Už je to raz tak, som idealista a "snílek". A jeden z mojich synov tie vlastnosti podedil. Nezávisle na sebe sme dospeli k názoru, že môžeme zachrániť ľudstvo. Ako? To sa už možno dočítate v mojom blogu v Denníku N (ak mi príspevok uverejnia). Syn sa chystá napísať svoju verziu. Čakám na jeho článok. Ak bude lepší a kompaktnejší než môj, svoj ani nepošlem.
To by bola jedna novinka. Ďalšia je plánovanie predčinžiakového sedenia. Kúpiť nejaké ľahké stoličky a stolček, kde by sme mohli so susedkami posedávať - a vnúčatá by šantili popri nás. Ide o to, že tie stoličky netreba nechať bez dozoru, lebo by "dostali nohy" - bývame v centre mesta, kde sa kradne aj prádlo zo šnúr. Keby sme ich vsadili do zeme napevno, posedávali by na nich bezdomovci, chuligáni a opilci. Prenosné stoličky sú výhodné aj preto, lebo sa dajú posúvať podľa toho, kde práve vrhajú borovice tieň. A netreba slnečník. Ja osobne na tej stoličke dlho nevysedím, lebo budem "lapať" Sofinku, keď bude padať pri bicyklovaní, korčuľovaní, kolobežkovaní a "zavracať" obe deti, keď budú hrať futbal príliš blízko cesty, nosiť im piť a jesť, vodiť ich na záchod, atď., atď.
Plánovanie letnej dovolenky: niekde k vode by sa žiadalo, najlepšie k moru, uvidíme podľa finančných možností a bezpečnosti vybranej destinácie. Sofinka je nadšený plavec.
Ináč po starom: periem na 5 ľudí, učím sa s deťmi, občas varím a pečiem. S varením mám obrovskú výhodu v tom, že ďalší môj syn je profesionálny kuchár. A nie obyčajný, ale kuchár par excellence! Takže on môže variť, a ja za ten čas sa hrať s deťmi alebo "zachraňovať ľudstvo." Voilà!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára