Slávnostný deň
posledná májová nedeľa, deň mamičkinej smrti, 5.44 zulu time. O dvanástej Andrejko po prvý raz prijme Pána do svojho srdca.
Zatiaľ ešte všetci spia: dedo v obývačke, krstní rodičia v spálni, Jurko so svojimi deťmi a Dominikou v detskej, ja som spala v polizbe, ale už som hore, vychutnala som si raňajky za tichého slnečného rána v letnom rozpuku.
Variť nemusím, pôjdeme do reštaurácie. Niežeby sme boli veľmi bohatí, ale udalosť si zasluhuje dôstojnú oslavu. Nemiešam duchovné so svetským. Prídu aj dedovi rodičia, čiže pre detičky prababka a pradeko.
Ajko si už vopred vychutnal niektoré darčeky: ping-pongový set a tzv. „penny board“. Dnes dostane od krstnej mamy hodinky a Bibliu pre deti.
Zatiaľ teda dovidenia, milí čitatelia, idem sa oddávať slávnostným chvíľam a skvelým zážitkom.
Večer alebo zajtra dopíšem pocity z celého dňa.
XXX
Uff, máme po tom, bolo to krásne, citovo náročné, obed v reštaurácii perfektný, deti potom ešte šantili s tetou Monikou pred barákom (kolobežka, penny board, korálky z kvietkov kostihoja).
Monika je super krstná mama, takú žeriem. Aj decká.
Ešte aj Sofinke priniesla plyšáka – jazvečíka. Sofinka si ho hneď obľúbila, nazvala ho Šimonko. Namiesto „jazvečík“ však vyslovila „jozefčík“ - čo je u nás bežné priezvisko. Takže psíček sa volá „Šimonko Jozefčík“.
XXX
Na slávnosti boli prítomné aj učiteľky tretiakov z našej školy. Spomínam na časy tvrdej totality, keď nám bránili chodiť na náboženstvo, rodičov prehovárali, aby nás na to nezapisovali, že je to „tmárstvo“, niektorí rodičia dávali decká na 1. sv. prijímanie do vzdialeného mestečka, kde ich nikto nepoznal, bránili nám vyznávať svoj svetonázor. Aspoň v tomto ohľade doba pokročila k lepšiemu. Hurá!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára