Všednodennosť
Beháme tu polonahí
v snahe zlepšiť naše vzťahy.
X
Pijem čajík „Na pamäť.“
Nepomáha. Známa vec.
X
Keď šli deti do školy,
vymýšľam si úkoly.
Ako zlepšiť milijé,
kým ma nuda zabije.
X
Do hudobky doprevádzam
vnúčatá. A celkom rada.
X
Na plaváreň potom s nimi,
holúbkami rozkošnými.
X
Domáce ich síce nudia.
Ale musia. Veď sú ľudia!
X
Večer natriem svoje nôžky
hojivými masťami.
Bolesť zmiernia, ako že je
Pán Boh veľký nad nami.
X
V posteli si čítam krimi,
akoby môj život nebol dosť akčný.
streda 30. septembra 2015
pondelok 28. septembra 2015
BABIE LETO
BABIE LETO
Ten výraz evokuje pokoj, kľud.
Veselo tučnie európsky ľud.
Len tie stovky utečencov
s uzlíčkami brodia v blate.
Celí mokrí, unavení,
ženy s deckom na chrbáte.
Im nádej zhatať chceme v tieto dni.
Veselí, tuční, sebeckí.
Babkina jeseň
Konečne mám systém.
Vešiam detské pyžamká.
Pofukuje vetrík.
Pavučina v rohu držiaka
sa skvie na štrbavom slnku.
Drobné mušky v nej
sťa zásoby v našej špajzi.
Pre tučných pavúkov,
Pre tučných ľudkov.
Ten výraz evokuje pokoj, kľud.
Veselo tučnie európsky ľud.
Len tie stovky utečencov
s uzlíčkami brodia v blate.
Celí mokrí, unavení,
ženy s deckom na chrbáte.
Im nádej zhatať chceme v tieto dni.
Veselí, tuční, sebeckí.
Babkina jeseň
Konečne mám systém.
Vešiam detské pyžamká.
Pofukuje vetrík.
Pavučina v rohu držiaka
sa skvie na štrbavom slnku.
Drobné mušky v nej
sťa zásoby v našej špajzi.
Pre tučných pavúkov,
Pre tučných ľudkov.
sobota 26. septembra 2015
CHUDNEM!
Túžba sa stala skutočnosťou. Žeby po vysadení piva z jedálnička? Žeby stresy zo začiatku Andrejkovho školského roka? Ale náhly desaťkilový skok dole môže znamenať aj blbé prognózy.
V Košiciach som profesorovi nedala pravdivé info o svojej váhe, lebo som netušila, koľko som schudla.
No ale dúfajme v ten lepší prípad. Že je to a la dedo Robert z Internetu, guľatý Amík, ktorý vysadil pivo, dal sa na šport, a dnes má atletickú postavu!
Dajme si na upokojenie zopár veselých momentov z posledných dní.
Sofia si vydobýja rešpekt medzi spolužiakmi v škôlke. Nezabudla sa pochváliť, že chodí na plávanie, aj ju na plavárni videli mladé učiteľky, ktoré tam chodia pravidelne. A na klavíri tiež úspešne pokračujeme.
Andrej robí pokroky v hre na gitaru. Pomaly, ale predsa. Pozitívne je to, že sám od seba schytí nástroj a hrá. Niektoré skladbičky sú totiž veľmi melodické.
Čo vyviedli? Andrej zabudol vziať do školy žiacku knižku, zato nezabudol raz obľúbené figúrky, inokedy knihu vtipov. (Našťastie tých slušnejších).
V Košiciach som profesorovi nedala pravdivé info o svojej váhe, lebo som netušila, koľko som schudla.
No ale dúfajme v ten lepší prípad. Že je to a la dedo Robert z Internetu, guľatý Amík, ktorý vysadil pivo, dal sa na šport, a dnes má atletickú postavu!
Dajme si na upokojenie zopár veselých momentov z posledných dní.
Sofia si vydobýja rešpekt medzi spolužiakmi v škôlke. Nezabudla sa pochváliť, že chodí na plávanie, aj ju na plavárni videli mladé učiteľky, ktoré tam chodia pravidelne. A na klavíri tiež úspešne pokračujeme.
Andrej robí pokroky v hre na gitaru. Pomaly, ale predsa. Pozitívne je to, že sám od seba schytí nástroj a hrá. Niektoré skladbičky sú totiž veľmi melodické.
Čo vyviedli? Andrej zabudol vziať do školy žiacku knižku, zato nezabudol raz obľúbené figúrky, inokedy knihu vtipov. (Našťastie tých slušnejších).
štvrtok 24. septembra 2015
Žartovné príhody
Historka
To by ste mi neuverili, vážení: Zavolala som si ho k sebe do bytu, aby mi to poriadne ZALOŽIL. Sama som totiž nevedela nájsť ten správny OTVOR. On však na to prišiel hneď. Stačilo niekoľko malých POHYBOV, zistenie SPRÁVNEJ POLOHY, ZASUNUTIE, JEMNÉ PRITLAČENIE – a bolo to! Výsledok BOL ÚŽASNÝ! Fungovalo všetko, ako treba. Slovom, ON bol ÚŽASNÝ! Nikdy predtým som si nepomyslela, že to tak SKVELO a RÝCHLE dokáže! S úľavou som si vydýchla.
Nainštaloval mi tlačiareň a správne vložil cartridge, čiže náplň. Darmo, DOBRÝ CHLAP je DOBRÝ CHLAP. Vie nájsť problém, vie OBJAVIŤ tú správnu DIERKU a ZASUNÚŤ do nej TO, ČO TREBA!
Päťdesiat za noc
Čo to, čo to, naša cnostná babička sa začala predávať? A k tomu v Košiciach?
Je pravda, že noc v Košiciach bola vzrušujúca.
Peniaze som však nedostala, ale zaplatila.
Nebolo to v hoteli, ale v nemocnici.
Partner bol veľký odborník.
Ale nie na sex, lež na medicínu. Profesor, doktor, kandidát vied.
Boli sme traja.
Ale nie „švédska trojka“, lež profesor, medička a ja, sťa skúmaný objekt.
Prečo v noci?
Skúmali ma počas spánku ako chrápem.
Je pravda, že do polnoci aj dlhšie som nemohla zaspať. Veď uznajte! Po celom tele prilepené hadičky, aj vo vlasoch, a v nose kanyla. Okolo vás prístroje. A vo vedľajšej miestnosti medička sleduje na monitore, ako spíte, ako chrápete, čo trepete zo sna. Ešte dobre, že to nebolo za totáča, vtedy by to tajní mohli zneužiť proti mne a proti mojim priateľom. Aj tak mi pripadalo trápne, že niekto bude počúvať, resp. aj zaznamenávať moje podvedomé výlevy.
No dobre, v záujme zdravia. Chrápanie súvisí s viacerými chorobami, je ich dôsledkom, ba môže byť aj príčinou ďalších, ako je cukrovka, či najnovšie sa tvrdí, že aj niektoré typy rakoviny.
Ísť však do spánkového laboratória za pokusného králika si asi vyžaduje dosť strelenú osobu. A tou ja som!
Výsledky mi pošlú mailom. Predpokladám, že ma pozvú ešte raz, aby som sa vychrápala v akejsi maske, ktorá pomáha proti výskytu apnoe. Neviem, či tam ešte raz pôjdem. Lebo chvíľami som aj normálna.
To by ste mi neuverili, vážení: Zavolala som si ho k sebe do bytu, aby mi to poriadne ZALOŽIL. Sama som totiž nevedela nájsť ten správny OTVOR. On však na to prišiel hneď. Stačilo niekoľko malých POHYBOV, zistenie SPRÁVNEJ POLOHY, ZASUNUTIE, JEMNÉ PRITLAČENIE – a bolo to! Výsledok BOL ÚŽASNÝ! Fungovalo všetko, ako treba. Slovom, ON bol ÚŽASNÝ! Nikdy predtým som si nepomyslela, že to tak SKVELO a RÝCHLE dokáže! S úľavou som si vydýchla.
Nainštaloval mi tlačiareň a správne vložil cartridge, čiže náplň. Darmo, DOBRÝ CHLAP je DOBRÝ CHLAP. Vie nájsť problém, vie OBJAVIŤ tú správnu DIERKU a ZASUNÚŤ do nej TO, ČO TREBA!
Päťdesiat za noc
Čo to, čo to, naša cnostná babička sa začala predávať? A k tomu v Košiciach?
Je pravda, že noc v Košiciach bola vzrušujúca.
Peniaze som však nedostala, ale zaplatila.
Nebolo to v hoteli, ale v nemocnici.
Partner bol veľký odborník.
Ale nie na sex, lež na medicínu. Profesor, doktor, kandidát vied.
Boli sme traja.
Ale nie „švédska trojka“, lež profesor, medička a ja, sťa skúmaný objekt.
Prečo v noci?
Skúmali ma počas spánku ako chrápem.
Je pravda, že do polnoci aj dlhšie som nemohla zaspať. Veď uznajte! Po celom tele prilepené hadičky, aj vo vlasoch, a v nose kanyla. Okolo vás prístroje. A vo vedľajšej miestnosti medička sleduje na monitore, ako spíte, ako chrápete, čo trepete zo sna. Ešte dobre, že to nebolo za totáča, vtedy by to tajní mohli zneužiť proti mne a proti mojim priateľom. Aj tak mi pripadalo trápne, že niekto bude počúvať, resp. aj zaznamenávať moje podvedomé výlevy.
No dobre, v záujme zdravia. Chrápanie súvisí s viacerými chorobami, je ich dôsledkom, ba môže byť aj príčinou ďalších, ako je cukrovka, či najnovšie sa tvrdí, že aj niektoré typy rakoviny.
Ísť však do spánkového laboratória za pokusného králika si asi vyžaduje dosť strelenú osobu. A tou ja som!
Výsledky mi pošlú mailom. Predpokladám, že ma pozvú ešte raz, aby som sa vychrápala v akejsi maske, ktorá pomáha proti výskytu apnoe. Neviem, či tam ešte raz pôjdem. Lebo chvíľami som aj normálna.
pondelok 21. septembra 2015
Ako si prilepšiť na dôchodku
Ako si prilepšiť na dôchodku
Vezmete si na starosť dve malé deti. Alebo aspoň psa. Pri nich máte o aktivitu, občas aj adrenalín postarané. Hoci sa hlási staroba so svojimi bežnými symptómami. Napríklad bolesť kĺbov, reuma, nedoslýchavosť, únava.
Vysvetlím na príkladoch: strašne sa vám nechce vstať, lebo ste sa už uložili do postele s obľúbenou knihou či krížovkou. Vnučka zahlási: „Babka, treba mi kakať. Poď mi zasvietiť.“ Ja: „Ale, Sofinka, veď ty už dočiahneš na vypínač.“ „Áno, ale poď so mnou!“
Hra vonku s loptou. Treba dávať pozor, aby nevybehla na cestu. Lopta alebo vnučka, alebo vnučka za loptou. To si aj zabeháte.
Chôdza hore schodmi. V škole, či škôlke nemôžete ísť hore schodmi pomaly, lebo by vás protiidúci prúd valiacich sa žiakov prevalcoval. Poradím: raz za čas sa uchýliť k liekom, tzv. „painkillers“, čiže proti bolesti. Majú aj nevýhody, preto len v najnutnejších prípadoch.
Nedoslýchavosti jednoducho nedáte zelenú. Niet kedy. Pretože tí malí fagani stále niečo chcú. Raz chleba s maslom, potom buchtu, potom cukríky, potom ešte párok, a na záver čokapík. Medzitým vás vyzvú, aby ste si s nimi zahrali florbal, „Človeče“, „Zlatú bránu“ alebo „Čierneho Petra.“ No a to prispeje k celkovej únave, nedá sa nič robiť, pravidelne vyhlasujete prestávky. To malým anjelikom len vyhovuje, lebo niekedy stačí dať impulz, ukázať im, že sa s nimi chcete hrať, sa im venovať, slovom, vycítia vašu lásku – a o chvíľu si vystačia samé a hrajú sa spolu. (Preto je dobré mať dve). Vy si za ten čas dáte kávu, umyjete riady, povešiate bielizeň, prezriete poštu, atď.
Nuž, to bolo o prilepšení v zmysle kalokagatia, čiže rozvíjanie tela aj ducha, čo vedie k zlepšeniu zdravia, pocitu užitočnosti, radosti zo života.
Jáj, vy ste chceli počuť návod, ako získať na dôchodku peniaze navyše? Tak na to rovno zabudnite! Správni starí rodičia alebo opatrovatelia detičky jednoducho rozmaznávajú. A viete, koľko dnes stoja sladkosti, hračky, svetríky? Veľa. Nedávno Sofinka drankala o plyšovú figúrku „mimoňa.“ Pekná, ale stála takmer 11 ečiek. Váhala som. Potom som si spomenula na slová jej detskej doktorky: „A rozmaznávajte ju, babi, rozmaznávajte!“ (Nemá mamu). A mimoň sa ocitol v jej rúčkach, hoci som pôvodne chcela byť „výchovná“, vysvetliť jej, že je to podobná hlúposť, akých má doma plnú detskú izbu.
Tak teda, milí moji, prilepšujeme si na dôchodku, predlžujeme si život, tvárou v tvár radosti zabíjame bolesť.
C´est la vie.
Vezmete si na starosť dve malé deti. Alebo aspoň psa. Pri nich máte o aktivitu, občas aj adrenalín postarané. Hoci sa hlási staroba so svojimi bežnými symptómami. Napríklad bolesť kĺbov, reuma, nedoslýchavosť, únava.
Vysvetlím na príkladoch: strašne sa vám nechce vstať, lebo ste sa už uložili do postele s obľúbenou knihou či krížovkou. Vnučka zahlási: „Babka, treba mi kakať. Poď mi zasvietiť.“ Ja: „Ale, Sofinka, veď ty už dočiahneš na vypínač.“ „Áno, ale poď so mnou!“
Hra vonku s loptou. Treba dávať pozor, aby nevybehla na cestu. Lopta alebo vnučka, alebo vnučka za loptou. To si aj zabeháte.
Chôdza hore schodmi. V škole, či škôlke nemôžete ísť hore schodmi pomaly, lebo by vás protiidúci prúd valiacich sa žiakov prevalcoval. Poradím: raz za čas sa uchýliť k liekom, tzv. „painkillers“, čiže proti bolesti. Majú aj nevýhody, preto len v najnutnejších prípadoch.
Nedoslýchavosti jednoducho nedáte zelenú. Niet kedy. Pretože tí malí fagani stále niečo chcú. Raz chleba s maslom, potom buchtu, potom cukríky, potom ešte párok, a na záver čokapík. Medzitým vás vyzvú, aby ste si s nimi zahrali florbal, „Človeče“, „Zlatú bránu“ alebo „Čierneho Petra.“ No a to prispeje k celkovej únave, nedá sa nič robiť, pravidelne vyhlasujete prestávky. To malým anjelikom len vyhovuje, lebo niekedy stačí dať impulz, ukázať im, že sa s nimi chcete hrať, sa im venovať, slovom, vycítia vašu lásku – a o chvíľu si vystačia samé a hrajú sa spolu. (Preto je dobré mať dve). Vy si za ten čas dáte kávu, umyjete riady, povešiate bielizeň, prezriete poštu, atď.
Nuž, to bolo o prilepšení v zmysle kalokagatia, čiže rozvíjanie tela aj ducha, čo vedie k zlepšeniu zdravia, pocitu užitočnosti, radosti zo života.
Jáj, vy ste chceli počuť návod, ako získať na dôchodku peniaze navyše? Tak na to rovno zabudnite! Správni starí rodičia alebo opatrovatelia detičky jednoducho rozmaznávajú. A viete, koľko dnes stoja sladkosti, hračky, svetríky? Veľa. Nedávno Sofinka drankala o plyšovú figúrku „mimoňa.“ Pekná, ale stála takmer 11 ečiek. Váhala som. Potom som si spomenula na slová jej detskej doktorky: „A rozmaznávajte ju, babi, rozmaznávajte!“ (Nemá mamu). A mimoň sa ocitol v jej rúčkach, hoci som pôvodne chcela byť „výchovná“, vysvetliť jej, že je to podobná hlúposť, akých má doma plnú detskú izbu.
Tak teda, milí moji, prilepšujeme si na dôchodku, predlžujeme si život, tvárou v tvár radosti zabíjame bolesť.
C´est la vie.
Ranný dúšok kávy
Príde baba k lekárovi.
- Jéj, pán doktor, ďakujem vám veľmi pekne!
- Ale ja som liečil vášho manžela, nie vás.
- To je pravda. Ale ja som jeho absolútnou dedičkou!
X
Rozhovor dvoch starších manželov. Žena vraví:
- Zaujímalo by ma, kto z nás dvoch prvý zomrie. V každom prípade sa potom odsťahujem k dcére.
X
Sťažuje sa blondínka manželovi:
- Zdá sa mi, že dnes vyzerám akosi mimoriadne hlúpo!
Manžel ju utešuje:
- Ale kdeže, miláčik, vyzeráš ako obyčajne!
X
Žena sa obracia s výčitkou k mužovi:
- Už ma neľúbiš! Kedysi si ma po celé večery držal za ruky a teraz...
- Odkedy sme predali klavír, už netreba ...
X
Manželka sa obzerá v zrkadle a takto manželovi hovorí:
- Rozmýšľam, kvôli čomu ma miluješ. Je to kvôli peknej tvári, či dokonalej postave?
- Kvôli tvojmu zmyslu pre humor, miláčik.
X
Manželka navrhuje manželovi:
- Miláčik, urobme si skvelý víkend!
- To je super nápad. Dovidenia v pondelok!
X
- Vieš, čo mi obyčajne hovoria ženy, keď ich pýtam o sex?
- Nie.
- Odkiaľ si vedel?
X
Muž vlieza k manželke do postele a ľúbezne šepce:
- Nemám slipy.
Ona:
- Zajtra ti vyperiem.
X
Rozprávajú sa dvaja muži pri barovom pulte:
- Ste ženatý?
- Nie. Mačka ma podriapala.
X
Vracia sa opitý chlap domov, podíde k zrkadlu a pýta sa:
- Zrkadielko, zrkadielko, povedzže mi, kto má najväčšieho ch.ja na celej zemi?
- Ja! – kyslo sa ozve manželka.
- Jéj, pán doktor, ďakujem vám veľmi pekne!
- Ale ja som liečil vášho manžela, nie vás.
- To je pravda. Ale ja som jeho absolútnou dedičkou!
X
Rozhovor dvoch starších manželov. Žena vraví:
- Zaujímalo by ma, kto z nás dvoch prvý zomrie. V každom prípade sa potom odsťahujem k dcére.
X
Sťažuje sa blondínka manželovi:
- Zdá sa mi, že dnes vyzerám akosi mimoriadne hlúpo!
Manžel ju utešuje:
- Ale kdeže, miláčik, vyzeráš ako obyčajne!
X
Žena sa obracia s výčitkou k mužovi:
- Už ma neľúbiš! Kedysi si ma po celé večery držal za ruky a teraz...
- Odkedy sme predali klavír, už netreba ...
X
Manželka sa obzerá v zrkadle a takto manželovi hovorí:
- Rozmýšľam, kvôli čomu ma miluješ. Je to kvôli peknej tvári, či dokonalej postave?
- Kvôli tvojmu zmyslu pre humor, miláčik.
X
Manželka navrhuje manželovi:
- Miláčik, urobme si skvelý víkend!
- To je super nápad. Dovidenia v pondelok!
X
- Vieš, čo mi obyčajne hovoria ženy, keď ich pýtam o sex?
- Nie.
- Odkiaľ si vedel?
X
Muž vlieza k manželke do postele a ľúbezne šepce:
- Nemám slipy.
Ona:
- Zajtra ti vyperiem.
X
Rozprávajú sa dvaja muži pri barovom pulte:
- Ste ženatý?
- Nie. Mačka ma podriapala.
X
Vracia sa opitý chlap domov, podíde k zrkadlu a pýta sa:
- Zrkadielko, zrkadielko, povedzže mi, kto má najväčšieho ch.ja na celej zemi?
- Ja! – kyslo sa ozve manželka.
streda 16. septembra 2015
Detičky stvárajú pestvá
Detičky stvárajú pestvá
Chcela som si nastrúhať jablko. Na strúhadle boli strúhaničky, vyzerali ako mrkvička. Čosi mi na tom nesedelo. Keďže už poznám svoj „manšaft“, prv, než som sa pustila do strúhania jablka, opýtala som sa detí, zvyšky čoho sa nachádzajú na strúhadle. Postupne to z nich vyliezlo: - E, e ... to ja nie! Andrej s tým začal! Na to urazená Andrejova reakcia: - To nie je pravda! Sofia strúhala plastelínu!
X
Vymodelovali si z plastelíny „zmrzlinu“, ktorú dali do mrazničky zamrznúť.
X
Keď mal Andrejko asi dva roky, rád sa hrával s podstavcom na vianočný stromček, ktorý býval voľne položený v kúte obývačky. Skladal sa z dvoch kusov, ktoré do seba zapadali.
Prišli Vianoce. V stojane stál vianočný stromček. Andrejko sa v nestráženej chvíli načiahol po obľúbenej skladačke, stojane. Samozrejme, že zvalil celý stromček. Našťastie sa mu nič vážne nestalo, lebo strom padol na roh gauča, a chlapča ostalo v dutine pod ním.
X
Dcéra Monika mala tak rada literatúru, že obhrýzala knihy. Pri obrazovej kuchárke sa to dokonca dalo pochopiť.
X
Kým ešte deti nechodili na záchod, stávalo sa, že občas vytratili z plienky guľôčky. Mohla som sa hrať na detektíva. Sú to
a) kúsky čokolády?
b) chocapic? (cereálne lupienky s kakaom)
c) tá spomínaná tretia možnosť?
Pomáhala skúška čuchom.
X
Keď došli deti z pieskoviska, piesok som vytriasala:
a) z topánočiek
b) z ponožtičiek
c) zo šiat
d) vyčesávala ho z vláskov
e) umývala z tváričiek
f) čistila zo zúbkov
Najjednoduchšie bolo šupnúť ich rovno do vane.
X
Sofinka mi veľmi rada pomáha pri upratovaní. Pozametá, ale keď nahŕňa smeti na lopatku, rozpráši ich po podlahe – a môžeme zametať znova!
Andrejko sa spočiatku bál hučania vysávača. Neskôr chcel ukázať, že sa už nebojí, zapol vysávač – a ponožtička šmyk ho dnu!
X
Rady pomáhajú pri varení a pečení. Sofia minule asistovala pri výrobe rezňov. Klepanie mäsa sa dialo pod mojím dozorom, lebo to nebolo klepanie, ale trieskanie, a keby som nedala pozor, dievča si rozmliaždi rúčku. Potom sme obaľovali. Sofi robila v múke. Tak vehementne, že múku porozsýpala po dlážke. Sprvu som si nevšimla. Až keď som začala rozvláčať po byte akési biele cesto. (Múka sa zlepila s rozliatym čajom).
X
Sofia vaľká cesto. Má na to svoj detský valček. Vykrajuje medovníčky, ale samozrejme, dosť neekonomicky. Učím ju to. Keď potom upečiem koláč, chváli sa ľuďom: „Piekla som koláč! Babka mi trochu pomáhala.“
X
Dnes ma pri hre „zabila“ frázou: „Babka, mám ťa rada. NECHCEM TI ZLOMIŤ SRDCE. Preto ti darujem túto kartu.“ (Vyhrávala).
Chcela som si nastrúhať jablko. Na strúhadle boli strúhaničky, vyzerali ako mrkvička. Čosi mi na tom nesedelo. Keďže už poznám svoj „manšaft“, prv, než som sa pustila do strúhania jablka, opýtala som sa detí, zvyšky čoho sa nachádzajú na strúhadle. Postupne to z nich vyliezlo: - E, e ... to ja nie! Andrej s tým začal! Na to urazená Andrejova reakcia: - To nie je pravda! Sofia strúhala plastelínu!
X
Vymodelovali si z plastelíny „zmrzlinu“, ktorú dali do mrazničky zamrznúť.
X
Keď mal Andrejko asi dva roky, rád sa hrával s podstavcom na vianočný stromček, ktorý býval voľne položený v kúte obývačky. Skladal sa z dvoch kusov, ktoré do seba zapadali.
Prišli Vianoce. V stojane stál vianočný stromček. Andrejko sa v nestráženej chvíli načiahol po obľúbenej skladačke, stojane. Samozrejme, že zvalil celý stromček. Našťastie sa mu nič vážne nestalo, lebo strom padol na roh gauča, a chlapča ostalo v dutine pod ním.
X
Dcéra Monika mala tak rada literatúru, že obhrýzala knihy. Pri obrazovej kuchárke sa to dokonca dalo pochopiť.
X
Kým ešte deti nechodili na záchod, stávalo sa, že občas vytratili z plienky guľôčky. Mohla som sa hrať na detektíva. Sú to
a) kúsky čokolády?
b) chocapic? (cereálne lupienky s kakaom)
c) tá spomínaná tretia možnosť?
Pomáhala skúška čuchom.
X
Keď došli deti z pieskoviska, piesok som vytriasala:
a) z topánočiek
b) z ponožtičiek
c) zo šiat
d) vyčesávala ho z vláskov
e) umývala z tváričiek
f) čistila zo zúbkov
Najjednoduchšie bolo šupnúť ich rovno do vane.
X
Sofinka mi veľmi rada pomáha pri upratovaní. Pozametá, ale keď nahŕňa smeti na lopatku, rozpráši ich po podlahe – a môžeme zametať znova!
Andrejko sa spočiatku bál hučania vysávača. Neskôr chcel ukázať, že sa už nebojí, zapol vysávač – a ponožtička šmyk ho dnu!
X
Rady pomáhajú pri varení a pečení. Sofia minule asistovala pri výrobe rezňov. Klepanie mäsa sa dialo pod mojím dozorom, lebo to nebolo klepanie, ale trieskanie, a keby som nedala pozor, dievča si rozmliaždi rúčku. Potom sme obaľovali. Sofi robila v múke. Tak vehementne, že múku porozsýpala po dlážke. Sprvu som si nevšimla. Až keď som začala rozvláčať po byte akési biele cesto. (Múka sa zlepila s rozliatym čajom).
X
Sofia vaľká cesto. Má na to svoj detský valček. Vykrajuje medovníčky, ale samozrejme, dosť neekonomicky. Učím ju to. Keď potom upečiem koláč, chváli sa ľuďom: „Piekla som koláč! Babka mi trochu pomáhala.“
X
Dnes ma pri hre „zabila“ frázou: „Babka, mám ťa rada. NECHCEM TI ZLOMIŤ SRDCE. Preto ti darujem túto kartu.“ (Vyhrávala).
utorok 15. septembra 2015
RODINKA
RODINKA
Keď babka slabne, vnučka rastie.
A to je šťastie. To je naše šťastie.
Dedkovi ubúdajú sily –
prekvitá zo dňa na deň vnúčik milý.
A ocko robí, mocnie, krásnie,
ibaže po večeroch smutný býva.
S deťmi sa učí, hrá a smeje,
lež šťastie úplné to nie je.
A mamka ktovie kade chodí,
to je tá stará, známa vec.
Pre deti vzdialený je idol.
Tá kukučka, či krkavec.
Keď babka slabne, vnučka rastie.
A to je šťastie. To je naše šťastie.
Dedkovi ubúdajú sily –
prekvitá zo dňa na deň vnúčik milý.
A ocko robí, mocnie, krásnie,
ibaže po večeroch smutný býva.
S deťmi sa učí, hrá a smeje,
lež šťastie úplné to nie je.
A mamka ktovie kade chodí,
to je tá stará, známa vec.
Pre deti vzdialený je idol.
Tá kukučka, či krkavec.
Pätnásteho septembra
Chvíľa voľna.
Uži si ju!
Obľúbená melódia,
Krížovka či krimi.
Išli deti na prechádzku?
Ocko išiel s nimi.
Matiku sme precvičili,
ešte bude slovina.
A nešťastnou teóriou
hudby – trápiť Ajina.
Zatiaľ sedím pri písíčku,
Pijem kávu, vodu, čaj.
Sedembolestná Matka,
našej vlasti pomáhaj!
X
Čo to bude, až to bude?
Čo nám hrozí?
Vojna? Bieda?
Predpovedať sa to nedá.
Ak sa stane, neodstane.
Tak načo sa trápiť vopred?
Idem radšej chystať obed.
X
Matka drahá, spomni na nás
tu pod Tatrami!
Verní sme my svätej Cirkvi,
prebývaj s nami!
Len či Ona dodržiava
všetkých ľudí ľudské práva?
Či sa ona zastane
posledného chudáka?
A biskupa Bezáka?
nedeľa 13. septembra 2015
RANNÉ MINI
RANNÉ MINI
Z paplóna strasiem
zvyšky snov,
aj zabudnutých
milencov.
X
Hodiny ukazujú zas a zas,
jak plynie neúprosný čas.
X
Ráno je vonku svieži vzduch.
Rozptýli sen aj hustý puch.
X
Vyvetrať treba:
izbu, hlavu,
niečo zjesť,
vypiť rannú kávu.
X
Bábikám schystať
jedlo, pitie,
aj do uzlíčka niečo dať.
Vnúčatká ako starkí nikto
na svete nemá väčšmi rád.
X
A potom budiť vtáčatá.
To najlepšie vie otecko.
Má na to grífy, básničky,
až prebudia sa maličkí.
X
Pomyslím na bežencov.
V nádeji
na lepší život
mnohí zhynuli.
X
Dajže im, Bože, sladký tieň,
po dlhom putovaní, biede, páli,
ukážme, bratia, že aj im
dal Pán Boh právo
žiť v tuzemskom raji.
Z paplóna strasiem
zvyšky snov,
aj zabudnutých
milencov.
X
Hodiny ukazujú zas a zas,
jak plynie neúprosný čas.
X
Ráno je vonku svieži vzduch.
Rozptýli sen aj hustý puch.
X
Vyvetrať treba:
izbu, hlavu,
niečo zjesť,
vypiť rannú kávu.
X
Bábikám schystať
jedlo, pitie,
aj do uzlíčka niečo dať.
Vnúčatká ako starkí nikto
na svete nemá väčšmi rád.
X
A potom budiť vtáčatá.
To najlepšie vie otecko.
Má na to grífy, básničky,
až prebudia sa maličkí.
X
Pomyslím na bežencov.
V nádeji
na lepší život
mnohí zhynuli.
X
Dajže im, Bože, sladký tieň,
po dlhom putovaní, biede, páli,
ukážme, bratia, že aj im
dal Pán Boh právo
žiť v tuzemskom raji.
štvrtok 10. septembra 2015
Hurá, piatok
- poviete si. Každý rozumný človek si v piatok zariaďuje kratšiu pracovnú dobu. Len my máme poobede gitaru, a po nej ešte teorku. Takže víkend nám s Andrejkom začína až o pol piatej poobede. Našťastie, na dnes sa nemusel učiť, lebo so školou majú cvičenie v prírode. Veľa toho nenacvičia, lebo je mokro. Neva. Hlavné, že sa plahočíme. Ide to.
Pre mňa však čoraz pomalšie. Potrebujem ultrazvuk ľavej nohy. Čo mi je? Jednoducho si nepodskočím. Som adept na paličku.
Netreba sa poddať. Treba skákať do výšky svojho platu - obrazne, a do výšky podľa svojho zdravia - doslovne.
Nuž ale aby ste si nemysleli, že som celkom pesimistická, ponúkam vám za priehrštie poľských vtipov z internetu. Niežeby boli veľmi vtipné, alebo veľmi originálne, ale preložila som ich pre vás, tak vám ich aj ponúkam. Ešte poznámka na okraj: sú slušné. Blé, poviete si, slušné vtipy nebývajú dobré. No čo už so mnou, sme babičky a toto je detské okienko:
Kúzelník v cirkuse oznamuje divákom:
- O chvíľu urobím tak, že zmizne jedna z tu prítomných dám.
Z posledného radu počuť mužský hlas:
- Maryška, prihlás sa ako dobrovoľníčka!
X
Zlý medveď chodil po lese a mal strašnú chuť niekoho zmlátiť. Zbadal zajačika:
- Ty, zajac prečo nemáš čiapku?
A tresk mu po papuli.
Ide ďalej, stretol vlka:
- Ty, vieš, mám strašnú chuť niekoho zmlátiť.
- Tak poďme na zajaca...
- Ale ten už dostal, je mi to trápne...
- Zámienka sa vždy nájde. Popýtame ho o cigaretu. Keď dá s filtrom, povieš, že si chcel bez filtra, keď dá bez filtra, povieš, že si chcel s filtrom.
- Prišli k zajačikovi.
- Ahoj, zajac, ponúkni ma cigaretou.
- Chceš s filtrom, či bez filtra?
- Zajac, ty znovu chodíš bez čiapky...
X
Vraví muž žene:
- Prišla jar, také pekné počasie, a ty sa tu trápiš s umývaním dlážky. Keby si radšej vyšla na dvor a umyla auto...
X
Muž vraví žene:
- Drahá, máš nohy ako srnka.
- Také pekné?
- Nie, také chlpaté.
X
- Drahá, poď sem. Dotkni sa ho. Cítiš, aký je tvrdý?
- Áno, cítim.
- Do šľaka! Koľkokrát som ti vravel, aby si dávala chlieb do sáčka???!!!
X
Otec volá syna:
- Synu, vo vrecku tvojej vetrovky som našiel cigarety.
- No a čo?
- Sme na Jamajke, vonku 40 stupňov, načo ti je vetrovka?
X
Jedno dievčatko zvyklo na otázku, ako sa volá, odpovedať: „Som dcérka doktora Nováka.“ Jej mama sa obávala, že ich rodinu budú považovať za snobskú, preto dcérke povedala, aby sa predstavovala, že je Baša Nováková. Raz po nedeľnej omši sa kňaz pozrel na dievčatko a spýtal sa ho:
- Nie si ty náhodou dcérka doktora Nováka?
Dievčatko na to odpovedalo:
- No, ja som si myslela, že hej, ale mama tvrdí, že nie.
Prajem vám všetkým pekný piatok a ešte krajší víkend.
Babička Anička
Pre mňa však čoraz pomalšie. Potrebujem ultrazvuk ľavej nohy. Čo mi je? Jednoducho si nepodskočím. Som adept na paličku.
Netreba sa poddať. Treba skákať do výšky svojho platu - obrazne, a do výšky podľa svojho zdravia - doslovne.
Nuž ale aby ste si nemysleli, že som celkom pesimistická, ponúkam vám za priehrštie poľských vtipov z internetu. Niežeby boli veľmi vtipné, alebo veľmi originálne, ale preložila som ich pre vás, tak vám ich aj ponúkam. Ešte poznámka na okraj: sú slušné. Blé, poviete si, slušné vtipy nebývajú dobré. No čo už so mnou, sme babičky a toto je detské okienko:
Kúzelník v cirkuse oznamuje divákom:
- O chvíľu urobím tak, že zmizne jedna z tu prítomných dám.
Z posledného radu počuť mužský hlas:
- Maryška, prihlás sa ako dobrovoľníčka!
X
Zlý medveď chodil po lese a mal strašnú chuť niekoho zmlátiť. Zbadal zajačika:
- Ty, zajac prečo nemáš čiapku?
A tresk mu po papuli.
Ide ďalej, stretol vlka:
- Ty, vieš, mám strašnú chuť niekoho zmlátiť.
- Tak poďme na zajaca...
- Ale ten už dostal, je mi to trápne...
- Zámienka sa vždy nájde. Popýtame ho o cigaretu. Keď dá s filtrom, povieš, že si chcel bez filtra, keď dá bez filtra, povieš, že si chcel s filtrom.
- Prišli k zajačikovi.
- Ahoj, zajac, ponúkni ma cigaretou.
- Chceš s filtrom, či bez filtra?
- Zajac, ty znovu chodíš bez čiapky...
X
Vraví muž žene:
- Prišla jar, také pekné počasie, a ty sa tu trápiš s umývaním dlážky. Keby si radšej vyšla na dvor a umyla auto...
X
Muž vraví žene:
- Drahá, máš nohy ako srnka.
- Také pekné?
- Nie, také chlpaté.
X
- Drahá, poď sem. Dotkni sa ho. Cítiš, aký je tvrdý?
- Áno, cítim.
- Do šľaka! Koľkokrát som ti vravel, aby si dávala chlieb do sáčka???!!!
X
Otec volá syna:
- Synu, vo vrecku tvojej vetrovky som našiel cigarety.
- No a čo?
- Sme na Jamajke, vonku 40 stupňov, načo ti je vetrovka?
X
Jedno dievčatko zvyklo na otázku, ako sa volá, odpovedať: „Som dcérka doktora Nováka.“ Jej mama sa obávala, že ich rodinu budú považovať za snobskú, preto dcérke povedala, aby sa predstavovala, že je Baša Nováková. Raz po nedeľnej omši sa kňaz pozrel na dievčatko a spýtal sa ho:
- Nie si ty náhodou dcérka doktora Nováka?
Dievčatko na to odpovedalo:
- No, ja som si myslela, že hej, ale mama tvrdí, že nie.
Prajem vám všetkým pekný piatok a ešte krajší víkend.
Babička Anička
pondelok 7. septembra 2015
Ahojte
Ahojte, dievčatá,
Neviem, kedy sa stretneme na našu pizzu. Začal sa školský rok a musím kmitať, jednoducho nemôžem povedať „non serviam.“ Stredu a piatok klavír a gitara, utorok a štvrtok si zrejme dáme od polovice mesiaca plávanie (teraz čistia bazén). Ostanú pondelky. Pravda, veľa srandy si so mnou neužijete, lebo od 14. augusta nepijem. Ale tú pizzu s čajíčkom si dáme.
Kúpila som si nové topánky. Sofia má balerínky, ja „baleríny“. Skôr pripomínajú lode. Takmer polmetrové, aj tak ma tlačia. Hádam povolia, že aspoň k nohaviciam na prechodnú sezónu. Sofinka si ich obula a promenádovala, lepšie povedané, nemotorne korčuľovala po chodbe. Andrej zahlásil: „Babka si kúpila polmetrové topánky, a aj tie ju tlačia!“
Esteticky sedia k dlhým nohaviciam, len nesmiem ukázať opuchnuté členky, lebo umelecký dojem by klesol na mínus desať.
Čo mám nového? Chystám sa do tzv. „spánkového centra.“ Nemocnice, v ktorej sa jednu noc vyspíš, doktori ťa napoja na prístroje, ktoré zistia, prečo chrápeš. Áno, veru tak, chrápu väčšinou tuční muži. A zo žien ja. Manžel sa bojí o môj život, lebo chvíľami chytám až apnoe. Okrem toho ma vyháňa uprostred noci zo spálne. Viem, poviete si, je to od neho surové, ale vás už, dievky moje, nikto do postele ani neprivolá, ani z nej neodoženie. SAD, BUT TRUE.
No, ale poďme od silnejšieho (iba zdanlivo, dievčatá, iba zdanlivo!) pohlavia k ratolestiam, púčikom ružovým, detičkám zlatým. Sú rozkošné!
- Sofia: Nemôžem toľko jesť, lebo potom lámem gauč! (Minule skákala, až sa zlomila jedna doska. Ide o staré jednoduché ležadlo, už sa chystáme kúpiť novú pohovku, ale stále ešte nie najonakvejšiu, lebo máme malé deti. Hlavne, nech bude rozťahovacia a oprateľná).
- Sofia: A ja nekúpim novú dosku, lebo, po prvé neviem, kde novú dosku môžem nájsť, a po druhé, mohli by ma ukradnúť Cigáni.
- Ajo: Babka, a čo je to tá re-ka- pi- tá –lucia?
- Sofia ráno: „Nie som hladná na chlebík“. Ja: „A čo by si si dala?“ Sofinka: „Tiramisu.“
- Dominika: „Mami, Andrej, dedko, či ty, babka, pozri, čo dokážem!“ – a už sa predviedla s ďalším gymnastickým číslom. (ešte v lete, teraz je v Blave).
- Sofia: „Babka, babka, môžem dostať tvoj mobil?“ (sú v ňom hry). Nedovolím. Sofia: „Ale veď ja ti nevyplytvám kredit, budem hrať pomaly!“
No uznajte, že s takými zlatíčkami plynie život ľahšie!
Neviem, kedy sa stretneme na našu pizzu. Začal sa školský rok a musím kmitať, jednoducho nemôžem povedať „non serviam.“ Stredu a piatok klavír a gitara, utorok a štvrtok si zrejme dáme od polovice mesiaca plávanie (teraz čistia bazén). Ostanú pondelky. Pravda, veľa srandy si so mnou neužijete, lebo od 14. augusta nepijem. Ale tú pizzu s čajíčkom si dáme.
Kúpila som si nové topánky. Sofia má balerínky, ja „baleríny“. Skôr pripomínajú lode. Takmer polmetrové, aj tak ma tlačia. Hádam povolia, že aspoň k nohaviciam na prechodnú sezónu. Sofinka si ich obula a promenádovala, lepšie povedané, nemotorne korčuľovala po chodbe. Andrej zahlásil: „Babka si kúpila polmetrové topánky, a aj tie ju tlačia!“
Esteticky sedia k dlhým nohaviciam, len nesmiem ukázať opuchnuté členky, lebo umelecký dojem by klesol na mínus desať.
Čo mám nového? Chystám sa do tzv. „spánkového centra.“ Nemocnice, v ktorej sa jednu noc vyspíš, doktori ťa napoja na prístroje, ktoré zistia, prečo chrápeš. Áno, veru tak, chrápu väčšinou tuční muži. A zo žien ja. Manžel sa bojí o môj život, lebo chvíľami chytám až apnoe. Okrem toho ma vyháňa uprostred noci zo spálne. Viem, poviete si, je to od neho surové, ale vás už, dievky moje, nikto do postele ani neprivolá, ani z nej neodoženie. SAD, BUT TRUE.
No, ale poďme od silnejšieho (iba zdanlivo, dievčatá, iba zdanlivo!) pohlavia k ratolestiam, púčikom ružovým, detičkám zlatým. Sú rozkošné!
- Sofia: Nemôžem toľko jesť, lebo potom lámem gauč! (Minule skákala, až sa zlomila jedna doska. Ide o staré jednoduché ležadlo, už sa chystáme kúpiť novú pohovku, ale stále ešte nie najonakvejšiu, lebo máme malé deti. Hlavne, nech bude rozťahovacia a oprateľná).
- Sofia: A ja nekúpim novú dosku, lebo, po prvé neviem, kde novú dosku môžem nájsť, a po druhé, mohli by ma ukradnúť Cigáni.
- Ajo: Babka, a čo je to tá re-ka- pi- tá –lucia?
- Sofia ráno: „Nie som hladná na chlebík“. Ja: „A čo by si si dala?“ Sofinka: „Tiramisu.“
- Dominika: „Mami, Andrej, dedko, či ty, babka, pozri, čo dokážem!“ – a už sa predviedla s ďalším gymnastickým číslom. (ešte v lete, teraz je v Blave).
- Sofia: „Babka, babka, môžem dostať tvoj mobil?“ (sú v ňom hry). Nedovolím. Sofia: „Ale veď ja ti nevyplytvám kredit, budem hrať pomaly!“
No uznajte, že s takými zlatíčkami plynie život ľahšie!
nedeľa 6. septembra 2015
Sofia má narodeniny
Dedo: „Sofia, výborné koláčiky! Kto ich piekol?“
Sofia: „JA ... a babka.“ (Fakt kvalitne pomáhala. Pri prvom plechu. Pri druhom už dala prednosť obľúbenej TV rozprávke).
X
Babka, nebuď zvedavá, budeš skoro stará!
X
Viem, ale nepoviem!
x
- Sofia, čo si si želala pred sfúkavaním sviečok?
- Nemôžem povedať. To je tajomstvo!
X
Andrej: „Babka, môžem si na bicykel obuť nové topánky?“
- Kdeže! Zničil by si si ich!
- Ale veď si povedala, že novú vec treba vziať najprv do kostola. A ráno som v nich už v kostole bol!
X
- Babka, prosíš si čokoládku?
- Nie, ďakujem, dieťa moje!
- No tak si ju odložím „na horšie časy.“
X
Takto a podobne nám deti pred očami dospievajú, vyspievajú, krásnejú a bystrejú. Osud ich obral o matku, zato však majú milujúceho otca, dedka a babku. Nie sú náročné. Trochu rozmaznané, to áno. Ale ktože by ich nemiloval? Aj detská doktorka raz takto ukončila náš rozhovor o Sofii: "A rozmaznávajte ju, babi!"
Sofia: „JA ... a babka.“ (Fakt kvalitne pomáhala. Pri prvom plechu. Pri druhom už dala prednosť obľúbenej TV rozprávke).
X
Babka, nebuď zvedavá, budeš skoro stará!
X
Viem, ale nepoviem!
x
- Sofia, čo si si želala pred sfúkavaním sviečok?
- Nemôžem povedať. To je tajomstvo!
X
Andrej: „Babka, môžem si na bicykel obuť nové topánky?“
- Kdeže! Zničil by si si ich!
- Ale veď si povedala, že novú vec treba vziať najprv do kostola. A ráno som v nich už v kostole bol!
X
- Babka, prosíš si čokoládku?
- Nie, ďakujem, dieťa moje!
- No tak si ju odložím „na horšie časy.“
X
Takto a podobne nám deti pred očami dospievajú, vyspievajú, krásnejú a bystrejú. Osud ich obral o matku, zato však majú milujúceho otca, dedka a babku. Nie sú náročné. Trochu rozmaznané, to áno. Ale ktože by ich nemiloval? Aj detská doktorka raz takto ukončila náš rozhovor o Sofii: "A rozmaznávajte ju, babi!"
sobota 5. septembra 2015
HUMOR - SOĽ ŽIVOTA
HUMOR – SOĽ ŽIVOTA
Súťažíme so Sofiou, ktorá prvá zje večeru. Vediem.
Sofia: „Babka, naberaj si po malých kúskoch. Potrebujem vyhrať!“
X
Andrejko: „Sofia, a ty si do koho zamilovaná?“
Sofia: „Do nikoho, iba do Vandy.“
Andrejko: „Hm... Tak to si potom gej.“
X
Skoré sobotné ráno v maličkej pekárni. Kúpim obľúbený chlieb. Do predajne vstúpi jeden pán. Ja som na odchode. Ale vonku prší!
Obzerám sa: „Kde som dala dáždnik? Ale to je už patologické!“
Pán: „Máte ho na ruke!“ – A ozaj, visí tam, kujon jeden, vedľa tašky s chlebom.
Všetci sa svorne aj s predavačkou zasmejeme.
X
Poznáte „hot dog“, „horúceho psa“, čiže párok v rožku?
Ja som vymyslela „hot turtle“, „horúcu korytnačku.“ Potrebujete na to velikú teplú žemľu so zárezom navrchu – predávajú v jedných potravinách na korze, do zárezu nadžabete horčicu, na to ohriaty párok a podávate. Veľmi efektné! Horčicu, príp. kečup môžete dať na tanier aj vedľa žemle.
X
Poznáte nápoj „Bloody Mary?“ Ja som to ešte nepila, ale viem, že je to paradajková šťava s nejakou vodkou.
Ja som vymyslela „Bloody Ann“. Pri zaváraní leča, keď sa po nasolení uvoľní šťava z paradajok a paprík, tak popíjam tú slanú šťavu. Je to vitamínová bomba!
Ešte domyslieť, ako dostať tú šťavu bez použitia soli, aby to bolo lahodnejšie – a máme „Slovak vitamine drink Bloody Ann“, pretože v Anglicku, ani v Belgicku, či severnej Európe maďarské papriky nepoznajú, ani ich nedovážajú. Majú iba tie mäsité tmavozelené, žlté a červené.
Pozor, podnikavci! Neukradnite mi nápad! Aj tak sa vám nepodarí dosiahnuť správny pomer zeleniny, soli a tretej zložky, ktorú vám neprezradím.
X
Sofia má narodeniny. Každému dookola to oznamuje – a najradšej by pozvala všetky deti z ulice. Narodila sa v ten istý deň, čo jej otec, teda oslavujú spolu. Tortička je kúpená, aj sviečky, žemle a párky na „hot turtles“, už len upiecť jablkové taštičky. To nemožno pokaziť!
Súťažíme so Sofiou, ktorá prvá zje večeru. Vediem.
Sofia: „Babka, naberaj si po malých kúskoch. Potrebujem vyhrať!“
X
Andrejko: „Sofia, a ty si do koho zamilovaná?“
Sofia: „Do nikoho, iba do Vandy.“
Andrejko: „Hm... Tak to si potom gej.“
X
Skoré sobotné ráno v maličkej pekárni. Kúpim obľúbený chlieb. Do predajne vstúpi jeden pán. Ja som na odchode. Ale vonku prší!
Obzerám sa: „Kde som dala dáždnik? Ale to je už patologické!“
Pán: „Máte ho na ruke!“ – A ozaj, visí tam, kujon jeden, vedľa tašky s chlebom.
Všetci sa svorne aj s predavačkou zasmejeme.
X
Poznáte „hot dog“, „horúceho psa“, čiže párok v rožku?
Ja som vymyslela „hot turtle“, „horúcu korytnačku.“ Potrebujete na to velikú teplú žemľu so zárezom navrchu – predávajú v jedných potravinách na korze, do zárezu nadžabete horčicu, na to ohriaty párok a podávate. Veľmi efektné! Horčicu, príp. kečup môžete dať na tanier aj vedľa žemle.
X
Poznáte nápoj „Bloody Mary?“ Ja som to ešte nepila, ale viem, že je to paradajková šťava s nejakou vodkou.
Ja som vymyslela „Bloody Ann“. Pri zaváraní leča, keď sa po nasolení uvoľní šťava z paradajok a paprík, tak popíjam tú slanú šťavu. Je to vitamínová bomba!
Ešte domyslieť, ako dostať tú šťavu bez použitia soli, aby to bolo lahodnejšie – a máme „Slovak vitamine drink Bloody Ann“, pretože v Anglicku, ani v Belgicku, či severnej Európe maďarské papriky nepoznajú, ani ich nedovážajú. Majú iba tie mäsité tmavozelené, žlté a červené.
Pozor, podnikavci! Neukradnite mi nápad! Aj tak sa vám nepodarí dosiahnuť správny pomer zeleniny, soli a tretej zložky, ktorú vám neprezradím.
X
Sofia má narodeniny. Každému dookola to oznamuje – a najradšej by pozvala všetky deti z ulice. Narodila sa v ten istý deň, čo jej otec, teda oslavujú spolu. Tortička je kúpená, aj sviečky, žemle a párky na „hot turtles“, už len upiecť jablkové taštičky. To nemožno pokaziť!
štvrtok 3. septembra 2015
SEPTEMBER
SEPTEMBER
Značkové lečo z dedových paradajok,
ním vypestovaných,
z lásky darovaných,
Slivky bystričky,
z lásky od kamošky,
jablko, ty-blko,
jesenné zaváranie,
začiatok školy,
nové tričká pre deti
a Sofinke balerínky
od maminky.
Aj ZUŠ-ka začala,
v nádhernom parku prúdia davy
krásnych mamičiek,
Oteckov a ratolestí
v chutných šatočkách,
vykúpaných, vyčesaných,
s priehľadnou túžbou na tváričkách:
„Chcem byť detská hviezda
v SUPERSTAR!“
Starší žiaci prídu triezvo,
vedia, čo je každodenná drina,
nie každý je Paganini,
aj keď sa to nezdá.
Ani Chopin, či Kurt Cobain.
Ten posledný radšej nie,
detičky, húsatká,
len rúčky preč od drog!
Radšej nezakúste, radšej nezakúste
slávy sladký smog!
No a v škole ako?
Začínate pomaly?
Učiteľky na vás
vstupné testy schystali?
No tak hor´sa na bicykle,
urvať ešte z teplých dní.
Babka si už fuky chystá
na perá a poplatky.
Značkové lečo z dedových paradajok,
ním vypestovaných,
z lásky darovaných,
Slivky bystričky,
z lásky od kamošky,
jablko, ty-blko,
jesenné zaváranie,
začiatok školy,
nové tričká pre deti
a Sofinke balerínky
od maminky.
Aj ZUŠ-ka začala,
v nádhernom parku prúdia davy
krásnych mamičiek,
Oteckov a ratolestí
v chutných šatočkách,
vykúpaných, vyčesaných,
s priehľadnou túžbou na tváričkách:
„Chcem byť detská hviezda
v SUPERSTAR!“
Starší žiaci prídu triezvo,
vedia, čo je každodenná drina,
nie každý je Paganini,
aj keď sa to nezdá.
Ani Chopin, či Kurt Cobain.
Ten posledný radšej nie,
detičky, húsatká,
len rúčky preč od drog!
Radšej nezakúste, radšej nezakúste
slávy sladký smog!
No a v škole ako?
Začínate pomaly?
Učiteľky na vás
vstupné testy schystali?
No tak hor´sa na bicykle,
urvať ešte z teplých dní.
Babka si už fuky chystá
na perá a poplatky.
utorok 1. septembra 2015
ALZHEIMER
ALZHEIMER
Mám problémy s krátkodobou pamäťou. Nie div, odjakživa som bývala roztržitá a nesústredená.
Čoraz častejšie zabúdam, čo som kde položila. Preto si v tejto chvíli vytyčujem niekoľko zásad:
1. Veci odkladať na zaužívané, pre ne určené miesto – potom sa mi nestane, že si nespomeniem, kde som podela ihlu, až kým na ňu nestúpim. Alebo kde som „pichla“ spodné nohavičky, až kým ich nevytiahnem v kostole na omši spolu s modlitebnou knižkou.
2. Teda stanoviť si presné miesta, kde budem chystať napr. bielizeň na oblečenie (k nočnému stolíku), kde budem dávať šatočky, pripravené deťom na druhý deň (na mrazničku), na spanie (každému na jeho posteľ), kde poukladať nakúpené potraviny (všetko, kam patrí, do vetráka, chladničky alebo mrazničky, každé vo svojom obale, poprípade s nálepkou na vrecúšku.
3. Nezabúdať na dôležité doklady – pas, občiansky, atď. Bez ich prekontrolovania ani nevyjsť z domu.
4. O peniazoch ani nehovorím. Možno sa mi prihodí to, čo kedysi tete Kláre, keď si nevedela spomenúť, či dala Monike 200,- Kčs a takmer jej ich chcela dať duplicitne. Dcéra je poctivka (po mne), uistila tetu, že peniažky dostala.
5. Pred nákupom si spísať zoznam, tzv. „blbenku“. To, našťastie, doma praktizujeme už dávno, na stene visí kotúčik, na ktorý si priebežne zapisujeme, čo treba dokúpiť. Aj napriek tomu sa občas na niečo zabúda. Potom drnčia telefóny medzi Kauflandom a bytom, medzi manželom a mnou.
6. Hádam nezabudnem na to, či som raňajkovala, ako sa to stalo tete Kláre.
7. Napísať si na papierik, čo chcem povedať doktorke, na úrade a pod., aby som tam „nehabkala.“
8. Ráno si napísať zoznam nielen nákupov, ale aj aktivít, ktoré chcem cez deň absolvovať. Napr. odviesť Sofiu do škôlky, Andrejovi zabaliť desiatu, prať, žehliť, nakupovať, učiť sa s Andrejom, klavírovať so Sofiou, ísť so Sofiou na plaváreň, ísť na cintorín, kúpiť základné potraviny, atď., atď. Teraz sa chválim, veľa z toho robí dedo alebo Jurko.
9. Cvičiť svoje cviky dvakrát denne v pevne stanovenom čase, nielen vtedy, keď si zmyslím.
10. Držať sa týchto zásad. Ozaj, neviete, aká bola zásada č. 1?
p.s. Teraz som si spomenula na obľúbené guľkované nohavičky. Idem ich vybrať z kabelky. Bye!
Mám problémy s krátkodobou pamäťou. Nie div, odjakživa som bývala roztržitá a nesústredená.
Čoraz častejšie zabúdam, čo som kde položila. Preto si v tejto chvíli vytyčujem niekoľko zásad:
1. Veci odkladať na zaužívané, pre ne určené miesto – potom sa mi nestane, že si nespomeniem, kde som podela ihlu, až kým na ňu nestúpim. Alebo kde som „pichla“ spodné nohavičky, až kým ich nevytiahnem v kostole na omši spolu s modlitebnou knižkou.
2. Teda stanoviť si presné miesta, kde budem chystať napr. bielizeň na oblečenie (k nočnému stolíku), kde budem dávať šatočky, pripravené deťom na druhý deň (na mrazničku), na spanie (každému na jeho posteľ), kde poukladať nakúpené potraviny (všetko, kam patrí, do vetráka, chladničky alebo mrazničky, každé vo svojom obale, poprípade s nálepkou na vrecúšku.
3. Nezabúdať na dôležité doklady – pas, občiansky, atď. Bez ich prekontrolovania ani nevyjsť z domu.
4. O peniazoch ani nehovorím. Možno sa mi prihodí to, čo kedysi tete Kláre, keď si nevedela spomenúť, či dala Monike 200,- Kčs a takmer jej ich chcela dať duplicitne. Dcéra je poctivka (po mne), uistila tetu, že peniažky dostala.
5. Pred nákupom si spísať zoznam, tzv. „blbenku“. To, našťastie, doma praktizujeme už dávno, na stene visí kotúčik, na ktorý si priebežne zapisujeme, čo treba dokúpiť. Aj napriek tomu sa občas na niečo zabúda. Potom drnčia telefóny medzi Kauflandom a bytom, medzi manželom a mnou.
6. Hádam nezabudnem na to, či som raňajkovala, ako sa to stalo tete Kláre.
7. Napísať si na papierik, čo chcem povedať doktorke, na úrade a pod., aby som tam „nehabkala.“
8. Ráno si napísať zoznam nielen nákupov, ale aj aktivít, ktoré chcem cez deň absolvovať. Napr. odviesť Sofiu do škôlky, Andrejovi zabaliť desiatu, prať, žehliť, nakupovať, učiť sa s Andrejom, klavírovať so Sofiou, ísť so Sofiou na plaváreň, ísť na cintorín, kúpiť základné potraviny, atď., atď. Teraz sa chválim, veľa z toho robí dedo alebo Jurko.
9. Cvičiť svoje cviky dvakrát denne v pevne stanovenom čase, nielen vtedy, keď si zmyslím.
10. Držať sa týchto zásad. Ozaj, neviete, aká bola zásada č. 1?
p.s. Teraz som si spomenula na obľúbené guľkované nohavičky. Idem ich vybrať z kabelky. Bye!
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)