utorok 8. marca 2016

Sofia, Andrej, a my

Mali sme menšiu dilemu, či podpísať Andrejkovi objednávku na knihu, lebo sa mu nechce čítať, argumentovali sme, že doma má veľa kníh, ktoré nečíta, tak načo nové. Ja som tvrdila, že knihu treba objednať, nech číta moderné veci, ktoré ho zaujímajú. Otecko rezignoval: "Tak dobre, babka, podpíš to." Na to Sofinka: "Môžem mu to aj ja podpísať?" Reakcia dospelých: "Ale ty ešte nevieš písať!" Sofinka: "A veru viem!" Ja: "Tak ukáž na kúsku papiera." A Sofia sa pekne podpísala tlačeným SOFIA, ba ešte dala na veľké i aj bodku.

x

Kolobežkovala sa nádherne. Dolu briežkom robila figúru "lastovička" podľa Andreja. Ešteže mali obaja prilby. Keď sa trochu oteplí, pôjdu sa popreháňať na kolieskových korčuliach.

x

Dnes máme ZUŠ. Sofia už "zápasí" s notami. V ľavej ruke jednočiarkovanú, v pravej dvojčiarkovanú oktávu. Jedna známa, ktorá učí na konzervatóriu v Košiciach, mi na ulici na moju chválu, že "Sofia už hrá na klavíri", zareagovala: "VYHRÁVA SI?" (čím ju trochu zdegradovala, naznačila, že ešte nehrá, len si vyhráva podľa sluchu). Ja, že áno. Ona, že to je dobré, že vraj také deti sa potom v škole dobre učia.
Nuž a psychológ povedal, že Sofia je v určitých smeroch nadaná nadpriemerne - skladanie slov, či čo (!) No uvidíme.

x

Decká ma majú rady, ale dedka milujú! Je pre nich pojem. Každý chce sedieť pri stole "na dedkovom mieste", používať "dedkovu lyžicu". Ešte aj Dominika, keď tu bola, raz ukoristila dedkovu lyžicu, a chválila sa potom pred ostatnými. Dedko minule Andrejovi aj "priložil", a o chvíľu sa mu už Andrej túlil k nohám!

x

Andrejka zatiaľ miništrovanie neomrzelo. Najradšej je, keď môže obsluhovať celkom sám, vtedy sa cíti dôležitý. Najradšej by aj čítal, včera mu vraj nedovolila jedna staršia pani, ktorá to chcela prečítať všetko sama. Nuž, uvidíme, či to je len akási túžba ukazovať sa, zárodky herectva, alebo naozajstná zbožnosť. ČAS UKÁŽE. Chlapec sa vyžíva aj vo futbale, páčia sa mu dievčatá, normálka.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára