V ZUŠ-ke
Po lavičkách lezú mravce –
sú to vrtké malé dravce.
V stromoch zas kliešte čakajú,
Kedy sa do mňa zavŕtajú.
Preto sa parím v budove,
na chodbe čakám na vnuka,
preto som radšej tu dnuká.
Z tried znejú tóny klavíra,
zvuk huslí podfarbuje saxík,
do toho bicie tu i tam,
údery radšej nerátam.
Tramtarára, ra-ta-tam.
Nádeje matiek preveliké,
každá má dieťa génia.
Keď privrie oči, čuje koncert,
slávou ratolesti sa opíja.
Ale tie husle, božské tóny,
čo vyludzuje malý Róm,
dávajú tušiť veľmi jasne,
kto je v tej chvíli géniom.
- Keď budeš veľký, čím chceš byť?
pýtam sa toho chlapčeka.
- Učiteľom v hudobnej škole!
odvetí malý Paganini –
radostný úsmev rozžiari mu tvár.
Hudba je ozaj Boží dar.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára