Dlhá veta

Dlhá veta
Chcem vytvoriť dlhú-predlhú vetu o tom, aké pocity mnou zmietajú, keď ráno vstanem a zistím, že som zase o deň staršia, že detičky sa vyvíjajú, že manžel ma ignoruje, že syn je hrozne zlatý, obaja synovia sú zlatí a dcéra diamantová, že v podstate nemám na čo nadávať, život je už taký, dobrého veľa nebýva, nemôžem mať všetko, lásku detí aj lásku manžela, berme život, ako ide, dnes sme tu a zajtra tam, za zenitom, na cintoríne alebo v nemocnici, čo by tiež nebola výhra, ešte týždeň do kúpeľov, ale tam je nuda, ak sa nemieniš odtrhnúť z reťaze, tak potom čo ti ostáva, atrakcie s detičkami, variť, prať, zadočky utierať, manželove vrtochy trpezlivo znášať, bude sa ti ľahšie umierať, ak nebudeš lipnúť na rozkošiach, ak nepožiadaš o nemožné, ak sa uskromníš, ak sa „zmamkovatieš“, ak zabudneš na seba, ako matka Tereza v maličkom mikrokozme Gorazdovej ulice, ale tou ja nie som, je to ťažké, nejaké tie koníčky si popestujem, ešte sa so životom popasujem, mierne sa mu vzopriem, budem milá, ale rázna, nerobte hneď zo mňa blázna, ešte dýcham, ešte žujem - a na nič sa nesťažujem.

Slávnostný deň

Slávnostný deň

posledná májová nedeľa, deň mamičkinej smrti, 5.44 zulu time. O dvanástej Andrejko po prvý raz prijme Pána do svojho srdca.
Zatiaľ ešte všetci spia: dedo v obývačke, krstní rodičia v spálni, Jurko so svojimi deťmi a Dominikou v detskej, ja som spala v polizbe, ale už som hore, vychutnala som si raňajky za tichého slnečného rána v letnom rozpuku.
Variť nemusím, pôjdeme do reštaurácie. Niežeby sme boli veľmi bohatí, ale udalosť si zasluhuje dôstojnú oslavu. Nemiešam duchovné so svetským. Prídu aj dedovi rodičia, čiže pre detičky prababka a pradeko.
Ajko si už vopred vychutnal niektoré darčeky: ping-pongový set a tzv. „penny board“. Dnes dostane od krstnej mamy hodinky a Bibliu pre deti.
Zatiaľ teda dovidenia, milí čitatelia, idem sa oddávať slávnostným chvíľam a skvelým zážitkom.
Večer alebo zajtra dopíšem pocity z celého dňa.

XXX

Uff, máme po tom, bolo to krásne, citovo náročné, obed v reštaurácii perfektný, deti potom ešte šantili s tetou Monikou pred barákom (kolobežka, penny board, korálky z kvietkov kostihoja).
Monika je super krstná mama, takú žeriem. Aj decká.
Ešte aj Sofinke priniesla plyšáka – jazvečíka. Sofinka si ho hneď obľúbila, nazvala ho Šimonko. Namiesto „jazvečík“ však vyslovila „jozefčík“ - čo je u nás bežné priezvisko. Takže psíček sa volá „Šimonko Jozefčík“.

XXX

Na slávnosti boli prítomné aj učiteľky tretiakov z našej školy. Spomínam na časy tvrdej totality, keď nám bránili chodiť na náboženstvo, rodičov prehovárali, aby nás na to nezapisovali, že je to „tmárstvo“, niektorí rodičia dávali decká na 1. sv. prijímanie do vzdialeného mestečka, kde ich nikto nepoznal, bránili nám vyznávať svoj svetonázor. Aspoň v tomto ohľade doba pokročila k lepšiemu. Hurá!

Malá beťárka

Malá beťárka

- Babka, babka! Však sa nebudeš hnevať? Obrázok spadol, našťastie sa nerozbil! (Ani sa nemohol, lebo bol drevený. Klinček už nedržal).

X

Chorobne rada strihá. Ale čo je veľa, to je moc. Zastrihnúť do záclony a vystrihnúť dierku aj v nových závesoch je trochu neadekvátne pre šesťročné dievča, inak inteligentné. Rozmýšľam nad trestom.

X

Troje legín potrhala. Nové legíny polepila žuvačkou. Ach, tie žuvačky! Musím vygúgliť, ako vyčistiť.
Pamätám sa, že minulé leto dostala nové tričko, ktoré pri prvej príležitosti pošpinila ovocnou zmrzlinou. Odprala som, vysušila, na druhý deň tričko schytalo škvrnu od farebného džúsu. Baba vyprala. Pri mori vykydla na to isté tričko čokoládovú zmrzlinu. Máme foto, ako stojí holá po kolená v mori a s veselým úsmevom odpiera to tričko v slanej vode.

X

Kým sme boli s Andrejkom v kostole (nácvik na sv. prijímanie), bola na lúke pred činžiakom oproti. Sedela na tráve v krúžku medzi veľkými dievčatami. Dedko konštatoval, že sa mu to nepáči, že to nie je spoločnosť pre ňu. Ale nezakročil hneď. Bol celé popoludnie pasívny. Občas taký býva. Dievčatko sa zrejme niečomu priučilo.


X

Je prijatá do ZUŠ, aj do ZŠ v blízkosti nášho bydliska. Najmä pri škole sme tŕpli, či ju prijmú tam, kde chodí Andrejko, čiže na 10 minút peši od nás, lebo podľa rodného listu by mala patriť na sídlisko Západ. Ale našťastie, vzali ju tuto blízko, hoci mali veľa prihlásených. God is good, God is great!

X

Ani by som sa voľakedy nenazdala, že zažijem toľko zábavy pri svojich rozkošných vnúčatách. Pravda, ľuďom môžem byť na smiech, tým krásnym štíhlym mamičkám pred kostolom, v obtiahnutých džínsoch a topánkach na vysokých opätkoch, čaptavá babka. Závidím im, c´est vrai. Poznám však jednu babičku, ktorá pri opatere vnúčat značne omladla. Ona má chlapčeka v Andrejkovom veku, ale dievčatko mladšie, práve čo začalo chodiť. A nieže chodí, ono behá! Babka ho musí lapať!

V očakávaní slávnosti

V očakávaní slávnosti


Telo síce slabé,
ale duša lieta,
rozjasaná,
vytešená,
schopná tých najväčších činov.


Preto


je slávnosť v tomto čase,
keď všetko kvitne,
bujnie zeleň,
vtáctvo pozemské i nebeské
švitorí do zbláznenia.

Vitaj, Andrejko, pripravené
máš biele rúcho nevinnosti.


Buďme šťastní


že to škvŕňa
dožíva sa tejto chvíle,
že my všetci uvidíme,
ako prijíma Pána.

Nedá mi

Nedá mi

čo-to nenapísať.
Nedá mi
pod fúzik sa neusmiať,
detičky nevyparádiť,
nedá mi so šťastnými sa neradovať,
keď je tak pekne!

Nedá mi nešťastia nekomentovať.
Predstavte si, že sedíte v lietadle,
netušíte, že o chvíľu
nastane výbuch, vaše pozostatky,
krvavé franforce
zhltne nenásytné more,
potravou pre žralokov
sa stanete.
Vaši príbuzní darmo budú plakať,
čo ako usedavo,
čo ako srdcervúco,
niť vášho života
bude prudko preťatá,
násilie splodí násilie
hriech splodí ďalší hriech.
Kde zmizol ten môj ranný
bezstarostný smiech?

Es geht

Es geht

Kým sa hýbeme, ešte žijeme. Májové kvietky, tráva a vtáčky k tomu, radosť. Decká sa prebíjajú ako vedia. Maličkí rastú, na Sofinke legíny praskajú. Pritom má diétu. Najnovšie bezlaktózovú.
Andrejko má dnes super popoludnie, lebo na zajtra sa nemusí učiť, bude športový deň.
Na budúcu nedeľu bude mať Ajo prvé sväté prijímanie, v deň výročia prababkinej smrti. Ona tam bude s nami.
Ajo mal gitarovú súťaž – strieborné pásmo, Sofinka bude mať 2. júna triedny klavírny koncert, musím s ňou dotiahnuť hranie skladbičiek „Mravček“, „Tanček“ a „V cirkuse“ tak, aby hrala presne podľa nôt. Rada totiž improvizuje. Do hudobnej ju prijali ako nič, na prijímačkách nielen spievala, aj im zahrala. Od septembra už bude chodiť „legálne.“
Čo ma bolí, s tým sa nechválim. Nedá sa nič robiť, staroba sa hlási, musíme s ňou žiť.

Pozdrav babka, každé ráno
kamarátku starobu,
buď k nej milá, neodvrávaj,
bo ťa stiahne do hrobu!

Silu čerpaj od maličkých,
z čistých očiek – studničiek.
Potom tiché umieranie
nebude tvoj koníček.

Postrehy

Postrehy

- Tí, tí, tí, tá, tá, tá,
ľúbim svoje vnúčatá.

Tak sa pekne vyvíjajú,
keď sa učia, športy hrajú,

s inými sa milo družia,
medzi sebou pekne držia,

aj bratrancov z Nemecka
upútali, keď sa hrali.

X

Každá návšteva je pre decká pozitívum. A nielen darčeky. Socializácia, spoločné hry, porovnávanie – áno, je to normálne, snaha napodobňovať nové vzory.
Sofinka prejavila lásku k ujovi Štefanovi tým svojím privinutím sa k stehnu, bozkami, aj verbálnymi prejavmi lásky.

X

Kúpila som nový paplón pre návštevy. Ľahulinký, teplulinký, prateľný. Spala pod ním Rebeka. Len čo Nemci odcestovali, vyskúšala si ho – aj „ruskú postieľku“ Sofia.

X

Jožko spočiatku volal Andrejka „André“, páčilo sa nám to. Ku koncu pobytu sa už naučil „Andrej.“


X

Naši pochytili niekoľko nemeckých slov, Nemci slovenských.


X

Malý Jožko – bratov vnuk – tiež tretiak ako Andrej, je tuhý ako remeň, pohyblivý ako malý pardál a bystrý ako veverička. Učka už rodičom vravela, aby ho dali na gymnázium.

X

Náš Andrejko je pomalší, ale je náš.

X

Čo najviac chutilo nemeckým detičkám? Slovenské rožky s medom z plastového macíka. Ale aj kukuričné placky, moje koláče, rezne, hovädzia polievka.


X
Sofia sa už nemôže dočkať školy. Minule zahlásila: „V škôlke je taká nuda!“ Vie čítať, nielen slabikovať, riadne čítať!

X

Ajko stále miluje futbal, hoci nepohrdne ani hokejom/florbalom. Dostal poznámku do žiackej:
„Cez prestávku nehrám hokej.“

Tiché radosti

- keď sa mi podarí koláč a vnúčatá aj synovcove deti chodia ako procesia a stále si pýtajú. Je sobota, zajtra pečiem ďalší!
- keď vnúčatá nádherne rastú
- keď mi Sofinka zahlási: - Babka, mám ťa rada!- a privinie sa mi hlávkou k mocnému stehnisku (ako takému dubisku)
- keď sa sem-tam cítim zdravotne dobre, teda presnejšie povedané, menej zle
- keď Andrej donesie jednotku
- keď Sofia zahrá novú skladbičku - a správne!
- keď vidím dieťa, ktorému chutí jesť
- keď vidím dieťa výskať od radosti
- keď po jedle zostali len kosti
- vtedy miznú moje mrzutosti
- tak málo babke k šťastiu stačí
- hoc choroba sa nástojčivo tlačí
- buď vďaka, Pane, za ten deň,
- žijeme krátko, krátko len.

Pozitívne povery

Pozitívne povery

V piatok trinásteho r. 2004 som sa dozvedela, že ma pozývajú do Bruselu. Odvtedy síce nič, ale každý piatok trinásteho niečo čakám. Napr. aj dnes, cestuje k nám synovec z Nemecka s troma deťmi, to je veselé.
Verím aj tomu, že každú prvú sobotu v mesiaci „suší Panna Mária plienočky“, preto je pekne, neprší, a možno vešať bielizeň.
S tou bielizňou mám bohaté skúsenosti, lebo sme päťčlenná rodina, teda prania je vždy habadej. Navyše syn je kuchár, niekedy mu treba vyprať biele kuchárske oblečenie aj mimo poradia ostatného prania. No a čuduj sa svete, keď ja vešiam vonku, SPRAVIDLA je pekne! Hovorí sa, že žene, ktorú má manžel rád, praje pri sušení bielizne počasie. No tak dobre, asi ma má rád. AJ KEĎ mi nechce urobiť sušiaky na okno. Ach, tie sušiaky! Jablko sváru. Tuším, prečo mi ich nechce namontovať, hoci mu ich kamarát vyrobil už dávno a vyše roka stoja ich komponenty nevyužité v pivnici. Pre akési žabomyšie spory so susedkou, ktorá to prvá vymyslela, po nej si to dali urobiť viacerí ďalší, ale my, samozrejme, nie, lebo manžel tú susedku nemá rád, tak nechce, aby to vyzeralo, že ju „kopíruje.“ Ináč včera to bolo cool, keď sme boli zbierať prádlo traja ľudia (ja, Marián a Sofia) do dvoch košov. Už bolo Pankráca, teda prvého zo „zamrznutých svätých“, ale počasie bolo ako stvorené na sušenie: slniečko, teplučko a nádherný vetrík! Dnes je Serváca a vonku prší od rána. Sofinka si veselo vykračovala do škôlky v gumových čižmičkách, nezabudla dupnúť do každej mláky.
Modlím sa, aby synovec pricestoval OK, aby po ceste nemali žiadnu nepríjemnosť.
Jeden kňaz mi povedal, že my, kresťania, nemáme veriť na žiadne povery a znamenia. Pre nás existuje jediné znamenie: znamenie kríža!
Tak či tak, je príjemné veriť tomu, že ma manžel má rád, preto, samozrejme, nejdem pokúšať osud a nevyvesím bielizeň vtedy, keď je počasie vyslovene hnusné. To by bol nezmysel, bolo by to pokúšanie osudu. A ktovie, ako by to potom dopadlo s naším manželstvom!

Sebakritika

Bodré ráno! - praje babka.

Naša babka bezuzdne je bodrá.
A to hneď zrána, milá Anna.
Zrána, zrána milá Anna
skáče, chystá, kávu pije
plná rannej energie.
Ostatní chcú ešte spať.
Ale kdeže! Musia vstať!
Nie sú z toho nadšení,
že ich Anna budí.
Chcú si pospať, oddychovať
ako u normálnych ľudí.

Ale Anna, bodrá zrána,
všetkých dobrých ľudí
nemilosrdne budí.

Netreba im budík.

Ďalšie májové ráno

Ďalšie májové ráno

Zeleňou hýri.
Ruža sa pýri.

Nebo je modručké.
Deti sú dobručké
(ešte spia).

Problémov žiadnych niet,
veselý je svet.

Variť mi dnes netreba,
iba veľa-veľa prať.
Ale načo šturmovať?

Navarím si praženicu -
a prásk hlavou o hlavnicu.

Ešte si chvíľku poležím,
(kedysi) zvodné telo rozložím
na veľkú plochu.

Ešte si povoľkám,
povoľkám si trochu.

Nielen žiaci nemajú radi domáce úlohy

Ani vy, však? A akým právom sa mi tá Anča mieša do súkromia? Mne môj život vyhovuje. Vraj zdraviť sa ako prvý! Ešte to! Nebudem sa ponižovať.

Počujem vaše ponosy, milí moji. Sú možno oprávnené, ale aj tak. Skúste sa dnes zdraviť, pri ľuďoch sa pristaviť, podebatovať, podiškurovať. Nie však nasilu. Aby to nebrali ako "znásilňovanie." Buďte jednoducho milí. Prirodzene milí. Neprajte nikomu zlé, nezáviďte, tešte sa zo života.

Máte nárok aj na zlú náladu. Nedovoľte však, aby vaša zlá nálada pokazila život iným, ktorí za to nemôžu, že ste vstali "ľavou nohou z postele."
Takže hor´sa, zdraviť, usmievať sa, priateľsky podebatovať. Bez úmyslu vyhľadávať o iných pikantné informácie. Porozprávať sa len tak, o počasí.

Prajem veľa zdaru!

Anna

p.s. Keby ste vedeli, aké mám problémy! A obavy! A choroby! Ale nebudem sa o nich rozširovať. Prajem ešte raz krásny deň!
A.

Do Bruselu

Do Bruselu

Mám novinku skvelú:
Pôjdem do Bruselu!

Preskočil ma v práci Novák,
že vraj nie som riadny Slovák.

Predbehla ma Lichá,
hoc bývala tichá.

Nebudem tu vodu mútiť.
Poslali ma k vode.
Lež aby som nebol smutný,
vykopli ma vyššie.

Ukážem im prdel celú,
keď ma pošlú do Bruselu.

Prečítam si denné správy,
prihlásim sa do rozpravy.

Treba postoj zachovať,
návrh IMPLEMENTOVAŤ!

Nie však zhurta!
Káva, obed, olovrant,
ba niekedy
veľa hodín rokovať.

O návrhu potrebné je,
nech sa deje, čo sa deje,
do detailov rokovať.

Minule sa grémium
až do noci pretiahlo.
Ešteže nám dali jedlo,
ináč by nám vyhladlo.

Môj návrh je rozumný.
Preč s iným návrhmi!

Navrhujem - čo to vlastne?
zmizla prvá idea
pod nánosom papierov.

Rokovalo naše byro
pekne, logicky,
pekne hlučne, zvučne, vláčne,
slovom
BYROKRATICKY.

A na záver prijali sme deklaráciu:
zložitú a pekne vágnu,
nech má GRÁCIU.

Nedeľa

Romantika jak sviňa

Hojdám vnučku
hojdačka vŕzga
v rytme smiechu
pokrýva nás sneh
okvetných lístkov
stromy a kvety
štebotavé mláďatá
vtáčiky, mačičky a psíčky
bábika sa smeje
na celé kolo.

Výlet do Raja

nemal chybu
vôňa ihličia,
lezenie po skalách,
veselá selfie s deckami
a modré nebo nad nami
zelená a modrá
skala, priepasť, strom
odreté kolená
a šťastný smiech
ibaže menšia smola:
ja som tam nebola.

Ranná šálka kávy

ŽIVOT NAŽIVO

A tak nám plynie život.
Internetové marivo?
Pozlátka? Prachy? Mamon?
To nech nie je podstata.
Život s deťmi – holúbätkami,
nie je žiadne marivo.
Ale láska, ale drina,
život žitý NAŽIVO.


SOFI A KLAVÍR

Drobné pršteky behajú po klávesoch,
ani na ne nepozerá,
lež otočená k tebe
šibalsky sa usmieva
a hrá a hrá, s pasiou vyhráva.


ANDREJ A GITARA

Andrej, spať!
Môžem si ešte zabrnkať?


PREŽÍVAM HUDBU

Sofinka ma osviežuje zrána
Rannou piesňou, Cvrčkom, Mravčekom.
Andrej večer uspáva
Dumkou a Poviedkou.
Ráno klavír, večer gitara.
Medzitým „ľahučké práce domáce.“
občas si pustím na youtube „niečo tvrdšie“,
inokedy romantické skladby.
Život mi s hudbou plynie, plynie, plynie,
kým celkom neza,- neza,- nezahynie.
Predzvesťou smrti je spánok,
potrebujem ho čoraz viac.
Lež navždy zaspať?
Ešte nie!
Ešte mám prežiť,
ešte mám zažiť
radosť aj súženie.

Pocta našim humoristom

Pocta našim humoristom

SHOOTY

Bravo, Martin Šútovec!
Esprit, chrabrosť, jasná vec.
Ako to len robíš, Shooty,
že na vtip vieš biedu skrútiť,
režeš a tneš zaživa!
Hoc som možno snaživá,
neviem kresliť, milý Shooty.
Preto vzdávam tebe hold.
Pre mňa si v karikatúre lord!



MILAN LASICA

Ten náš Milan Lasica
v humore je clássica
Že sa nerýmuje, ak vyslovíš správne?
Síce nerýmuje, ale je to pravda!
S Julom boli skvelé duo.
S kamennými ksichtami
zaryli aj do STRANY!


TOMÁŠ ULEJ

Hej, Tomáško Ulej,
ešte jeden ulej!
Aký mladý, taký dobrý.
Hej, Tomáško Ulej,
ešte jeden ulej!


VIKTOR KUBAL

Bard humoru a môj victor
bude bezpochyby Viktor.
Viktor Kubal troma ťahmi
stvárnil Ditu, Jánošíka.
Hoc s cenzúrou za socíka
Kubal predsa rúbal!

Máj nie je trápny

Máj nie je trápny

Už je tu zas.
Zdravá zeleň,
vtáčie zásnuby,
množstvo krpatých nežnôstok v tráve:
púpavy, sedmokrásky, fialky aj kašky.
Vône gýčovito dojemné
vzbudzujú nehu aj napriek
uponáhľanosti sveta.
Jednoducho sa musíš:
zastaviť,
pokochať,
usmiať sa,
odpustiť,
zaspievať,
odchmúriť,
roznežniť.


Dietky - jarné kvietky

A s májom vynikajúco
korešpondujú
dietky - májové kvietky.
zamatové líčka,
bucľaté nožičky,
radostné očiská,
nadšené tváričky.

Dopraj im pobehať po pažiti.
Aj ty, starká, pookreješ.

Najnovšie

Najnovšie


Jeden z domu.
Vytrhnutý kus srdca.
Myseľ k nemu zalieta
cez La Manche.

X

Panta rhei.
Organizuješ
rodinné oslavy,
svadby a kary,
varíš a pečieš
mladým aj starým.

X

Prvé sväté.
Celkom prvé.
Košeľa, oblek,
zákusok, obed.
Ale hlavné, čo je hlavné?
Dobre vyzametať dvor.
Kňazovi zveriť
tajné neresti,
oľutovať, obanovať,
zajtra sa ich vyvarovať.