RANNÉ MINI
Z paplóna strasiem
zvyšky snov,
aj zabudnutých
milencov.
X
Hodiny ukazujú zas a zas,
jak plynie neúprosný čas.
X
Ráno je vonku svieži vzduch.
Rozptýli sen aj hustý puch.
X
Vyvetrať treba:
izbu, hlavu,
niečo zjesť,
vypiť rannú kávu.
X
Bábikám schystať
jedlo, pitie,
aj do uzlíčka niečo dať.
Vnúčatká ako starkí nikto
na svete nemá väčšmi rád.
X
A potom budiť vtáčatá.
To najlepšie vie otecko.
Má na to grífy, básničky,
až prebudia sa maličkí.
X
Pomyslím na bežencov.
V nádeji
na lepší život
mnohí zhynuli.
X
Dajže im, Bože, sladký tieň,
po dlhom putovaní, biede, páli,
ukážme, bratia, že aj im
dal Pán Boh právo
žiť v tuzemskom raji.
nedeľa 13. septembra 2015
štvrtok 10. septembra 2015
Hurá, piatok
- poviete si. Každý rozumný človek si v piatok zariaďuje kratšiu pracovnú dobu. Len my máme poobede gitaru, a po nej ešte teorku. Takže víkend nám s Andrejkom začína až o pol piatej poobede. Našťastie, na dnes sa nemusel učiť, lebo so školou majú cvičenie v prírode. Veľa toho nenacvičia, lebo je mokro. Neva. Hlavné, že sa plahočíme. Ide to.
Pre mňa však čoraz pomalšie. Potrebujem ultrazvuk ľavej nohy. Čo mi je? Jednoducho si nepodskočím. Som adept na paličku.
Netreba sa poddať. Treba skákať do výšky svojho platu - obrazne, a do výšky podľa svojho zdravia - doslovne.
Nuž ale aby ste si nemysleli, že som celkom pesimistická, ponúkam vám za priehrštie poľských vtipov z internetu. Niežeby boli veľmi vtipné, alebo veľmi originálne, ale preložila som ich pre vás, tak vám ich aj ponúkam. Ešte poznámka na okraj: sú slušné. Blé, poviete si, slušné vtipy nebývajú dobré. No čo už so mnou, sme babičky a toto je detské okienko:
Kúzelník v cirkuse oznamuje divákom:
- O chvíľu urobím tak, že zmizne jedna z tu prítomných dám.
Z posledného radu počuť mužský hlas:
- Maryška, prihlás sa ako dobrovoľníčka!
X
Zlý medveď chodil po lese a mal strašnú chuť niekoho zmlátiť. Zbadal zajačika:
- Ty, zajac prečo nemáš čiapku?
A tresk mu po papuli.
Ide ďalej, stretol vlka:
- Ty, vieš, mám strašnú chuť niekoho zmlátiť.
- Tak poďme na zajaca...
- Ale ten už dostal, je mi to trápne...
- Zámienka sa vždy nájde. Popýtame ho o cigaretu. Keď dá s filtrom, povieš, že si chcel bez filtra, keď dá bez filtra, povieš, že si chcel s filtrom.
- Prišli k zajačikovi.
- Ahoj, zajac, ponúkni ma cigaretou.
- Chceš s filtrom, či bez filtra?
- Zajac, ty znovu chodíš bez čiapky...
X
Vraví muž žene:
- Prišla jar, také pekné počasie, a ty sa tu trápiš s umývaním dlážky. Keby si radšej vyšla na dvor a umyla auto...
X
Muž vraví žene:
- Drahá, máš nohy ako srnka.
- Také pekné?
- Nie, také chlpaté.
X
- Drahá, poď sem. Dotkni sa ho. Cítiš, aký je tvrdý?
- Áno, cítim.
- Do šľaka! Koľkokrát som ti vravel, aby si dávala chlieb do sáčka???!!!
X
Otec volá syna:
- Synu, vo vrecku tvojej vetrovky som našiel cigarety.
- No a čo?
- Sme na Jamajke, vonku 40 stupňov, načo ti je vetrovka?
X
Jedno dievčatko zvyklo na otázku, ako sa volá, odpovedať: „Som dcérka doktora Nováka.“ Jej mama sa obávala, že ich rodinu budú považovať za snobskú, preto dcérke povedala, aby sa predstavovala, že je Baša Nováková. Raz po nedeľnej omši sa kňaz pozrel na dievčatko a spýtal sa ho:
- Nie si ty náhodou dcérka doktora Nováka?
Dievčatko na to odpovedalo:
- No, ja som si myslela, že hej, ale mama tvrdí, že nie.
Prajem vám všetkým pekný piatok a ešte krajší víkend.
Babička Anička
Pre mňa však čoraz pomalšie. Potrebujem ultrazvuk ľavej nohy. Čo mi je? Jednoducho si nepodskočím. Som adept na paličku.
Netreba sa poddať. Treba skákať do výšky svojho platu - obrazne, a do výšky podľa svojho zdravia - doslovne.
Nuž ale aby ste si nemysleli, že som celkom pesimistická, ponúkam vám za priehrštie poľských vtipov z internetu. Niežeby boli veľmi vtipné, alebo veľmi originálne, ale preložila som ich pre vás, tak vám ich aj ponúkam. Ešte poznámka na okraj: sú slušné. Blé, poviete si, slušné vtipy nebývajú dobré. No čo už so mnou, sme babičky a toto je detské okienko:
Kúzelník v cirkuse oznamuje divákom:
- O chvíľu urobím tak, že zmizne jedna z tu prítomných dám.
Z posledného radu počuť mužský hlas:
- Maryška, prihlás sa ako dobrovoľníčka!
X
Zlý medveď chodil po lese a mal strašnú chuť niekoho zmlátiť. Zbadal zajačika:
- Ty, zajac prečo nemáš čiapku?
A tresk mu po papuli.
Ide ďalej, stretol vlka:
- Ty, vieš, mám strašnú chuť niekoho zmlátiť.
- Tak poďme na zajaca...
- Ale ten už dostal, je mi to trápne...
- Zámienka sa vždy nájde. Popýtame ho o cigaretu. Keď dá s filtrom, povieš, že si chcel bez filtra, keď dá bez filtra, povieš, že si chcel s filtrom.
- Prišli k zajačikovi.
- Ahoj, zajac, ponúkni ma cigaretou.
- Chceš s filtrom, či bez filtra?
- Zajac, ty znovu chodíš bez čiapky...
X
Vraví muž žene:
- Prišla jar, také pekné počasie, a ty sa tu trápiš s umývaním dlážky. Keby si radšej vyšla na dvor a umyla auto...
X
Muž vraví žene:
- Drahá, máš nohy ako srnka.
- Také pekné?
- Nie, také chlpaté.
X
- Drahá, poď sem. Dotkni sa ho. Cítiš, aký je tvrdý?
- Áno, cítim.
- Do šľaka! Koľkokrát som ti vravel, aby si dávala chlieb do sáčka???!!!
X
Otec volá syna:
- Synu, vo vrecku tvojej vetrovky som našiel cigarety.
- No a čo?
- Sme na Jamajke, vonku 40 stupňov, načo ti je vetrovka?
X
Jedno dievčatko zvyklo na otázku, ako sa volá, odpovedať: „Som dcérka doktora Nováka.“ Jej mama sa obávala, že ich rodinu budú považovať za snobskú, preto dcérke povedala, aby sa predstavovala, že je Baša Nováková. Raz po nedeľnej omši sa kňaz pozrel na dievčatko a spýtal sa ho:
- Nie si ty náhodou dcérka doktora Nováka?
Dievčatko na to odpovedalo:
- No, ja som si myslela, že hej, ale mama tvrdí, že nie.
Prajem vám všetkým pekný piatok a ešte krajší víkend.
Babička Anička
pondelok 7. septembra 2015
Ahojte
Ahojte, dievčatá,
Neviem, kedy sa stretneme na našu pizzu. Začal sa školský rok a musím kmitať, jednoducho nemôžem povedať „non serviam.“ Stredu a piatok klavír a gitara, utorok a štvrtok si zrejme dáme od polovice mesiaca plávanie (teraz čistia bazén). Ostanú pondelky. Pravda, veľa srandy si so mnou neužijete, lebo od 14. augusta nepijem. Ale tú pizzu s čajíčkom si dáme.
Kúpila som si nové topánky. Sofia má balerínky, ja „baleríny“. Skôr pripomínajú lode. Takmer polmetrové, aj tak ma tlačia. Hádam povolia, že aspoň k nohaviciam na prechodnú sezónu. Sofinka si ich obula a promenádovala, lepšie povedané, nemotorne korčuľovala po chodbe. Andrej zahlásil: „Babka si kúpila polmetrové topánky, a aj tie ju tlačia!“
Esteticky sedia k dlhým nohaviciam, len nesmiem ukázať opuchnuté členky, lebo umelecký dojem by klesol na mínus desať.
Čo mám nového? Chystám sa do tzv. „spánkového centra.“ Nemocnice, v ktorej sa jednu noc vyspíš, doktori ťa napoja na prístroje, ktoré zistia, prečo chrápeš. Áno, veru tak, chrápu väčšinou tuční muži. A zo žien ja. Manžel sa bojí o môj život, lebo chvíľami chytám až apnoe. Okrem toho ma vyháňa uprostred noci zo spálne. Viem, poviete si, je to od neho surové, ale vás už, dievky moje, nikto do postele ani neprivolá, ani z nej neodoženie. SAD, BUT TRUE.
No, ale poďme od silnejšieho (iba zdanlivo, dievčatá, iba zdanlivo!) pohlavia k ratolestiam, púčikom ružovým, detičkám zlatým. Sú rozkošné!
- Sofia: Nemôžem toľko jesť, lebo potom lámem gauč! (Minule skákala, až sa zlomila jedna doska. Ide o staré jednoduché ležadlo, už sa chystáme kúpiť novú pohovku, ale stále ešte nie najonakvejšiu, lebo máme malé deti. Hlavne, nech bude rozťahovacia a oprateľná).
- Sofia: A ja nekúpim novú dosku, lebo, po prvé neviem, kde novú dosku môžem nájsť, a po druhé, mohli by ma ukradnúť Cigáni.
- Ajo: Babka, a čo je to tá re-ka- pi- tá –lucia?
- Sofia ráno: „Nie som hladná na chlebík“. Ja: „A čo by si si dala?“ Sofinka: „Tiramisu.“
- Dominika: „Mami, Andrej, dedko, či ty, babka, pozri, čo dokážem!“ – a už sa predviedla s ďalším gymnastickým číslom. (ešte v lete, teraz je v Blave).
- Sofia: „Babka, babka, môžem dostať tvoj mobil?“ (sú v ňom hry). Nedovolím. Sofia: „Ale veď ja ti nevyplytvám kredit, budem hrať pomaly!“
No uznajte, že s takými zlatíčkami plynie život ľahšie!
Neviem, kedy sa stretneme na našu pizzu. Začal sa školský rok a musím kmitať, jednoducho nemôžem povedať „non serviam.“ Stredu a piatok klavír a gitara, utorok a štvrtok si zrejme dáme od polovice mesiaca plávanie (teraz čistia bazén). Ostanú pondelky. Pravda, veľa srandy si so mnou neužijete, lebo od 14. augusta nepijem. Ale tú pizzu s čajíčkom si dáme.
Kúpila som si nové topánky. Sofia má balerínky, ja „baleríny“. Skôr pripomínajú lode. Takmer polmetrové, aj tak ma tlačia. Hádam povolia, že aspoň k nohaviciam na prechodnú sezónu. Sofinka si ich obula a promenádovala, lepšie povedané, nemotorne korčuľovala po chodbe. Andrej zahlásil: „Babka si kúpila polmetrové topánky, a aj tie ju tlačia!“
Esteticky sedia k dlhým nohaviciam, len nesmiem ukázať opuchnuté členky, lebo umelecký dojem by klesol na mínus desať.
Čo mám nového? Chystám sa do tzv. „spánkového centra.“ Nemocnice, v ktorej sa jednu noc vyspíš, doktori ťa napoja na prístroje, ktoré zistia, prečo chrápeš. Áno, veru tak, chrápu väčšinou tuční muži. A zo žien ja. Manžel sa bojí o môj život, lebo chvíľami chytám až apnoe. Okrem toho ma vyháňa uprostred noci zo spálne. Viem, poviete si, je to od neho surové, ale vás už, dievky moje, nikto do postele ani neprivolá, ani z nej neodoženie. SAD, BUT TRUE.
No, ale poďme od silnejšieho (iba zdanlivo, dievčatá, iba zdanlivo!) pohlavia k ratolestiam, púčikom ružovým, detičkám zlatým. Sú rozkošné!
- Sofia: Nemôžem toľko jesť, lebo potom lámem gauč! (Minule skákala, až sa zlomila jedna doska. Ide o staré jednoduché ležadlo, už sa chystáme kúpiť novú pohovku, ale stále ešte nie najonakvejšiu, lebo máme malé deti. Hlavne, nech bude rozťahovacia a oprateľná).
- Sofia: A ja nekúpim novú dosku, lebo, po prvé neviem, kde novú dosku môžem nájsť, a po druhé, mohli by ma ukradnúť Cigáni.
- Ajo: Babka, a čo je to tá re-ka- pi- tá –lucia?
- Sofia ráno: „Nie som hladná na chlebík“. Ja: „A čo by si si dala?“ Sofinka: „Tiramisu.“
- Dominika: „Mami, Andrej, dedko, či ty, babka, pozri, čo dokážem!“ – a už sa predviedla s ďalším gymnastickým číslom. (ešte v lete, teraz je v Blave).
- Sofia: „Babka, babka, môžem dostať tvoj mobil?“ (sú v ňom hry). Nedovolím. Sofia: „Ale veď ja ti nevyplytvám kredit, budem hrať pomaly!“
No uznajte, že s takými zlatíčkami plynie život ľahšie!
nedeľa 6. septembra 2015
Sofia má narodeniny
Dedo: „Sofia, výborné koláčiky! Kto ich piekol?“
Sofia: „JA ... a babka.“ (Fakt kvalitne pomáhala. Pri prvom plechu. Pri druhom už dala prednosť obľúbenej TV rozprávke).
X
Babka, nebuď zvedavá, budeš skoro stará!
X
Viem, ale nepoviem!
x
- Sofia, čo si si želala pred sfúkavaním sviečok?
- Nemôžem povedať. To je tajomstvo!
X
Andrej: „Babka, môžem si na bicykel obuť nové topánky?“
- Kdeže! Zničil by si si ich!
- Ale veď si povedala, že novú vec treba vziať najprv do kostola. A ráno som v nich už v kostole bol!
X
- Babka, prosíš si čokoládku?
- Nie, ďakujem, dieťa moje!
- No tak si ju odložím „na horšie časy.“
X
Takto a podobne nám deti pred očami dospievajú, vyspievajú, krásnejú a bystrejú. Osud ich obral o matku, zato však majú milujúceho otca, dedka a babku. Nie sú náročné. Trochu rozmaznané, to áno. Ale ktože by ich nemiloval? Aj detská doktorka raz takto ukončila náš rozhovor o Sofii: "A rozmaznávajte ju, babi!"
Sofia: „JA ... a babka.“ (Fakt kvalitne pomáhala. Pri prvom plechu. Pri druhom už dala prednosť obľúbenej TV rozprávke).
X
Babka, nebuď zvedavá, budeš skoro stará!
X
Viem, ale nepoviem!
x
- Sofia, čo si si želala pred sfúkavaním sviečok?
- Nemôžem povedať. To je tajomstvo!
X
Andrej: „Babka, môžem si na bicykel obuť nové topánky?“
- Kdeže! Zničil by si si ich!
- Ale veď si povedala, že novú vec treba vziať najprv do kostola. A ráno som v nich už v kostole bol!
X
- Babka, prosíš si čokoládku?
- Nie, ďakujem, dieťa moje!
- No tak si ju odložím „na horšie časy.“
X
Takto a podobne nám deti pred očami dospievajú, vyspievajú, krásnejú a bystrejú. Osud ich obral o matku, zato však majú milujúceho otca, dedka a babku. Nie sú náročné. Trochu rozmaznané, to áno. Ale ktože by ich nemiloval? Aj detská doktorka raz takto ukončila náš rozhovor o Sofii: "A rozmaznávajte ju, babi!"
sobota 5. septembra 2015
HUMOR - SOĽ ŽIVOTA
HUMOR – SOĽ ŽIVOTA
Súťažíme so Sofiou, ktorá prvá zje večeru. Vediem.
Sofia: „Babka, naberaj si po malých kúskoch. Potrebujem vyhrať!“
X
Andrejko: „Sofia, a ty si do koho zamilovaná?“
Sofia: „Do nikoho, iba do Vandy.“
Andrejko: „Hm... Tak to si potom gej.“
X
Skoré sobotné ráno v maličkej pekárni. Kúpim obľúbený chlieb. Do predajne vstúpi jeden pán. Ja som na odchode. Ale vonku prší!
Obzerám sa: „Kde som dala dáždnik? Ale to je už patologické!“
Pán: „Máte ho na ruke!“ – A ozaj, visí tam, kujon jeden, vedľa tašky s chlebom.
Všetci sa svorne aj s predavačkou zasmejeme.
X
Poznáte „hot dog“, „horúceho psa“, čiže párok v rožku?
Ja som vymyslela „hot turtle“, „horúcu korytnačku.“ Potrebujete na to velikú teplú žemľu so zárezom navrchu – predávajú v jedných potravinách na korze, do zárezu nadžabete horčicu, na to ohriaty párok a podávate. Veľmi efektné! Horčicu, príp. kečup môžete dať na tanier aj vedľa žemle.
X
Poznáte nápoj „Bloody Mary?“ Ja som to ešte nepila, ale viem, že je to paradajková šťava s nejakou vodkou.
Ja som vymyslela „Bloody Ann“. Pri zaváraní leča, keď sa po nasolení uvoľní šťava z paradajok a paprík, tak popíjam tú slanú šťavu. Je to vitamínová bomba!
Ešte domyslieť, ako dostať tú šťavu bez použitia soli, aby to bolo lahodnejšie – a máme „Slovak vitamine drink Bloody Ann“, pretože v Anglicku, ani v Belgicku, či severnej Európe maďarské papriky nepoznajú, ani ich nedovážajú. Majú iba tie mäsité tmavozelené, žlté a červené.
Pozor, podnikavci! Neukradnite mi nápad! Aj tak sa vám nepodarí dosiahnuť správny pomer zeleniny, soli a tretej zložky, ktorú vám neprezradím.
X
Sofia má narodeniny. Každému dookola to oznamuje – a najradšej by pozvala všetky deti z ulice. Narodila sa v ten istý deň, čo jej otec, teda oslavujú spolu. Tortička je kúpená, aj sviečky, žemle a párky na „hot turtles“, už len upiecť jablkové taštičky. To nemožno pokaziť!
Súťažíme so Sofiou, ktorá prvá zje večeru. Vediem.
Sofia: „Babka, naberaj si po malých kúskoch. Potrebujem vyhrať!“
X
Andrejko: „Sofia, a ty si do koho zamilovaná?“
Sofia: „Do nikoho, iba do Vandy.“
Andrejko: „Hm... Tak to si potom gej.“
X
Skoré sobotné ráno v maličkej pekárni. Kúpim obľúbený chlieb. Do predajne vstúpi jeden pán. Ja som na odchode. Ale vonku prší!
Obzerám sa: „Kde som dala dáždnik? Ale to je už patologické!“
Pán: „Máte ho na ruke!“ – A ozaj, visí tam, kujon jeden, vedľa tašky s chlebom.
Všetci sa svorne aj s predavačkou zasmejeme.
X
Poznáte „hot dog“, „horúceho psa“, čiže párok v rožku?
Ja som vymyslela „hot turtle“, „horúcu korytnačku.“ Potrebujete na to velikú teplú žemľu so zárezom navrchu – predávajú v jedných potravinách na korze, do zárezu nadžabete horčicu, na to ohriaty párok a podávate. Veľmi efektné! Horčicu, príp. kečup môžete dať na tanier aj vedľa žemle.
X
Poznáte nápoj „Bloody Mary?“ Ja som to ešte nepila, ale viem, že je to paradajková šťava s nejakou vodkou.
Ja som vymyslela „Bloody Ann“. Pri zaváraní leča, keď sa po nasolení uvoľní šťava z paradajok a paprík, tak popíjam tú slanú šťavu. Je to vitamínová bomba!
Ešte domyslieť, ako dostať tú šťavu bez použitia soli, aby to bolo lahodnejšie – a máme „Slovak vitamine drink Bloody Ann“, pretože v Anglicku, ani v Belgicku, či severnej Európe maďarské papriky nepoznajú, ani ich nedovážajú. Majú iba tie mäsité tmavozelené, žlté a červené.
Pozor, podnikavci! Neukradnite mi nápad! Aj tak sa vám nepodarí dosiahnuť správny pomer zeleniny, soli a tretej zložky, ktorú vám neprezradím.
X
Sofia má narodeniny. Každému dookola to oznamuje – a najradšej by pozvala všetky deti z ulice. Narodila sa v ten istý deň, čo jej otec, teda oslavujú spolu. Tortička je kúpená, aj sviečky, žemle a párky na „hot turtles“, už len upiecť jablkové taštičky. To nemožno pokaziť!
štvrtok 3. septembra 2015
SEPTEMBER
SEPTEMBER
Značkové lečo z dedových paradajok,
ním vypestovaných,
z lásky darovaných,
Slivky bystričky,
z lásky od kamošky,
jablko, ty-blko,
jesenné zaváranie,
začiatok školy,
nové tričká pre deti
a Sofinke balerínky
od maminky.
Aj ZUŠ-ka začala,
v nádhernom parku prúdia davy
krásnych mamičiek,
Oteckov a ratolestí
v chutných šatočkách,
vykúpaných, vyčesaných,
s priehľadnou túžbou na tváričkách:
„Chcem byť detská hviezda
v SUPERSTAR!“
Starší žiaci prídu triezvo,
vedia, čo je každodenná drina,
nie každý je Paganini,
aj keď sa to nezdá.
Ani Chopin, či Kurt Cobain.
Ten posledný radšej nie,
detičky, húsatká,
len rúčky preč od drog!
Radšej nezakúste, radšej nezakúste
slávy sladký smog!
No a v škole ako?
Začínate pomaly?
Učiteľky na vás
vstupné testy schystali?
No tak hor´sa na bicykle,
urvať ešte z teplých dní.
Babka si už fuky chystá
na perá a poplatky.
Značkové lečo z dedových paradajok,
ním vypestovaných,
z lásky darovaných,
Slivky bystričky,
z lásky od kamošky,
jablko, ty-blko,
jesenné zaváranie,
začiatok školy,
nové tričká pre deti
a Sofinke balerínky
od maminky.
Aj ZUŠ-ka začala,
v nádhernom parku prúdia davy
krásnych mamičiek,
Oteckov a ratolestí
v chutných šatočkách,
vykúpaných, vyčesaných,
s priehľadnou túžbou na tváričkách:
„Chcem byť detská hviezda
v SUPERSTAR!“
Starší žiaci prídu triezvo,
vedia, čo je každodenná drina,
nie každý je Paganini,
aj keď sa to nezdá.
Ani Chopin, či Kurt Cobain.
Ten posledný radšej nie,
detičky, húsatká,
len rúčky preč od drog!
Radšej nezakúste, radšej nezakúste
slávy sladký smog!
No a v škole ako?
Začínate pomaly?
Učiteľky na vás
vstupné testy schystali?
No tak hor´sa na bicykle,
urvať ešte z teplých dní.
Babka si už fuky chystá
na perá a poplatky.
utorok 1. septembra 2015
ALZHEIMER
ALZHEIMER
Mám problémy s krátkodobou pamäťou. Nie div, odjakživa som bývala roztržitá a nesústredená.
Čoraz častejšie zabúdam, čo som kde položila. Preto si v tejto chvíli vytyčujem niekoľko zásad:
1. Veci odkladať na zaužívané, pre ne určené miesto – potom sa mi nestane, že si nespomeniem, kde som podela ihlu, až kým na ňu nestúpim. Alebo kde som „pichla“ spodné nohavičky, až kým ich nevytiahnem v kostole na omši spolu s modlitebnou knižkou.
2. Teda stanoviť si presné miesta, kde budem chystať napr. bielizeň na oblečenie (k nočnému stolíku), kde budem dávať šatočky, pripravené deťom na druhý deň (na mrazničku), na spanie (každému na jeho posteľ), kde poukladať nakúpené potraviny (všetko, kam patrí, do vetráka, chladničky alebo mrazničky, každé vo svojom obale, poprípade s nálepkou na vrecúšku.
3. Nezabúdať na dôležité doklady – pas, občiansky, atď. Bez ich prekontrolovania ani nevyjsť z domu.
4. O peniazoch ani nehovorím. Možno sa mi prihodí to, čo kedysi tete Kláre, keď si nevedela spomenúť, či dala Monike 200,- Kčs a takmer jej ich chcela dať duplicitne. Dcéra je poctivka (po mne), uistila tetu, že peniažky dostala.
5. Pred nákupom si spísať zoznam, tzv. „blbenku“. To, našťastie, doma praktizujeme už dávno, na stene visí kotúčik, na ktorý si priebežne zapisujeme, čo treba dokúpiť. Aj napriek tomu sa občas na niečo zabúda. Potom drnčia telefóny medzi Kauflandom a bytom, medzi manželom a mnou.
6. Hádam nezabudnem na to, či som raňajkovala, ako sa to stalo tete Kláre.
7. Napísať si na papierik, čo chcem povedať doktorke, na úrade a pod., aby som tam „nehabkala.“
8. Ráno si napísať zoznam nielen nákupov, ale aj aktivít, ktoré chcem cez deň absolvovať. Napr. odviesť Sofiu do škôlky, Andrejovi zabaliť desiatu, prať, žehliť, nakupovať, učiť sa s Andrejom, klavírovať so Sofiou, ísť so Sofiou na plaváreň, ísť na cintorín, kúpiť základné potraviny, atď., atď. Teraz sa chválim, veľa z toho robí dedo alebo Jurko.
9. Cvičiť svoje cviky dvakrát denne v pevne stanovenom čase, nielen vtedy, keď si zmyslím.
10. Držať sa týchto zásad. Ozaj, neviete, aká bola zásada č. 1?
p.s. Teraz som si spomenula na obľúbené guľkované nohavičky. Idem ich vybrať z kabelky. Bye!
Mám problémy s krátkodobou pamäťou. Nie div, odjakživa som bývala roztržitá a nesústredená.
Čoraz častejšie zabúdam, čo som kde položila. Preto si v tejto chvíli vytyčujem niekoľko zásad:
1. Veci odkladať na zaužívané, pre ne určené miesto – potom sa mi nestane, že si nespomeniem, kde som podela ihlu, až kým na ňu nestúpim. Alebo kde som „pichla“ spodné nohavičky, až kým ich nevytiahnem v kostole na omši spolu s modlitebnou knižkou.
2. Teda stanoviť si presné miesta, kde budem chystať napr. bielizeň na oblečenie (k nočnému stolíku), kde budem dávať šatočky, pripravené deťom na druhý deň (na mrazničku), na spanie (každému na jeho posteľ), kde poukladať nakúpené potraviny (všetko, kam patrí, do vetráka, chladničky alebo mrazničky, každé vo svojom obale, poprípade s nálepkou na vrecúšku.
3. Nezabúdať na dôležité doklady – pas, občiansky, atď. Bez ich prekontrolovania ani nevyjsť z domu.
4. O peniazoch ani nehovorím. Možno sa mi prihodí to, čo kedysi tete Kláre, keď si nevedela spomenúť, či dala Monike 200,- Kčs a takmer jej ich chcela dať duplicitne. Dcéra je poctivka (po mne), uistila tetu, že peniažky dostala.
5. Pred nákupom si spísať zoznam, tzv. „blbenku“. To, našťastie, doma praktizujeme už dávno, na stene visí kotúčik, na ktorý si priebežne zapisujeme, čo treba dokúpiť. Aj napriek tomu sa občas na niečo zabúda. Potom drnčia telefóny medzi Kauflandom a bytom, medzi manželom a mnou.
6. Hádam nezabudnem na to, či som raňajkovala, ako sa to stalo tete Kláre.
7. Napísať si na papierik, čo chcem povedať doktorke, na úrade a pod., aby som tam „nehabkala.“
8. Ráno si napísať zoznam nielen nákupov, ale aj aktivít, ktoré chcem cez deň absolvovať. Napr. odviesť Sofiu do škôlky, Andrejovi zabaliť desiatu, prať, žehliť, nakupovať, učiť sa s Andrejom, klavírovať so Sofiou, ísť so Sofiou na plaváreň, ísť na cintorín, kúpiť základné potraviny, atď., atď. Teraz sa chválim, veľa z toho robí dedo alebo Jurko.
9. Cvičiť svoje cviky dvakrát denne v pevne stanovenom čase, nielen vtedy, keď si zmyslím.
10. Držať sa týchto zásad. Ozaj, neviete, aká bola zásada č. 1?
p.s. Teraz som si spomenula na obľúbené guľkované nohavičky. Idem ich vybrať z kabelky. Bye!
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)