Neberte mi sny

Neberte mi sny

Prečo sa hnevať na život?
Veď je to iba marivo.
A možno sa nám iba zdá.
Chiméra, sen a chvíľa zlá
pominú, keď sa začne dariť.
Hneď rozplynú sa chmáry -
A pre tú chvíľku slastnej slávy,
zabudneš na nepriateľov dravých,
Veríš, že si to opäť ty,
jediný, vzácny, nevinný,
úspešný, večný, skutočný.
Tak neberte mi tieto sny!

Plakať a smútiť?

Dennodenne sa moriť morom
nekonečných bôľov,
pocitov krivdy, zášti, zlosti?
Už radšej užívať si s gustom
Hoc krátku chvíľku radosti.
Aj ty ju nájdeš, pevne verím.
Priatelia, kniha, drahé pery.
Tak vychutnávaj.
Carpe diem!
Pre slasti dýcham, som
a žijem!

VTIPY

Milujem vtipy. Dám vám ich zopár, nie sú nové. Ale možno potešia. Prosím vás, milí dedkovia a babky, ak viete nejaké dobré, pridajte sa!
Pekný deň praje babička Anička

(obľúbené) VTIPY (o skôr narodených)

Sťažuje sa sused susedovi: "Lekár zistil, že mám sklerózu, astmu, oslabenú..."
"Stručne. Povedz, čo nemáš!"
"Žuby!"

X

Sťažuje sa o desiatej ráno zívajúci dedko babke:
„Neznášam, keď si hneď zrána taká
BEZUZDNE BODRÁ“!!!
Po chvíľke: „Ozaj, kde mám veci na oblečenie, čo som si včera vyzliekol?“
Babka na to veselo: „Vypraté a vyvesené na šnúre!“

X

Dva vrabce sa váľajú v prachu. On a ona.
Dedko s babkou ich pozorujú spoza okna.
Babka: „Dedko, napodobni vrabca!“
Dedko: „Čím, čim čim...“

X

Pekný večer dedkových narodenín.
Babka si kvokne na koníčka a vraví:
„Rob so mnou, čo chceš!“
Dedko (furtácky): „Naozaj?“
„Jasné!“
Dedko vysadne babke na chrbát a zavelí:
„Hijo, heta, na koníčku, do chladničky pre borovičku!“

X

„Pán doktor, a môžem si ešte v starobe užívať?“
„Ale pravdaže, deduško. Lieky.“
X
Babka prišla ostrihaná z kaderníctva.
„Jéj, babička, ty vyzeráš nejako ináč!
„Naozaj, vnúčik môj? A ako?“ – s nádejou v hlase sa pýta babka.
„Ako dedko!“

MODERNÉ BABKY

Ťukajú do počítača,
Sms-kujú,
Posielajú e-maily,
Platia on-line,
Chodia do „fitka“,
Tešia sa na prázdniny
(svoje alebo svojich vnúčat).
X
Neplátajú košele,
Neštopkajú ponožky,
Neštrikujú svetre,
Neháčkujú dečky.
X
Posedávajú na priedomí
S mobilom v ruke
Vedia, že nie zbytočne.
Potrebujú ich deti,
Potrebujú ich vnuci,
a zajtra prídu pravnúčatá.
Upečú koláč svojej mamy,
Uvaria halušky.
X
Ale večer, večer príde chvíľa,
Keď býva smutno.
Keď ich nik nepotrebuje.
Vtedy zapnú televízor
„prolhanou skříňku na civění“
A pozerajú stupídne seriály.

ÚPRIMNOSŤ

Niet nad úprimnosť
- Á, to ste vy? Skoro som vás nespoznala. Vy ste ale PORIADNE pribrali!
(Tento príhovor sa uskutočnil pred rokom, keď som bola, s prepáčením, ešte tlstejšia než teraz. Dnes som na dobrej ceste, strácam kilá, niežeby prudkým tempom, ale pomaličky to ide.)
Tej panej, ktorá mi to povedala, som mohla odkontrovať: - Hej, máte pravdu, a vám tie fúziky stále rovnako sedia! – nepovedala som to, lebo obyčajne, keď ma niekto urazí, som zaskočená, zneistená, neviem pohotovo a štipľavo reagovať. V duchu plačúc prídem domov a mám pokazený deň.

x

- Dobrý deň! Kam tak ŤAŽKOTONÁŽNE kráčate?
- Ále, nakupujem. To viete, mám nadváhu. A vy ako? (žiadalo by sa dodať: - Aj po štyridsiatke stále slobodná? – Opäť som však nič nepovedala. V podstate som vďačná Bohu, že ešte vôbec dokážem chodiť bez barly.
Stará dievka chcela napraviť, čo pokazila, preto dodala: „Ale veď vy nemáte sto kíl!“ Potom sa konverzácia zvrtla na tému mojej dcéry, ktorej nemohla iné než závidieť:
- dobrého manžela
- krásnu dcérku
Vnučku som pred ňou patrične vychválila.

Fraška

Fraška

Zvrhlo sa materinské znamienko.
Ale deti ostali slušné.
Schudobneli sme.
Ale nekradneme.
Túžime po úspechu.
Génius v kúte drieme.
A my len drieme, drieme,
Do úmoru drieme.

POKROKY

POKROKY
Sofi sa učí na kolieskových korčuliach. Je veľmi vytrvalá. Keď 20-krát spadne na zadok, 20-krát s úsmevom vstane. Chrániče má na kolenách, lakťoch, zápästí, na hlave prilbu. Ale zadoček dostáva zabrať. Zapracovať jej do nohavíc vankúšik? Hádam nebude treba, ide jej to čoraz lepšie.
Pokiaľ ide o hru na klavíri, vystúpi na triednom koncerte svojej učiteľky s piatimi (držte sa: piatimi!) skladbičkami. Vie ich, len treba dopilovať. Nuž a aby nemala trému! Uvidíme, ako to dopadne. Rada by som jej vystúpenie hodila na youtube. Ak sa mi podarí, pošlem link.
Andrej bude mať gitarový koncert. Pokroky, aj keď pomalšie, už robí aj v matematike. Potrebuje jednoducho dril. Veľmi pekne papá, rastie ako z vody, aj do krásy. Vyzváňajú u nás dievčatá. Čo to bude v puberte? Veď je ešte len druhák!
Plánujeme nejaký krátky výlet k moru, potom sa pokúsim zachytiť atmosféru. Dúfam, že to vyjde. Pre nás je každý deň sviatok, aj tu doma, na ulici. Kopec zážitkov, nových kamarátov, aktivít.
Nuž ale moje dnešné písačky sú akési chválenkárske, nezdá sa vám? Keď s negatívami sa človek nerád chváli, uznajte. Zaumienila som si však, že keď sa stretnem s kamoškami, nebudem sa pred nimi chváliť deťmi. Najmä pred takými, ktoré samé vnúčatá nemajú.

Športový podvečer

Športový podvečer
Predstavte si, že máte na starosti Sofiu, teda živel. Dedo kosí trávnik a pracuje aj s čakanom. Ak nechcete, aby sa dieťa obšmietalo okolo dedových nebezpečných nástrojov, podujmete sa, že sa s ním budete hrať. Lenže Sofi, ktorá má dnes meniny, sa už dosť zabavila so svojou novou hračkou, a chce ísť von. Musíte zavesiť hojdačku, hojdať ju do zbláznenia, potom jej dovoliť vyskúšať Andrejove kolieskové korčule, teda aspoň jednu topánku, druhá nôžka ostane v botaske, volá sa to „korčuľobežkovanie“, ale aj tak ju chcete držať, ona chce sama, preto okolo nej lietate s malou dušičkou, pridržiavate ju, keď padá. Konečne ju to omrzelo! Chce k dedkovi. Len to nie! Už radšej klasickú kolobežku. Andrej sa, našťastie, medzitým hrá s dievčatami o niekoľko vchodov ďalej. Ale aj toho treba občas skontrolovať. Nuž, poviem vám, vážení, že ak to bude takto pokračovať, čaká nás vcelku adrenalínové leto. Aspoň konečne schudnem. Krásne zistenie: vo vypätých okamihoch som úplne zabudla na boľavé nohy. Behala som ako mladica. Doma mi detičky spapali rybičky, pyžamká, zúbky, rozprávka, modlitbička, posledné dve veci už v postieľkach, majú nové obliečky - Sofinke budú sovičky šepkať básničky, Andrejkovi koníčky zaspievajú pesničky, no a schudnutá babička Anička si natrie nôžky Cannabis hojivým balzamom (túto „marišku“ na vonkajšie použitie dostať u nás v potravinách) a napíše tento príspevok. Voilà!