Nedá mi
čo-to nenapísať.
Nedá mi
pod fúzik sa neusmiať,
detičky nevyparádiť,
nedá mi so šťastnými sa neradovať,
keď je tak pekne!
Nedá mi nešťastia nekomentovať.
Predstavte si, že sedíte v lietadle,
netušíte, že o chvíľu
nastane výbuch, vaše pozostatky,
krvavé franforce
zhltne nenásytné more,
potravou pre žralokov
sa stanete.
Vaši príbuzní darmo budú plakať,
čo ako usedavo,
čo ako srdcervúco,
niť vášho života
bude prudko preťatá,
násilie splodí násilie
hriech splodí ďalší hriech.
Kde zmizol ten môj ranný
bezstarostný smiech?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára