tie zákusky SKOČÍM!
x
Andrejov zápas dopadol veľmi dobre.
Už prehrali iba 9:10.
x
Púšťam Sofii vodu na kúpanie.
Pribehne a dodáva si studenej:
"Babka, JA POSÚDIM, či je voda dobrá!"
x
Sofia má plačlivú náladu.
"Čo sa ti stalo, Sofinka?"
"Keď ja som chcela umývať riady, a babka ma predbehla!"

- No neľúbili by ste také dieťa?

Fyzično a psychika

spolu súvisia, nech mi nikto netvrdí opak. Pozrite sa: Prednedávnom ma pozvali na konferenciu do Bruselu, na ktorej mal o stave Únie rečniť aj Bill Gates. Moje nadšenie bolo ohromné. v tej chvíli ma prestali bolieť nohy, behala som ako mladica, artróza ustúpila o 50%.
Znovu si zacestovať lietadlom! Navštíviť bývalé kamarátky, aj bývalé kolegyne! Poprípade nadviazať nejaké kontakty. Bol by to pekný výlet. Tie pekné predstavy vo mne potlačili bolesť.
Kým som však uvažovala nad tým, či sa prihlásiť, lebo pravdu povediac, o preplatení cestovného a diétach nebola reč, teda stručne a jasne, behom tých pár dní sa kapacita obecenstva naplnila a v prihláške sa objavili červené písmenká, že už nie sú miesta.
Bola som smutná, ale nie zúfalá. Čo mi však ostalo? Zlepšený zdravotný stav. A preto hor´sa do života, postaviť sa jeho výzvam čelnou stranou, bojovať, ruvať sa, vychovávať deti, znášať manžela, nepriazeň osudu statočne a s nadhľadom. Som to zase ja, YES!

Dilema

Ajko sa začal od augusta venovať futbalu v športovom klube pri našom meste. Sme veľmi radi, že mu to ide, že má na útočníka! Myslela som si, že je nemehielko, lebo trochu smiešne chodí a uteká. Ale že má nadanie, to som netušila. Na zápase s Košicami dal rozhodujúci gól! A s loptou pracuje čoraz lepšie.
Čo budeme robiť? Futbal, gitara, škola - ako to zvládne? A ak toho bude priveľa, čo nechá? Futbal, alebo gitaru?
No neviem, neviem.

Kratochvíľa

Občas sa zíde. Čím zriedkavejšie sa ti ujde, tým je vzácnejšia.

Hľa, ako si užívam, kým sú manžel, deti a vnúčatá preč:

hrám na klavíri
periem
lúštim krížovky
periem
jem ryby a jedlá z rýb
periem
vymýšľam scenáre
periem
vymýšľam, čo so životom
periem.

Pozornému čitateľovi zaiste neuniklo sloveso "periem" - nominatív singuláru, prítomný čas, činný rod - a veľmi činný, aj keď perie práčka. Veď tie automatické práčky, to je len pohroma! Triediš prádlo na kôpky, perie to celé hodiny, denne by si potrebovala asi 5 hodín len na pranie. Samozrejme, že sa ti nechce a nemôžeš si to popri deťoch a domácich prácach dovoliť, tak na to
kakáš. a keď raz, 2x do roka pretriediš špinavé prádlo, ktoré smrdí ako mesiac neumytá mužská pucka alebo týždeň neumytá ženská oná, hlavne po menzese, musíš sa tej očistnej procedúre venovať
deň-dva. A to za predpokladu, že je pekné počasie.

Nuž, poznáte moju kratochvíľu. Ale nerepcem. Viete, aké super myšlienky mi prichádzajú popri praní na um? Vo chvíľach pokoja by som na ne nikdy neprišla!

No a známa historka mojich svokrovcov o jednej mladej dedinskej žene a jej "kratochvíli."
Nenapíšem to po šarišsky, nebude to celkom authentic, ale čo už, ja po šarišsky celkom dobre neviem, som spišiačka.

Nuž teda jedna mladá žena sa v ktorejsi šarišskej dedinke takto prihovorila mužovi:
"Jój, muž môj, keby si ty na chvíľu odišiel z domu, to by som si  urobila takú kratochvíľu, že až! Muž bol zvedavý, čo si žena predstavuje pod tým pojmom, preto sa zadal, že ide preč, ale odišiel do šopy a potajomky ženu pozoroval.
Rozpustila si vlasy, vyzula sa, sadla na priedomie a jedla odležané hrušky.

Letné srandičky

- Dedko, môžem ísť ku Katke?
- Na pol hodinky.
- Dobre. A nič tam nebudem vypytovať!

Po chvíľke:

- Oni majú červené hrozno. Môžem?

x

Dominika: "Keď ja tak strašne milujem bahno, že mu nemôžem odolať!"
Prišli z dvora, bolo po daždi, mokrá tráva a blato, obuté mali gumové čižmičky. Pravda, tie im nezabránili v tom, aby nemali zafŕkané blatom stehná, pacičky a sukničky.

x

Dievčence išli s dedkom na cintorín polievať. Dedo ich poučil, že na cintorín sa nesmie s bicyklom, kolobežkou, ani so psom.
"Ale naši psíčkovia z trhu sú maličkí a umelí, nebudú behať po hroboch!"
"Áno, Sofinka, ale hlasno štekajú - rušili by kľud!"
(Také tie malé čínske hračičky na baterky, dievčatká ich milujú, protivne havkajú, hryzkajú ti prst, oči im svietia ako vlkodlakom, len dokedy? Jednému sme už tuším vymieňali baterky).

x

Kolotoče na Spišskom trhu: zábava, eufória, adrenalín. A u nás, ktorí bývame v centre mesta, hluk do neskorých hodín. Sofia je šialene odvážna!

x

Voda, kúpalisko, aquapark. Pre babku zaváranie, pre Andreja futbal s kamarátmi a mobil. Teda, do mobilu by ťukal celý deň, keby sme mu dovolili. Smie hodinu dopoludnia, hodinu popoludní,

Nedodržiavam

, rozmaznávam!
ale hry hráme.

Program na leto

Predposledný deň v škole - pucovanie lavíc. Zajtra vysvečko a huráááá - prázdniny!

Ako vyplniť deťom náhly dar spústy voľného času tak, aby stále neťukali do mobilov/nepozerali telkui? Idem si zhrnúť aktivity, ktoré sa dajú robiť pred činžiakom, aj po večeroch doma.

Vonku:
- bicykel
- skate/penny board
- kolobežka
- naháňačka
- skrývačka
- vybíjaná
- futbal
- volejbal
- gymnastika
- atletika. beh, skok do diaľky
- nakupovanie drobných vecí do domácnosti (bez nároku na sladkosti, napr. nepoužívať vetu "Keď mi kúpiš mlieko a droždie, môžeš si kúpiť cukríky." Cukríky prisľúbiť napr. za päť vzorne splnených úloh.

Dnu:
- florbal
- skrývačka (detí alebo plyšákov)
- čítanie
- karty, človeče, iné hry, maľovánky
- gitara, klavír
- upratovanie podľa pokynov
- zaváranie - pomoc

Atrakcie:
Výlety s ockom
Pomoc v záhrade u pradedka - s dedkom
kolotoč, trhy - s dospelým

V auguste Berlín - deti prvýkrát v lietadle! Ja zatiaľ doma upratujem a oddychujem, upratujem a oddychujem. To isté robím aj inokedy, lenže keď som sama, mám pri práci pohodu.

Tešíme sa na prázdniny, ale tuším, že v posledné augustové dni sa budeme tešiť na školu!

PERLIČKY O DETIČKÁCH

Rodinka s troma deťmi, priateľskými, inteligentnými, športovo nadanými, akurát že sú finančne na tom trochu horšie:
Dala som našim veľkú fľašu hruškovej Mirindy. Po chvíľke si susedovie dievčatko prinieslo krásnu, ale prázdnu turistickú fľašu s objemom takmer liter a popýtalo si, aby som im odliala pre nich z Mirindy.
Aj pri iných príležitostiach prejavila obchodného ducha.
Na druhej strane, keď má nejaké drobné, zabehne do potravín a nakúpi cukríky pre všetkých kamošov z ulice.

x

Sofinka je menej nadaná na loptové hry a na gymnastiku. Ale treba konštatovať, že sa VEĽMI snaží. Ba napodobňuje Andrejove tanečné kreácie, je pri tom ako malé hrošíča, ale zlaté.
Andrejovi to, na druhej strane, ide. túži po pohybe: futbal, florbal, tanec. chcel by chodiť na tanečný krúžok.

x

Z výrokov našej všetečnice:
- Babka, nebuď zvedavá, budeš skoro stará!

Chlácholivo: "Babka, len kľúúúd!"

x

Blížia sa vytúžené veľké prázdniny.
Ale pozor:
Také prázdniny, to chce od babky CELÉHO ČLOVEKA!

Rozumej: odbudli školské úlohy, gitara, klavír a hudobné teória, ale pribudlo baby-sitting, vymýšľanie dômyselných, ba až "zákerných" plánov, ako odlákať rebjáta od elektroniky!!!

Počasie, bielizeň, manžel

Vraj ktorú manžel miluje, tej prádlo vyschne, resp. tej bielizeň nezmokne.

U mňa to  platí. Teda neviem, či to príslovie platí všeobecne, ale isté je, že keď periem JA (a vešiam vonku), môžu začať prať všetky susedky. Napr. dnes: mala som navešané habadej, biele aj tmavé, krásne biele froté uteráky aj biele kuchárske veci, neskôr som pridala čierne kuchárske veci, tričká a ponožky. Keď začalo pršať, lebo ono začalo, pozbierala som biele veci, ktoré už boli fakticky suché. Tmavé som nechala na šnúrach, reku, čert to ber, ak nevyschnú, pozbieram ich večer. Ale čuduj sa svete, dáždik bol mierny, osviežujúci, ba životodarný - a po takej hodinke prestal. Zafúkal osviežujúci vetrík - a aj tmavé vyschlo!
Nuž, čo vám budem bublať? Je síce pravda, že

- behám s každou ponožkou pred barák, rozumej, po schodoch dole a potom hore, cez trávnik a tak
- často nadávam na manžela, ktorý mi nechce namontovať sušiak zvonku na okno
- pranie, sušenie a zbieranie je pre mňa prácička na celý deň
- precvičujem viaceré svalové partie, hoci krívam
- pri práci v duchu nadávam

Na druhej strane
- mám aspoň trochu pohybu
- bielizeň krásne vonia
- ak je príslovie pravdivé, manžel ma má stále rád (žeby? No, možno aspoň trochu)

Zdanlivo banálna téma, hoci pre menšie rozpory sa ľudia rozvádzali.
Sa nejdem, s pokorou prijímam svoj údel, bielizeň krásne vonia, som "puťka domáca", na druhej strane však som trochu "športovala", telo to potrebovalo.

No povedzte, nie je ten dôchodcovký vek fajn? A byť ženou je úžasné! - Urobíš veľké pranie a nemusíš ani do posilňovne.

Prádlo krásne vonia -
ja mám pekné svaly,
trochu som aj schudla,
komu sa to máli,
nech si zájde do mesta
na nanuk, či na pivo,
ja sa z domu ani nehnem,
bo sa hýbať nevládzem.
Bude sa to opakovať,
kým ma zhltne čierna zem. 

ŠŤAVA

ŠŤAVA

dáva osvieženie, vitamíny, pookriatie. Dobrá ovocná šťava je zdravá.

Ináč po formálnej stránke je slovo „šťava“ veľmi vďačné. Len v prvých dvoch vetách mi vznikli dva rýmy:

-        Šťava dáva

-        Šťava zdravá

Keď vypijem tú správnu šťavu, budem zdravá, ba možno aj dravá.

Preto som si vybrala za názov svojho humoristického časopisu (hlavne s detským humorom) spomínané slovo.

Šťava môže byť aj telesná tekutina, napr. žalúdočná šťava. Zdravá žalúdočná šťava napomáha dobrému tráveniu. A naša „Šťava“ v podstate tiež. Lebo humor pomáha zdravo žiť, je tou správnou šťavou, ktorá nám niekedy pri plnení suchopárnych pracovných povinností chýba.

Prečítajte si výroky mojich vnúčat – a hneď budete mať lepšiu náladu. Môžete na stránku pridať aj prekrásne a vtipné výroky Vašich detičiek, či vnúčat – a bude vám ešte veselšie! Aj nám všetkým. Lebo internet je o zdieľaní.

Svieže detské výroky

* Andrej: Dedko, a ty ešte aj na staré kolená máš rád štipľavé?

* Ja: „Mala by byť jar, ale je zima. Jar v reále vyzerá ináč.“

   Sofia: „V akom reále:  v REALE MADRIDE?“

·       Sofia: „Hm, ten krém je pôsobivý!“ – mala na mysli, že dobre pôsobí, že je príjemný.

·       Dedko išiel na spevokol. Sofia: "Myši majú báál!"

x

Inokedy: "Tak čo, Sofinka, myši budú mať bál?"

"Nie, lebo tatík je doma."

·       Keď vyletela raketa „Falcon Heavy“, syn zo žartu poznamenal, že môj zadok je „Balkón Heavy“. Jeho deti sa toho, samozrejme, chytili a občas poznamenajú: „Aha, ide babka. Balkón Heavy.“

·       Mám blúzku s puffy rukávkami, aké mala na šatách Snehulienka. Keď bol Andrej maličký, spýtal sa ma: „Babka, ty si Snehulienka?“ Ale keď som mu nechcela niečo dovoliť, hneď svoje prirovnanie „otočil“:

„Babka, ty si ježibaba!“

·       Volám z okna Sofiu (hrá sa pred činžiakom) cvičiť klavír:

„Sofia! Händel, Czerný, Schumann, Bartók!“

Sofia: „Ale veď je iba piatók!“

·       "Andrejko, akú známku si doniesol?"
"Babka, to sa nevieš iné opýtať, len furt na tie známky?!"
Fakt som trápna.

·       Sofia (8) vraví šesťročnej sesterničke : „Dominika, nevyhováraj sa. Výhovorky sú TAKÉ DETINSKÉ!“

·       Ja: - Ja som do toho ľavá.
Sofia: - Ale JA som do toho PRAVÁ.

·       Tatík vysvetľuje Sofinke: „Nechytaj nôž za OSTRIE!“ Sofinka: „Ale za TUPIE môžem?

·       Sofia: "Babka, dávaj si pozor, dedko je tvrdý!"

·       Sofia sa ma pri lúpaní zemiakov pýtala: "Babka, ty sa o mňa bojíš, babka?"
Pritakala som.
Ona na to: "Neboj sa o mňa, chcem mať dom bez starosti!"

·       Dominika: „Babka, nedramatizuj!“

·       CUDZIE SLOVÁ

Používajú, lebo žijú medzi dospelými.
Sofia: „Dedko, nespievaj, som na ten spev ALERGICKÁ!“ - ale pritom sa usmieva, nemyslí to vážne.
Andrejovi: „Ja to nebudem REŠPEKTOVAŤ!“
Tatíkovi: „Hm, ten koláč je DELIKATESA!“
Ja na okne, Sofia kráča s dedkom a Ajkom do školy: „Babka, ADIEU! ARRIVEDERCI!“ 

·       Sofinka pri miešaní hustejšieho cesta: "Ale, babka, to je veľmi ZLOŽITÉ!"

·       Pri hre Grabolo, keď som vymýšľala nové spôsoby: "Nie, babka, hráme normálne, KLASICKY!

·       Dominikine hlášky

Ja: - Dominika, umy si hubu!
Domi: - Na hubu sa nehovorí, že huba!

X

Mamka na telefóne:
- A čo robíte, deti?
Domi (rozhorúčená):
- Hráme florbal, hik. A medzitým mám štikútku, hik!

X

Ajo pekne miništroval. Niesol aj kalich.
Dominka. - Maminka, a kúpiš mi hračkársky kalich?

·       - Mami, a ako sa volá tá mačička? Matka (unavená, mimochodom vyštudovaná veterinárka) odpovie: „Mačka domáca.“  Dominika: „Ahoj, Domáca!“

Sofinka: Tá zubná pasta je príšerne sladká! Je to určite čínsky výrobok!
Dedo: A ty si aký výrobok?
Sofinka: Ja som slovenský výrobok!

Sofiine hlášky

- Chcem byť hlavne doktorka!
- Ale aká?
- No predsa Sedlačková!

x

Inokedy: - Ja musím byť zdravotníčka!
- A prečo?
- Lebo veď chodím na zdravotnícky krúžok!

Slovné hračky zo života

Vykypédia

Wikipédia je internetová encyklopédia.
Vykypédia je babkina vykypená polievka.

X

Sofia: „Miško, kedy nás už vezmeš na tie Pianiny?“ (= Pieniny. Dieťa poznalo výraz „piáno“, preto sa naučilo „Pianiny“).

Svieže situácie a príbehy s detičkami

Pravopisné perličky

Andrejko píše domácu, vymýšľa príbuzné slová k vybraným po „r“. Poradím mu: „rybací.“ Napíše „rybacý“. Opravujem ho: „Andrej, jedno „i“ má byť mäkké! Tu milý chlapec napíše: „ribacý“ :)

x

Hovorila nám v škole manželka kolegu-matematikára, že on nevie pochopiť, prečo sa píše „skriňa“ s mäkkým „i“, keď sa do nej niečo „skrýva.“ Fakt, prečo??? :)

x


„Byť/biť“, „byt/bit“, „ryť/riť“ (na tú riť radšej deti neupozorňujem). :)


x

Veru, veru, slovenčina je jazyk krásny, ale s mnohými záludnosťami. Mne pravopis išiel (chválim sa), aj Andrej vcelku prosperuje. Ale vysvetlite cudzincovi, prečo sa „pozýva“ s ypsilonom, ale na druhej strane „zíva“ s mäkkým i, prečo sa píše „myš“ s tvrdým a „miškovať“ s mäkkým, prečo je „stryná“ s tvrdým, ale „striga“ s mäkkým! :)

Pikantné

Andrej: - Babka, čo je to kondóm?
Moja odpoveď bola vágna, hmlistá, neistá. Rozhodne nie biologicky a vedecky presná.

X

Sofia: - Babka, povedz „keks“.
- Keks.
- Daj si s dedkom sex.

X

Sofia: - Babka, Andrej/Rasťo/Vanesa/Filip povedal/zahrešil, chceš počuť ako?
A už sa mi skláňa k uchu, v očiach výraz zdanlivého pohoršenia premiešaného s dávkou radostnej pikantérie, a zašepká mi to slovo.

X

To si pamätám, že prvá vec, ktorú naučili v škole spolužiaci jedného môjho bratranca-jedináčika bola, že sa nepovie „pipík“, ale „k...t“.

X

Jednému dievčatku na otázku, čo je „klitoris“ odpovedala teta: „To je po latinsky „lakeť“. 
Na druhý deň v spoločnosti dievčatko zvolalo: „Áu, to bolí! Buchla som sa o klitoris!“

Aká je Dominika

Vytrvalá

Prešla 10 km, z toho 5 hore kopcom, 5 dolu, a ani kúsok ju Juro neniesol.

Milá

Už Jurka nevolá „ujo Juro“, ale „Jurko“.

Slušná

- Babka, mazaj pre kolobežku!
- Dominika, ako to rozprávaš? Hovorí sa „prosím“!
- Prosím ťa, babka, mazaj pre kolobežku!

Srdečná

Darovala Sofii svoju novú plyšovú hračku.

Malá diplomatka

- Dominika, kde je lepšie: v Dubnici alebo v Spišskej Novej Vsi

- V Brátislave!

Vnúčatká – vtáčatká

Tiché radosti

- keď sa mi podarí koláč a vnúčatá aj synovcove deti chodia ako procesia a stále si pýtajú. Je sobota, zajtra pečiem ďalší!
- keď vnúčatá nádherne rastú
- keď mi Sofinka zahlási: - Babka, mám ťa rada!- a privinie sa mi hlávkou k mocnému stehnisku (ako takému dubisku)
- keď sa sem-tam cítim zdravotne dobre, teda presnejšie povedané, menej zle
- keď Andrej donesie jednotku
- keď Sofia zahrá novú skladbičku - a správne!
- keď vidím dieťa, ktorému chutí jesť
- keď vidím dieťa výskať od radosti
- keď po jedle zostali len kosti
- vtedy miznú moje mrzutosti
- tak málo babke k šťastiu stačí
- hoc choroba sa nástojčivo tlačí
- buď vďaka, Pane, za ten deň,
- žijeme krátko, krátko len.

Citáty/príbehy o deckách

(s mojím komentárom). Vybrala som ich na spestrenie, aj na poučenie.

x

Matka přistihla Pepíčka od sousedů jak si hraje s Máničkou na doktora. Popadla ho za ucho a šla si k sousedům stěžovat. Sousedka to hájí: "Ale to je v jejich věku normální, že chtějí mít první sexuální poznání." "Kdo mluví o sexu, on mý dceři odoperoval slepý střevo!"

- je to brutus! A veľmi nepravdepodobné.

Trestáme děti, když lžou, ale hrozně je mlátíme, když řeknou pravdu v nepravý čas.
(Oldřich Fišer)

- to je fakt. Deti sú krásne čisté tvory, úprimné a nevinné, nepochopia ľstivé polopravdy.

Byl jsem od počátku zázračným dítětem. Všichni o mně už od dětství říkali, že to bude zázrak, když ze mě něco bude.
(Paul Cézanne)

- staré, ale dobré! Výrok môže použiť nielen Ander z Košic, ale aj ktorýkoľvek bežný Slovák.

Děti jsou naše radost. Vedle toho se člověk z vlastní zkušenosti přesvědčí, že genialita je dědičná.
(Alexi Andrejev)

- toť svätá pravda! Vo svojich deťoch aj vnúčatách sa vidím, sú to malí géniovia! Ba v mnohých smeroch sú ešte geniálnejší, než ja!

Člověk nemiluje děti, protože jsou to děti, ale zamiluje si je skrze náklonnost, která vzniká při jejich výchově.
(Gabriel García Márquez)

- i tento citát môžem potvrdiť. Vnúčatá vychovávam, prežívam s nimi ich malé úspechy aj nezdary, a popri tom ako sa vyvíjajú, milujem ich čoraz viac!

Žádné dítě není tak roztomilé, aby matka nebyla šťastná, když konečně usne.
(Emerson)

- aj s týmto citátom vrelo súhlasím!

Hlavní otcova povinnost vůči dítěti je účastnit se při jeho početí.
(Václav Dušek)

- tak tomuto je hovorím „blbý fór“!

Kdo dal život dítěti, stává se jeho dlužníkem.
(Fabre)

- duchaplný citát. Nielen dať život, ale aj vychovať sme povinní tie malé vtáčatká. Je to ťažké, to je fakt, často pritom padáme od únavy, ale musíme ísť ďalej!

70

70

Oslava striedma.

Rodina, deti.

Ani si neuvedomuješ,

ako čas letí.

Na radnici básne, piesne

oslavné.

Starý, hoci jarý,

už necítiš pohlavne.

Vo váze ruže šíria

vône svieže.

Od ruži k ruži pavúčik ťahá niť.

Poďme si zvyšok našej

lásky zachrániť!

Kým pavúk dotká sieť

a  do osídiel zamotá

nás neúprosný čas,

spomeň si, starec,

na tie chvíle,

keď zdalo sa ti na mne

všetko, ale všetko,

ale úplne všetko

strašne milé!

Pozri, mám iba

66!

Veselo

Hovorila som manželovi, čo som sa dočítala. Vraj škótsky vedec využíva odpadovú vodu z výroby whisky na pestovanie rias, bohatých na Omega-3 mastné kyseliny, a tými riasami potom kŕmi lososy. Volá sa to že bioekonomika.
Vravím manželovi:
- Šikovné, čo?
- Škótske, - odpovie manžel lakonicky.

x

Andrejko, čo sa ti najviac páčilo v múzeu? Vymenoval zo dve vecičky, potom sa odmlčal - a s nadšením vyhlásil:
- Ale najlepšie bolo, že tam mali wi-fi!

x

Sofinka: - Chcem sladké! Veď telo potrebuje energiu!

Ranné zážitky

Detičky odišli. Sofia do školy, Andrej na exkurziu. Úvaha nad dievčenskými legínami: šijú ich asi na podvyživené dievčatká, strihy sú uzulinké - sťa na nôžky - páročky, a nie na Sofiine mocné labky a guľatý zadok. Kúpila som jej č. 152, konečne boli ako-tak dobré. Dievča nemá ani 140 cm. Dole boli úzke, no a keďže sú dolu uzulinké, má to tam nazberkané. Hlavné, že jej sadli na zadoček. Po vrchu má tričko a šatovú sukničku.O tých nohaviciach idem napísať do Tesca. Či to nebude tak, že tie úzke sú nepodarky, ktoré veselo posielajú do Východnej Európy?!

Podľa predpovede má dnes výdatne pršať, ale u nás zatiaľ nič, tak som išla na cintorín popolievať.  Pri zatáčke k vojenským hrobom mi z kontajnera  udrel do nosa prenikavý zápach. Ako pokazené mäso. Zapracovala fantázia, v mojej mysli vznikali strašné horory. Pohodené nemluvňa? Kus mŕtvoly? Ak aj nie vražda, mohli to byť "ostatky" niekoho, kto sa hrobárom vysypal z truhly pri kopaní hrobu. Išla som to nahlásiť na pohrebníctvo. Doma som rozprávala manželovi, on ten zápach cítil už pred dvoma dňami. No fuj a hnus! A teraz si prestdavte, že niekto bude tak nešetrne zaobchádzať s vašimi ostatkami! Začnem uvažovať nad žehom. Zajtra sa pôjdem opýtať, čo to bolo. Námet pre Dominika Dána? Nedbalosť pohrebákov? Zdochnutá lasica?

V každom prípade fuj! Rýchle sa preorientujme na niečo veselšie: už to mám! život je krásny, vonku je máj - a ja ešte žijem!!! A ešte, že Sofinka má dnes meniny. Včera sme jej kúpili krásne šaty - bude mať na vystúpenie v hudobke, aj na dedkovu 70-ku. V škole rozdáva spolužiakom keksíky.

Výchova a odmena

Výchova a odmena

Bola som nervózna, preto je celkom možné, že som na dietky zvýšila hlas. To naštvalo našu Sofinku:
- Babka, nebuď taká AGRESÍVNA!

x

Výchova je ťažká. Preto je občasný úspech, aj keď len čiastkový, pre mňa odmenou.

V matematike:
- keď dieťa pochopí princíp
- keď spolupracuje

v hudbe:
- keď skladbu na dvadasiatykrát zahrá konečne správne a pritom sa ti bude dívať do očí s výrazom:
- Tak si to chcela, babka?
- Takto sa to má hrať?

x

Docieliť poslušnosť!
To je méta každého vychovávateľa.
Zistila som, čo zaberá v mojom vzťahu s deťmi.
- venovať sa s láskou, ale nekompromisne žiadať, keď treba
a) ísť spať
b) umývať zuby
c) písať úlohy
d) povysávať, vysypať smeti a pod.

Aj keď sa mi dlho-predlho zdalo, že ma vôbec nerešpektujú a majú ma "tam, kde kura vajco", predsa len naveľa-naveľa začali poslúchať. a mám z toho náramnú radosť!

x

Ibaže pred chvíľou som Sofinke kázala poukladať si farbičky do peračníka. Robila to akosi pomaly. Keď som ju poháňala, malá drzaňa sa ohradila: "Hej, počkaj! NEMÁM STO RÚK!

Na cintoríne

Zarána, zjari je na cintoríne pekne. Išla som poliať sirôtky na mamičkin hrob - a hľa, čo som zažila:

Na cintoríne

Vysoké tisy,

človek sa stíši.

Ešte nestihla zvädnúť

dušičková výzdoba,

už sa jar hlási.

Ach, tie storaké hlasy!

Červienka, pinka, škovran, drozd

sa v rozmarných spevoch predbiehajú.

A pod tým spevom

v matke zemi

kosti našich predkov

pokojne spočívajú.

Magnólie

Život a smrť.

Nežné ružovobiele kvety.

Lístky prídu neskôr.

O týždeň: Aha, lístky vyrašili!

Hriešne sviežo bledozelené.

Zrod a zánik na jednom mieste.

Magnólie na cintoríne.

Pocta padlým v našom meste.

Primeraná? Chabá?

Aj, aj.

Primeraná: Veď čím už mŕtvych osláviš?

Aspoň maličký kúsok života im ponúkneš:

„Za vašu mladosť, drsne pretrhnutú,

Za vašu krv, vo vojne nezmyselne vyliatu.“

Chabá to pocta z hľadiska hodnôt.

„My sme ešte poriadne nežili, keď

nás trafila guľka!

Nebolo nám dopriate

mať ozajstnú lásku,

splodiť syna,

vidieť ako rastie,

tešiť sa z jarnej prírody,

pozorovať

magnólie.“

Čo je napínavé

Čo je napínavé

pre dieťa:
- dostanem pod stromček vytúžené autíčko/bábiku?
pre mladíka:
- dostanem ju dnes do postele?
pre dievča:
- vezme si ma, či nevezme?
pre muža:
- povýšia ma konečne?
pre ženu:
- vojdem sa do minuloročných letných šiat?
pre babku:
- prejdem do mesta a späť bez pocikania?
pre dedka:
- nevezmú mi šoferák, keď sa trasiem?

To sú obavy, spojené s  príjemným alebo menej príjemným vzrušením.
Ak sa už nemáš na čo tešiť, ani sa ničoho neobávaš, znamená to, že si mŕtvy.

Ešte pre nás, starých rodičov, ktorí sa stali svojim vnúčatám rodičmi:
- akú známku dnes dostane vnuk/vnučka?
- bude mať dobré výsledky u lekára?
- vezmú ho na školu?

Na záver spomienka na tetu Kláru, ktorá nemala vlastné deti, ale veľmi mala rada neterky a synovcov. Teta Gizka bola tiež slobodná.
Klárika s Gizkou sa rozprávali a občas použili skratku: NNV - hovorili "en-en-vé".
Raz som im povedala:
"Hehe,  ja už viem, čo znamená en-en-vé!"
"Naozaj, Anička? Tak nám to povedz!"
"No, to jednoducho znamená, že niektorá  z vás si prdla!"
To bolo smiechu! Gizka sa až prehýbala v páse.
Poznámka: NNV znamená: "Nic netrvá věčně."

Kvalita života

Kvalita života

sa znižuje. Nevládzem utekať, nevládzem veľa a rýchle chodiť.
Dá sa s tým žiť, ale cítim sa hendikepovaná.
Ba aj okolie ma už neberie ako rovnocenného partnera.
Napríklad v nedeľu sa rodinka vybrala do Slovenského raja. Mňa sa ani len nespýtali, či nechcem s nimi. Po návrate sa syn ospravedlňoval, že s deťmi šliapali veľa kilometrov, čo by som určite nezvládla.

Keď som nešťastná, jem. To by som však nemala. Lebo na boľavé kĺby je najlepšia diéta, ba podľa niektorých fanatikov vyslovene hladovka.

Som chudera. A nik ma neľutuje.

Nuž ale kde je tu humor?  Snáď vás pobavia vtipy o starých ľuďoch:

Vzala si takhle jedna skoro sedmdesátiletá vdova o pět let staršího pána. Asi po půl roce šla k doktorovi, protože se cítila nějak divně. Doktor ji prohlédl, udělal různá vyšetření a druhý den jí v ordinaci říká: „Paní Kovářová, mám tady zprávu z laboratoře. Možná vás to překvapí, ale budete maminka.”
„Pane doktor, nedělaj si legraci. Vždyť mně je skoro sedmdesát.”
„Já vím, paní, ještě ráno bych přísahal, že něco takového je nemožné, ale jste lékařský zázrak.”
„No teda, to je pěknej problém...” povzdechla si a vyrazila z ordinace.
V hale našla telefonní automat a volá domů manželovi. Ozve se jeho známý hlas: „Kovář, prosím.”
Manželka zařvala: „Ty mizero! Přivedl jsi mne do jiného stavu!”
Chvilku bylo ticho a pak se z druhé strany ozvalo: „Kdo volá, prosím?”

x

Děda oslavuje 70. narozeniny. Sejde se hodně příbuzných a přátel. Jeden známý se ho ptá: „Dědo, jak to děláte, že na vás ještě pořád letěj mladý holky?”
Děda se jen usměje a olízne si obočí...

x

„Ten děda Serjoža, představte si, už je mu 90 let a pořád je plný energie...”
„A odkud je?”
„Z Černobylu.”

Pripravenosť na vzťah

Pripravenosť na vzťah

Sofii som navrhovala, aby sa dala zapísať na krúžok ľudových tancov. Potrebuje pohyb, aj je to pekné a máme Slováci v tom tradíciu.

Vraj bude mať partnera, pekného chlapca, na tanec.

Sofinka na to, že ona by aj chcela, ale ešte nie je na to pripravená.
Ako to? Mierne som zmeravela.
Tu si dieťa vyhrnulo tričko a ukázalo: tučné guľaté bruško!
Dobrá symbolika: ženskosť sa meria inými oblinami.

Myši na plyši

Myši na plyši

Neviem, či je to tým, že dcéra študovala veterinu, že sa vôbec nebojí myší, potkanov, pavúkov, žiab a inej hávede, ktorá by u niektorých žien dokázala vyvolať šok, keby ju znenazdajky zbadali, nehovoriac o tom, že by s ňou boli konfrontované vo svojom útulnom bytíku, napríklad, keby im tak po plyšovom poťahu prebehla myš. Ja by som zjačala, vyskočila meter tridsať, ušla z izby, izbu zamkla na trikrát -a utekala zháňať pomoc proti "votrelcovi". Tak táto moja dcéra dokáže bez mihnutia oka urobiť vaginálny výter potkanej samici, dať jej injekciu a vôbec, pracovať s hlodavcami, ktoré jej vôbec nepripadajú "hnusné". Keď som jej rozprávala, ako sme raz mali v byte potkana, ako som jačala, ako sme vyhádzali zo spálne všetok nábytok, ako nakoniec dedo uväznil votrelca v rohu medzi skriňou a kútom miestnosti a tam ho omráčil biliardovou pálkou, Monika len vzdychala do telefónu: "Chúďa malé, bol to taký ten hnedý potkanček?" Ja reku, že áno a že nebol chúďa, lebo mi stihol zahryznúť do postele, dodnes je to miesto zalakované červeným lakom - iný som vtedy nemala naporúdzi.

Naša Monika vychováva k láske k zvieratám aj svoju dcéru Dominiku - navonok princezničku s dlhými blond vlasmi, ktorá však má medzi hračkami plyšové myši, potkany, netopiera, hada, veľkého gumového pavúka. Na potkančeka povie: "Však je milučký?" Keď sa štítivo odvrátim, vnučky sa dohodnú, že ma budú permanentne strašiť. Sedím pri telke a vtom ma niečo pošteklí po líci. Áno, potkanie fúziky. Alebo si chcem obuť čižmu, akosi nejde, nahmatám - a tam myš! Pravda, plyšová.
Najväčší strach z hlodavcov mala moja mama. V činžiakovom byte na prízemí si kvôli zlej izolácii z pivnice užila párkrát "návštevu". Potom nám deťom rozprávala príbehy, z ktorých nám naskakovala husia koža. Draci? Maličkosť! Ježibaba? Neškodná starena. V porovnaní s babkinými potkanmi to boli milé tvory.

Ej veru, situácia sa mení. Manželstvom s mojím mužom, ktorý vyrástol na dedine, som sa naučila zvieratá aj keď nie milovať, ale aspoň ich trochu tolerovať. Moja dcéra študovala veterinárnu medicínu, sklony k zvieratám zaiste nepodedila po mne, ani po našej rodinnej vetve, ale po príbuzných z mužovej strany. Rozprávala nám, ako musela strčiť ruku až po lakeť do kravskej vagíny. Na otázku, že ako tam bolo, odpovedala: "Priestranne a teplučko." Hneď na úvodnej praxi sa stretávali s maštaľným hnojom, ktorý bolo treba vypratať. Jedna bratislavská fiflenka sa zvrtla na opätku a odišla zo školy: "Tak toto ja robiť nebudem!"
Monika vedela svojho času zarezať sliepku, ba skúšala zabiť aj zajaca Učil ju to jej dedko.
Nuž, takú ja mám odvážnu dcéru!


A popri svojej odvážnej dcére a svojich odvážnych vnúčatách sa učím menej báť hlodavcov. Nemôžem povedať, že ich mám rada. To sa asi nikdy nestane. Ale aspoň sa snažím ich tolerovať. Pripravte sa, že keď k nám prídete, uvidíte na koberci, či gauči niekoľko potkanov, a na chodbe bude visieť netopier. Riadna Addams family!

Malí beťári

Dominika v telefóne:
- A Andrej má veľký šibák?
Vysvetlila som jej, že iba malý, lebo u nás je skôr zvyk dievčatá oblievať. Ale taká oblievačka môže byť "tvrdá". Chlapci ťa dajú do vane a celú ťa osprchujú. Musíš meniť šaty.
Domi na to vášnivo: "Ale ja by som to chcela!" Bokom: "Mami, do Spišskej mi zober dvoje šiat!"

x

Sofinka piekla s ockom koláč. Samozrejme, že "celkom sama", ocko jej "len pomáhal." Keby som ja mala voľakedy takú trpezlivosť so svojimi deťmi ako on, boli by z nich dnes ministri.

x

Dobrý je Jurko, keď mám návrhy ohľadom vnúčat, jeho detí, s ktorými on nesúhlasí.
"Mami, ty sa staraj o svoje deti, mojim daj pokoj!"

x

Minule za mnou dobehol Andrej (11). "Babka, babka, pozri sa, že mi rastú fúzy?"
Prisvedčila som, hoci nevedno, či mal špinavú pusu, alebo fakt prvé náznaky chĺpkov.
Bol nadšený!
To ja opačne. Keď zistím, že mi opäť rašia fúziky, zabedákam alebo zanadávam (podľa nálady) a utekám ku kozmetičke.

V škole je veselo

Čo "vytáča" matikárku:
... som si tipol

x

slovenčinárku na Spiši:
... je dva hodzin

x

Na hodine angličtiny:
je jedna hodina 58 minút sa prekladá

It´s two to two, výslovnosť "its tú-tu-tú"

x

zábavná francúzština:
slovo "mademoiselle" v doslovnom historickom význame: "moje posteľné ohrievadlo" (ma = moja), demoiselle = termofor

Veta "Mademoiselle, ce pot sera la" (= slečna, tento hrnček bude tam) zneje ako "madmuazel se pósralá"

Svetlé momenty

S deťmi sú starosti, ale vyskytnú sa aj vtipné a veselé momenty.

- Dedko, a to už vedci vypočítali, koľko sekúnd má rok?

x

Na výlete v lese pri zbere černíc:
- Tak kde sú tie čarničáky (= černicové kríky)? a vzápätí: "Áuuu!"
- No už vieš, kde sú?"

x

Dieťa si pomýlilo deň branného cvičenia. Prišlo do školy s ruksačikom, ostatné deti s aktovkami.
Učiteľka to zobrala s humorom:
- Ahá, prišiel nám turista!
Cez veľkú prestávku si dieťa vybralo desiatu. Učka (sarkasticky): "Áááá, náš turista si lúpe vajíčko!"

x

Tak veľmi sa teší na školský výlet do Poľska, že ani jesť mu nechutí. Horlivo sa balí, každú chvíľu sa vypytuje, či sme už vymenili zloté a prefotili kartičku poistenca.

x

Musím obdivovať zázračné schopnosti svojich vnúčat, z ktorých niektoré ja osobne postrádam. A sú to dobré zručnosti, éj veru, a ešte ako!
- Napríklad záľuba v loptových hrách.
- Šikovnosť pri upratovaní a manuálna zručnosť.
- Krásny spev.
- Schopnosť na malom obrázku zachytiť pekný výjav.
- Veselá bezelstná povaha.
- Športy ako lyžovanie, korčuľovanie, sánkovanie.

x

Preto je super, keď sa dvaja mladí s rôznymi talentmi a darmi od Pána Boha vezmú a ich detičky tie talenty podedia. Tak sa každá generácia o kúsok "apgrejdne", vylepší.

x

Milujem deti (občas)!

Najnovšie zážitky s drobizgom

Najnovšie zážitky s drobizgom

Decká sú jednoducho úžasné! Ich spontánnosť ma infikuje. Dnešné Andrejovo nadšenie nemalo konca-kraja. Nakoniec sa totiž dostal do zoznamu žiakov, ktorí pôjdu v piatok a sobotu do Poľska - Wieliczka, Wroclaw. Neustále spieval o výlete, ako sa teší na soľnú baňu - v ktorej budú aj spať! - a na Afrikárium a Oceanárium. Napísal mi zoznam vecí, ktoré potrebuje, nezabudol na kinderyl, ja by som na to možno zabudla, nebýva mi v buse zle, jemu áno. Práve v prvý deň výletu bude mať narodeniny! Bude to pekný darček.

Sofina bola veselá, spontánna, v škole mali matematického klokana, nie je veľký lúmen na matiku, ale ocko jej doprial tie štyri eurá, aby sa zúčastnila, keď chce. Zo zábavných príkladov mala radosť. Popoludní si robila domáce, kontrolovala som jej ja, aj dedko, ktorý išiel do detailov: nielen správny výsledok, ale aj krásne musela maľovať číslice! Nielen prečítať si poučku zo slovenčiny, ale aj ju vedieť naspamäť. Klavír sme cvičili povrchne: zahrala si, čo ju baví. Andrejko mi zahral zopár svojich skladieb na gitare, pridal aj nejaké improvizácie a niekoľko metalových akordov - a babka bola v siedmom nebi!
So Sofiou sme sa hrali s loptičkou, chcela som skončiť pri piatich góloch, musela som hrať do dvanástich. Dedo videl, že sa s deťmi pekne hrám, tak si ich zobral na koberček, a museli mu recitovať každý svoje učivo dopodrobna - nezaškodí.

Večerný zážitok. Pozerám s mužom televíznu súťaž, tu mi zrazu napadne, že deti sú podozrivo ticho, len z kuchyne sem-tam počuť hrkanie. Odtrhnem sa od telky a idem na kontrolu. Čo myslíte? Sofia stojí pri sporáku a robí si hemendegs, čaj už má v hrnčeku zaliaty. Žasnem, pomôžem jej vajíčka preložiť na tanier, odkrojím jej chleba. Ocko ju učí variť, skvelý foter!

Pravda, neboli iba veselé zážitky, ale o neúspechoch či únave nerada píšem. Dosť, že sa vyskytujú a musím ťahať ten svoj krížik až do konca. Čo už, druhí to majú ešte ťažšie. Napríklad susedky, ktoré nemajú vnúčatá, lebo sa nikdy nevydali.

Róza artróza, róza skleróza

V preplnenej čakárni u ortopéda:

- jedna pani: "Artróza "putuje" po tele". A fakt, mám to už aj v ľavom kolene, nielen v členkoch
- jedna známa cca v mojom veku: "Mám artritídu aj osteoporózu". A bola chudá!!!


Lekár pri pohľade na snímok môjho kolena:
- ešte nebudeme operovať, Anka. (To kedy sme si potykali? Alebo žeby som si nepamätala?) Pre istotu som mu odpovedala: "Dobre, Stanko."

Injekcia do kolena trochu pomohla. Pravda, kvalita života zhoršená o 30 percent, chôdza o 50 percent. Krívam.


Dnes ráno som robila cviky na posteli. Ležérne. Zdvihnúť nohu a pokrčiť v kolene. Odrazu: "Joj!" Ľavou nešlo.
Precvičila som členky a postupne pridávala nohy. Bolo to lepšie, t.j. treba rozhýbať. Mám tam totiž aj niečo odštiepené.

Na maturitnom stretnutí: idem z WC, kamoška ide oproti mne, obe sa kývame, každá na inú stranu. Usmejem sa: "Ani ty nenosíš palicu?"

Tak si to zhrňme: mám dvojakú rózu: artrózu aj sklerózu. A tam, kde by mala byť pečeň, ma pobolieva. Napchávam sa redkvičkou, pijem čaj z pestreca mariánskeho.
Som známy hypochonder. preto sa modlím:



Prosím, Pane, ešte nie!

Bo ty ši mi ju skryl!

Keď už bola teta Klára staručká, zabúdala, čo kde položila. Raz nemohla nájsť rajnicu, hľadala, hľadala, aj môj muž jej pomáhal hľadať, nakoniec ju našiel, a ona sa mu odvďačila tou pamätnou vetou: "No hej, bo ty ši mi ju skryl!"
Mohla mať vtedy okolo osemdesiatky. Mimochodm, jeden z jej "kúskov" bol taký, že položila samovarnú kanvicu na elektrický sporák a zapla platničku namiesto aby kanvicu zapojila do zásuvky. Ešteže som tam práve prišla.

Ľudkovia, ale ja mám EŠTE LEN 66! Neviem, kde som pred chvíľou položila fľašu s Mirindou. Samozrejme, že podozrievam manžela, že mi ju skryl! A tuším aj prečo. Chce ju zachovať pre Jurka, aby mal, keď príde z práce. Ale predo mnou bude tvrdiť, že ju ani nemal v ruke, že on ju určite neskryl.

Mirindová záhada je vyriešená. Vzal ju vnúčik. Fľašu postavil medzi kreslo a radiátor, aby si mohol upíjať pri pozeraní telky. Preto sme ju nenašli. Hneď som mu ju skonfiškovala. Veď písanie úlohy so Sofiou ma poriadne vysmädilo, to si píšte!

Pamätné býva moje hľadanie mobilu. Skrývam ho pred deckami - zakaždým na iné miesto - a potom, keď ho potrebujem, nie a nie ho nájsť. Vtedy poprosím manžela, aby ma prezvonil. No hej, ale čokoláda nemá pípatko, Keď tú skryjem, nahľadáme sa ako šerlokovia!

Hrozím sa chvíle, keď budem na ulici a nebudem vedieť trafiť domov.

Minule som čítala brutálny vtip. Doktor vyšetril pánovu manželku, ale nebol si istý jej diagnózou. Vraj to môže byť alebo AIDS, alebo Alzheimer.
Napokon sa vynašiel. Vraví pánovi:
"Viete čo, zoberte manželku do lesa a nechajte ju tam. Ak sa sama vráti domov, už by som s ňou nespal!"

Sofia, Andrej, Dominika

Ocko:
- Dnes dohráme olympiádu. Prvý dostane medailu a druhý čokoládu.
Sofia:
- Tak ja sa uspokojím aj s druhým miestom.

x

Ono to ockovi sprvu nevyšlo: Sofia vyhrala, dostala zlatú medailu, Andrej striebornú - a ako miernu rekompenzáciu aj čokoládu.
Lenže Andrej chcel byť prvý, hnevalo ho, že vyhrala sestrička a v zlosti svoju medailu natrhol. Vtom Sofia začala rumádzgať, že aj ona chce čokoládu.
Na druhý deň, keď opadla hystéria a ochladli emócie, Andrej vstúpil do seba a svoju medailu opravil. (Dohovárala som mu, že ocko sa snažil, pripravil im peknú súťaž, a on takto).

x

Veru, výchova nie je ľahká vec. Ale deti vycítia, kto ich má rád a napokon ho rešpektujú.

x

Dnes sa bol Andrej pohrať s chlapcom u susedov.
- Ako ste sa hrali?
- S mobilmi.
- To ako každý ťukal do svojho mobilu a vôbec ste sa nerozprávali?
Andrej sa usmieval.
Na to moja dcéra, známa svojím ostrovtipom, poznamenala:
- Čoby sa nerozprávali. Jeden povedal, že prešiel level. Druhý, že potrebuje nabíjačku, lebo mu došla baterka.

x

Sofia má v pondelok súťaž. Prestávam sa znepokojovať. Dievča vie, ako vie, závisí aj od trémy, ako to "dá". Ja síce budem červená a roztrasená, päťkrát nervóznejšia než ona. Cez víkend sa hrala so sesterničkou, ktorá nás prišla navštíviť v závere prázdnin Západoslovenského kraja (po pobyte v Tatrách). Dospelí sme mali plné hlavy politiky, preto som ju nenaháňala, aby cvičila. Z toho vyplýva, že cvičila pomerne málo. Ale hrala. Ba hrala sama od seba, keď dostala chuť. Sesterničke Dominičke sa páčil Mozartov menuet, pospevovala si melódiu.
Napadlo mi, že si pozrieme "Džezík" od Ilju Hurníka na youtube, že ako to hrá český chlapček - reku, on to bude hrať správne. Sofia pozná jeho verziu. A pozrela si to viackrát, aj sama od seba. Nuž, poručeno Pánu Bohu.

x

Sofia s Andrejom boli na speváckom sústredení "Svetlušiek". Za ten čas som sa mohla venovať Dominike. K bábkovému divadlu nedošlo, iba k jednej hovorenej rozprávke. Uprednostnila iné hry a prechádzku s rodičmi. Ale aj tak sme si ju pekne užili. Cupotala po byte, veselo džavotala po slovensky aj po anglicky, robila nám módnu prehliadku v šatočkách, ktoré "zdedila" po Sofii. Pravda, nebrala všetko, iba zachovalejšie pestré veci, hlavne šaty. Tepláky vôbec nenosí.
Rozkýval sa jej u nás ďalší zúbok, vraj si ho nemá problém sama vytiahnuť. Ako Sofia.

x

S vnúčatami je fajn. Najmä, keď je doma syn Jurko, povolaním kuchár, ktorý nám excelentne navaril, aj sa učil s deťmi, písal s nimi úlohy atď.

x

Pred chvíľou bolo počuť priečnu Sofiu: "Nikto ma nemá rád!" Plus rev. ale rýchle ju to prešlo. Jurko ich vychováva metódou "cukru a biča", systémom "veľký bič a malý dvor" Občas im dá na polhodinu mobil alebo tablet. Sľúbila som Sofii po koncerte darček. navrhovala som nový bicykel. Predstavte si jej reakciu: "Babka, ja mám ešte dobrý bicykel, len by som potrebovala nový zvonček. (!) - No povedzte, nie je to dieťa "k zulíbání"?

Sofiine hlášky

- Chcem byť hlavne doktorka!
- Ale aká?
- No predsa Sedlačková!

x

Inokedy: - Ja musím byť zdravotníčka!
- A prečo?
- Lebo veď chodím na zdravotnícky krúžok!

Zabúdaj, zabúdaj

Sofia s účasťou a smútkom v tváričke:
- Babka, prečo len máš HOSIP (rozumej sklerózu, "ho... si pamätáš")
Ja reku, aká starostlivá!
Dievča však po chvíli svoju otázku spresní:
- Prečo sa len nevieš rozpamätať, kde si dala pendrekové hadíky?!

Vnímavý čitateľ sa zaiste dovtípi, že zábudlivosť môžem využívať aj vo svoj prospech. Že napr. viem, kde sú cukríky, ale hrám, že neviem.
Smutné ale, že o pendrekoch som fakt nevedela!

x

V neďalekej lekárni som zabudla občiansky a kreditku. Priniesla naša poštárka, ktorej sa spýtali, či ma nepozná. Kočku som vyobjímala, hoci mi doklady nechýbali, ani som netušila, že sú stratené ...

x

Vo svetle čoraz častejšie sa vyskytujúcich podobných incidentov si uvedomujem, že už by som nemala sama niekam cestovať. Nuž veď ma ani nikto nepozýva.
Sad but true. No, čo už. Hoďte tam niečo veselšie! Napríklad:

keď sa raz manžel rozprával s mojou bývalou triednou učiteľkou, povedal jej, že som v Bruseli.
- Čóó? V Bruseli?
To veru viacerí nevedeli pochopiť, čo ma poznali ako utiahnutú puťku.

x


Tento týždeň máme jarné prázdniny. Nemusím si pamätať nič, ale vôbec nič, o deti sa stará ocko, ktorý si vzal dovolenku, chodí s nimi lyžovať, sánkovať, vyvára im a vypeká. Aj dedo si oddychuje. Pravda, občas mám nezmyselné obavy:
- boli dobre oblečené, veď vonku je riadny mráz! .... vraj im bolo až horúco
- došli s premočenými ponožkami, nedostanú chrípku? ... . rýchle sa prezuli
- stačili im štyri žemle? .... ani jednu nestihli zjesť
- nedostanú chrípku? .... nuž keď dostanú, tak dostanú, aj iní ju majú
Veru, ocko sa stará o deti a my, starí rodičia, len zabíjame čas. Nakoniec sa nám za nimi až cnie. Taká obetavá som bola v sobotu, že keď prišli z Tatier, dve hodiny som sa s nimi hrala. Robili sme "turnaj", to si určíme disciplíny - šport, spev, recitácia, hry, a pod. - a potom hráme. Víťazia striedavo. hlavný je zápal z hry.