Pozitívne povery
V piatok trinásteho r. 2004 som sa dozvedela, že ma pozývajú do Bruselu. Odvtedy síce nič, ale každý piatok trinásteho niečo čakám. Napr. aj dnes, cestuje k nám synovec z Nemecka s troma deťmi, to je veselé.
Verím aj tomu, že každú prvú sobotu v mesiaci „suší Panna Mária plienočky“, preto je pekne, neprší, a možno vešať bielizeň.
S tou bielizňou mám bohaté skúsenosti, lebo sme päťčlenná rodina, teda prania je vždy habadej. Navyše syn je kuchár, niekedy mu treba vyprať biele kuchárske oblečenie aj mimo poradia ostatného prania. No a čuduj sa svete, keď ja vešiam vonku, SPRAVIDLA je pekne! Hovorí sa, že žene, ktorú má manžel rád, praje pri sušení bielizne počasie. No tak dobre, asi ma má rád. AJ KEĎ mi nechce urobiť sušiaky na okno. Ach, tie sušiaky! Jablko sváru. Tuším, prečo mi ich nechce namontovať, hoci mu ich kamarát vyrobil už dávno a vyše roka stoja ich komponenty nevyužité v pivnici. Pre akési žabomyšie spory so susedkou, ktorá to prvá vymyslela, po nej si to dali urobiť viacerí ďalší, ale my, samozrejme, nie, lebo manžel tú susedku nemá rád, tak nechce, aby to vyzeralo, že ju „kopíruje.“ Ináč včera to bolo cool, keď sme boli zbierať prádlo traja ľudia (ja, Marián a Sofia) do dvoch košov. Už bolo Pankráca, teda prvého zo „zamrznutých svätých“, ale počasie bolo ako stvorené na sušenie: slniečko, teplučko a nádherný vetrík! Dnes je Serváca a vonku prší od rána. Sofinka si veselo vykračovala do škôlky v gumových čižmičkách, nezabudla dupnúť do každej mláky.
Modlím sa, aby synovec pricestoval OK, aby po ceste nemali žiadnu nepríjemnosť.
Jeden kňaz mi povedal, že my, kresťania, nemáme veriť na žiadne povery a znamenia. Pre nás existuje jediné znamenie: znamenie kríža!
Tak či tak, je príjemné veriť tomu, že ma manžel má rád, preto, samozrejme, nejdem pokúšať osud a nevyvesím bielizeň vtedy, keď je počasie vyslovene hnusné. To by bol nezmysel, bolo by to pokúšanie osudu. A ktovie, ako by to potom dopadlo s naším manželstvom!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára