Ponáška na Kiplinga

Ponáška na Kiplinga

Uniká život nenápadne.

Pomedzi prsty ti uniká.

Keď tráviš chvíle v radosti či slasti,

Či v žiaľ keď halí jeho tunika,

Keď úspech, radosť opája,

Keď máte radosť z neho obaja,

Ba tretie, maličké, sa tlačí na svet,

Máš síl sa oňho postarať,

Ba modré z neba chceš mu dať,

Vtedy je život hoja-hejsa

A srdce v hrudi búši, plesá,

Hotové na hrdinský čin.

Ale keď nedarí sa, cítiš pachuť bytia,

Častokrát skoncovať ho chceš.

Nezdary, ohrdnutá láska, bôle

Nedajú radosť, a to srdce choré

Najradšej zaliezlo by do myšacej diery.

Vtedy ti nie je do spevu,

Po jednom trháš kúsky odevu

Toho istého, čo kedysi ťa krášlil.

Neužijú ho tí, čo by ho snáď našli,

Ten zdrap je nanič, preč s ním hneď.

Lež na tvoj žiaľ mám, priateľ, odpoveď.

Žiaľom sa umárať ti nepomôže,

Aj keby si sa zvliekol z kože,

Aj keby stotisíc si právnikovi zaplatil.

Nájsť toho, čo ti šťastie zahatil?

Zabiť ho, svraba, podliaka?

Či to je pomsta voľaká?

Zlo nezabiješ – sebe neuľavíš.

Ale keď postavíš sa do tej páľavy,

Tvárou v tvár tej ničivej zlosti,

A ponúkneš svoje srdce, ruky, telo

Na pomoc tým, čo žijú v neprávosti,

Keď ponúkneš im seba časť

Na zahojenie ich trápenia,

Vtedy aj tvoje bôle v slasť sa premenia,

Vtedy si nežil darmo, priateľ môj,

Blížnemu daroval si život svoj,

Uľahčil inému, seba obdaroval

Pocitom slastným, takým akurát.

Keď druhý zistil, kto je KAMARÁT.