Túžba sa stala skutočnosťou. Žeby po vysadení piva z jedálnička? Žeby stresy zo začiatku Andrejkovho školského roka? Ale náhly desaťkilový skok dole môže znamenať aj blbé prognózy.
V Košiciach som profesorovi nedala pravdivé info o svojej váhe, lebo som netušila, koľko som schudla.
No ale dúfajme v ten lepší prípad. Že je to a la dedo Robert z Internetu, guľatý Amík, ktorý vysadil pivo, dal sa na šport, a dnes má atletickú postavu!
Dajme si na upokojenie zopár veselých momentov z posledných dní.
Sofia si vydobýja rešpekt medzi spolužiakmi v škôlke. Nezabudla sa pochváliť, že chodí na plávanie, aj ju na plavárni videli mladé učiteľky, ktoré tam chodia pravidelne. A na klavíri tiež úspešne pokračujeme.
Andrej robí pokroky v hre na gitaru. Pomaly, ale predsa. Pozitívne je to, že sám od seba schytí nástroj a hrá. Niektoré skladbičky sú totiž veľmi melodické.
Čo vyviedli? Andrej zabudol vziať do školy žiacku knižku, zato nezabudol raz obľúbené figúrky, inokedy knihu vtipov. (Našťastie tých slušnejších).
sobota 26. septembra 2015
štvrtok 24. septembra 2015
Žartovné príhody
Historka
To by ste mi neuverili, vážení: Zavolala som si ho k sebe do bytu, aby mi to poriadne ZALOŽIL. Sama som totiž nevedela nájsť ten správny OTVOR. On však na to prišiel hneď. Stačilo niekoľko malých POHYBOV, zistenie SPRÁVNEJ POLOHY, ZASUNUTIE, JEMNÉ PRITLAČENIE – a bolo to! Výsledok BOL ÚŽASNÝ! Fungovalo všetko, ako treba. Slovom, ON bol ÚŽASNÝ! Nikdy predtým som si nepomyslela, že to tak SKVELO a RÝCHLE dokáže! S úľavou som si vydýchla.
Nainštaloval mi tlačiareň a správne vložil cartridge, čiže náplň. Darmo, DOBRÝ CHLAP je DOBRÝ CHLAP. Vie nájsť problém, vie OBJAVIŤ tú správnu DIERKU a ZASUNÚŤ do nej TO, ČO TREBA!
Päťdesiat za noc
Čo to, čo to, naša cnostná babička sa začala predávať? A k tomu v Košiciach?
Je pravda, že noc v Košiciach bola vzrušujúca.
Peniaze som však nedostala, ale zaplatila.
Nebolo to v hoteli, ale v nemocnici.
Partner bol veľký odborník.
Ale nie na sex, lež na medicínu. Profesor, doktor, kandidát vied.
Boli sme traja.
Ale nie „švédska trojka“, lež profesor, medička a ja, sťa skúmaný objekt.
Prečo v noci?
Skúmali ma počas spánku ako chrápem.
Je pravda, že do polnoci aj dlhšie som nemohla zaspať. Veď uznajte! Po celom tele prilepené hadičky, aj vo vlasoch, a v nose kanyla. Okolo vás prístroje. A vo vedľajšej miestnosti medička sleduje na monitore, ako spíte, ako chrápete, čo trepete zo sna. Ešte dobre, že to nebolo za totáča, vtedy by to tajní mohli zneužiť proti mne a proti mojim priateľom. Aj tak mi pripadalo trápne, že niekto bude počúvať, resp. aj zaznamenávať moje podvedomé výlevy.
No dobre, v záujme zdravia. Chrápanie súvisí s viacerými chorobami, je ich dôsledkom, ba môže byť aj príčinou ďalších, ako je cukrovka, či najnovšie sa tvrdí, že aj niektoré typy rakoviny.
Ísť však do spánkového laboratória za pokusného králika si asi vyžaduje dosť strelenú osobu. A tou ja som!
Výsledky mi pošlú mailom. Predpokladám, že ma pozvú ešte raz, aby som sa vychrápala v akejsi maske, ktorá pomáha proti výskytu apnoe. Neviem, či tam ešte raz pôjdem. Lebo chvíľami som aj normálna.
To by ste mi neuverili, vážení: Zavolala som si ho k sebe do bytu, aby mi to poriadne ZALOŽIL. Sama som totiž nevedela nájsť ten správny OTVOR. On však na to prišiel hneď. Stačilo niekoľko malých POHYBOV, zistenie SPRÁVNEJ POLOHY, ZASUNUTIE, JEMNÉ PRITLAČENIE – a bolo to! Výsledok BOL ÚŽASNÝ! Fungovalo všetko, ako treba. Slovom, ON bol ÚŽASNÝ! Nikdy predtým som si nepomyslela, že to tak SKVELO a RÝCHLE dokáže! S úľavou som si vydýchla.
Nainštaloval mi tlačiareň a správne vložil cartridge, čiže náplň. Darmo, DOBRÝ CHLAP je DOBRÝ CHLAP. Vie nájsť problém, vie OBJAVIŤ tú správnu DIERKU a ZASUNÚŤ do nej TO, ČO TREBA!
Päťdesiat za noc
Čo to, čo to, naša cnostná babička sa začala predávať? A k tomu v Košiciach?
Je pravda, že noc v Košiciach bola vzrušujúca.
Peniaze som však nedostala, ale zaplatila.
Nebolo to v hoteli, ale v nemocnici.
Partner bol veľký odborník.
Ale nie na sex, lež na medicínu. Profesor, doktor, kandidát vied.
Boli sme traja.
Ale nie „švédska trojka“, lež profesor, medička a ja, sťa skúmaný objekt.
Prečo v noci?
Skúmali ma počas spánku ako chrápem.
Je pravda, že do polnoci aj dlhšie som nemohla zaspať. Veď uznajte! Po celom tele prilepené hadičky, aj vo vlasoch, a v nose kanyla. Okolo vás prístroje. A vo vedľajšej miestnosti medička sleduje na monitore, ako spíte, ako chrápete, čo trepete zo sna. Ešte dobre, že to nebolo za totáča, vtedy by to tajní mohli zneužiť proti mne a proti mojim priateľom. Aj tak mi pripadalo trápne, že niekto bude počúvať, resp. aj zaznamenávať moje podvedomé výlevy.
No dobre, v záujme zdravia. Chrápanie súvisí s viacerými chorobami, je ich dôsledkom, ba môže byť aj príčinou ďalších, ako je cukrovka, či najnovšie sa tvrdí, že aj niektoré typy rakoviny.
Ísť však do spánkového laboratória za pokusného králika si asi vyžaduje dosť strelenú osobu. A tou ja som!
Výsledky mi pošlú mailom. Predpokladám, že ma pozvú ešte raz, aby som sa vychrápala v akejsi maske, ktorá pomáha proti výskytu apnoe. Neviem, či tam ešte raz pôjdem. Lebo chvíľami som aj normálna.
pondelok 21. septembra 2015
Ako si prilepšiť na dôchodku
Ako si prilepšiť na dôchodku
Vezmete si na starosť dve malé deti. Alebo aspoň psa. Pri nich máte o aktivitu, občas aj adrenalín postarané. Hoci sa hlási staroba so svojimi bežnými symptómami. Napríklad bolesť kĺbov, reuma, nedoslýchavosť, únava.
Vysvetlím na príkladoch: strašne sa vám nechce vstať, lebo ste sa už uložili do postele s obľúbenou knihou či krížovkou. Vnučka zahlási: „Babka, treba mi kakať. Poď mi zasvietiť.“ Ja: „Ale, Sofinka, veď ty už dočiahneš na vypínač.“ „Áno, ale poď so mnou!“
Hra vonku s loptou. Treba dávať pozor, aby nevybehla na cestu. Lopta alebo vnučka, alebo vnučka za loptou. To si aj zabeháte.
Chôdza hore schodmi. V škole, či škôlke nemôžete ísť hore schodmi pomaly, lebo by vás protiidúci prúd valiacich sa žiakov prevalcoval. Poradím: raz za čas sa uchýliť k liekom, tzv. „painkillers“, čiže proti bolesti. Majú aj nevýhody, preto len v najnutnejších prípadoch.
Nedoslýchavosti jednoducho nedáte zelenú. Niet kedy. Pretože tí malí fagani stále niečo chcú. Raz chleba s maslom, potom buchtu, potom cukríky, potom ešte párok, a na záver čokapík. Medzitým vás vyzvú, aby ste si s nimi zahrali florbal, „Človeče“, „Zlatú bránu“ alebo „Čierneho Petra.“ No a to prispeje k celkovej únave, nedá sa nič robiť, pravidelne vyhlasujete prestávky. To malým anjelikom len vyhovuje, lebo niekedy stačí dať impulz, ukázať im, že sa s nimi chcete hrať, sa im venovať, slovom, vycítia vašu lásku – a o chvíľu si vystačia samé a hrajú sa spolu. (Preto je dobré mať dve). Vy si za ten čas dáte kávu, umyjete riady, povešiate bielizeň, prezriete poštu, atď.
Nuž, to bolo o prilepšení v zmysle kalokagatia, čiže rozvíjanie tela aj ducha, čo vedie k zlepšeniu zdravia, pocitu užitočnosti, radosti zo života.
Jáj, vy ste chceli počuť návod, ako získať na dôchodku peniaze navyše? Tak na to rovno zabudnite! Správni starí rodičia alebo opatrovatelia detičky jednoducho rozmaznávajú. A viete, koľko dnes stoja sladkosti, hračky, svetríky? Veľa. Nedávno Sofinka drankala o plyšovú figúrku „mimoňa.“ Pekná, ale stála takmer 11 ečiek. Váhala som. Potom som si spomenula na slová jej detskej doktorky: „A rozmaznávajte ju, babi, rozmaznávajte!“ (Nemá mamu). A mimoň sa ocitol v jej rúčkach, hoci som pôvodne chcela byť „výchovná“, vysvetliť jej, že je to podobná hlúposť, akých má doma plnú detskú izbu.
Tak teda, milí moji, prilepšujeme si na dôchodku, predlžujeme si život, tvárou v tvár radosti zabíjame bolesť.
C´est la vie.
Vezmete si na starosť dve malé deti. Alebo aspoň psa. Pri nich máte o aktivitu, občas aj adrenalín postarané. Hoci sa hlási staroba so svojimi bežnými symptómami. Napríklad bolesť kĺbov, reuma, nedoslýchavosť, únava.
Vysvetlím na príkladoch: strašne sa vám nechce vstať, lebo ste sa už uložili do postele s obľúbenou knihou či krížovkou. Vnučka zahlási: „Babka, treba mi kakať. Poď mi zasvietiť.“ Ja: „Ale, Sofinka, veď ty už dočiahneš na vypínač.“ „Áno, ale poď so mnou!“
Hra vonku s loptou. Treba dávať pozor, aby nevybehla na cestu. Lopta alebo vnučka, alebo vnučka za loptou. To si aj zabeháte.
Chôdza hore schodmi. V škole, či škôlke nemôžete ísť hore schodmi pomaly, lebo by vás protiidúci prúd valiacich sa žiakov prevalcoval. Poradím: raz za čas sa uchýliť k liekom, tzv. „painkillers“, čiže proti bolesti. Majú aj nevýhody, preto len v najnutnejších prípadoch.
Nedoslýchavosti jednoducho nedáte zelenú. Niet kedy. Pretože tí malí fagani stále niečo chcú. Raz chleba s maslom, potom buchtu, potom cukríky, potom ešte párok, a na záver čokapík. Medzitým vás vyzvú, aby ste si s nimi zahrali florbal, „Človeče“, „Zlatú bránu“ alebo „Čierneho Petra.“ No a to prispeje k celkovej únave, nedá sa nič robiť, pravidelne vyhlasujete prestávky. To malým anjelikom len vyhovuje, lebo niekedy stačí dať impulz, ukázať im, že sa s nimi chcete hrať, sa im venovať, slovom, vycítia vašu lásku – a o chvíľu si vystačia samé a hrajú sa spolu. (Preto je dobré mať dve). Vy si za ten čas dáte kávu, umyjete riady, povešiate bielizeň, prezriete poštu, atď.
Nuž, to bolo o prilepšení v zmysle kalokagatia, čiže rozvíjanie tela aj ducha, čo vedie k zlepšeniu zdravia, pocitu užitočnosti, radosti zo života.
Jáj, vy ste chceli počuť návod, ako získať na dôchodku peniaze navyše? Tak na to rovno zabudnite! Správni starí rodičia alebo opatrovatelia detičky jednoducho rozmaznávajú. A viete, koľko dnes stoja sladkosti, hračky, svetríky? Veľa. Nedávno Sofinka drankala o plyšovú figúrku „mimoňa.“ Pekná, ale stála takmer 11 ečiek. Váhala som. Potom som si spomenula na slová jej detskej doktorky: „A rozmaznávajte ju, babi, rozmaznávajte!“ (Nemá mamu). A mimoň sa ocitol v jej rúčkach, hoci som pôvodne chcela byť „výchovná“, vysvetliť jej, že je to podobná hlúposť, akých má doma plnú detskú izbu.
Tak teda, milí moji, prilepšujeme si na dôchodku, predlžujeme si život, tvárou v tvár radosti zabíjame bolesť.
C´est la vie.
Ranný dúšok kávy
Príde baba k lekárovi.
- Jéj, pán doktor, ďakujem vám veľmi pekne!
- Ale ja som liečil vášho manžela, nie vás.
- To je pravda. Ale ja som jeho absolútnou dedičkou!
X
Rozhovor dvoch starších manželov. Žena vraví:
- Zaujímalo by ma, kto z nás dvoch prvý zomrie. V každom prípade sa potom odsťahujem k dcére.
X
Sťažuje sa blondínka manželovi:
- Zdá sa mi, že dnes vyzerám akosi mimoriadne hlúpo!
Manžel ju utešuje:
- Ale kdeže, miláčik, vyzeráš ako obyčajne!
X
Žena sa obracia s výčitkou k mužovi:
- Už ma neľúbiš! Kedysi si ma po celé večery držal za ruky a teraz...
- Odkedy sme predali klavír, už netreba ...
X
Manželka sa obzerá v zrkadle a takto manželovi hovorí:
- Rozmýšľam, kvôli čomu ma miluješ. Je to kvôli peknej tvári, či dokonalej postave?
- Kvôli tvojmu zmyslu pre humor, miláčik.
X
Manželka navrhuje manželovi:
- Miláčik, urobme si skvelý víkend!
- To je super nápad. Dovidenia v pondelok!
X
- Vieš, čo mi obyčajne hovoria ženy, keď ich pýtam o sex?
- Nie.
- Odkiaľ si vedel?
X
Muž vlieza k manželke do postele a ľúbezne šepce:
- Nemám slipy.
Ona:
- Zajtra ti vyperiem.
X
Rozprávajú sa dvaja muži pri barovom pulte:
- Ste ženatý?
- Nie. Mačka ma podriapala.
X
Vracia sa opitý chlap domov, podíde k zrkadlu a pýta sa:
- Zrkadielko, zrkadielko, povedzže mi, kto má najväčšieho ch.ja na celej zemi?
- Ja! – kyslo sa ozve manželka.
- Jéj, pán doktor, ďakujem vám veľmi pekne!
- Ale ja som liečil vášho manžela, nie vás.
- To je pravda. Ale ja som jeho absolútnou dedičkou!
X
Rozhovor dvoch starších manželov. Žena vraví:
- Zaujímalo by ma, kto z nás dvoch prvý zomrie. V každom prípade sa potom odsťahujem k dcére.
X
Sťažuje sa blondínka manželovi:
- Zdá sa mi, že dnes vyzerám akosi mimoriadne hlúpo!
Manžel ju utešuje:
- Ale kdeže, miláčik, vyzeráš ako obyčajne!
X
Žena sa obracia s výčitkou k mužovi:
- Už ma neľúbiš! Kedysi si ma po celé večery držal za ruky a teraz...
- Odkedy sme predali klavír, už netreba ...
X
Manželka sa obzerá v zrkadle a takto manželovi hovorí:
- Rozmýšľam, kvôli čomu ma miluješ. Je to kvôli peknej tvári, či dokonalej postave?
- Kvôli tvojmu zmyslu pre humor, miláčik.
X
Manželka navrhuje manželovi:
- Miláčik, urobme si skvelý víkend!
- To je super nápad. Dovidenia v pondelok!
X
- Vieš, čo mi obyčajne hovoria ženy, keď ich pýtam o sex?
- Nie.
- Odkiaľ si vedel?
X
Muž vlieza k manželke do postele a ľúbezne šepce:
- Nemám slipy.
Ona:
- Zajtra ti vyperiem.
X
Rozprávajú sa dvaja muži pri barovom pulte:
- Ste ženatý?
- Nie. Mačka ma podriapala.
X
Vracia sa opitý chlap domov, podíde k zrkadlu a pýta sa:
- Zrkadielko, zrkadielko, povedzže mi, kto má najväčšieho ch.ja na celej zemi?
- Ja! – kyslo sa ozve manželka.
streda 16. septembra 2015
Detičky stvárajú pestvá
Detičky stvárajú pestvá
Chcela som si nastrúhať jablko. Na strúhadle boli strúhaničky, vyzerali ako mrkvička. Čosi mi na tom nesedelo. Keďže už poznám svoj „manšaft“, prv, než som sa pustila do strúhania jablka, opýtala som sa detí, zvyšky čoho sa nachádzajú na strúhadle. Postupne to z nich vyliezlo: - E, e ... to ja nie! Andrej s tým začal! Na to urazená Andrejova reakcia: - To nie je pravda! Sofia strúhala plastelínu!
X
Vymodelovali si z plastelíny „zmrzlinu“, ktorú dali do mrazničky zamrznúť.
X
Keď mal Andrejko asi dva roky, rád sa hrával s podstavcom na vianočný stromček, ktorý býval voľne položený v kúte obývačky. Skladal sa z dvoch kusov, ktoré do seba zapadali.
Prišli Vianoce. V stojane stál vianočný stromček. Andrejko sa v nestráženej chvíli načiahol po obľúbenej skladačke, stojane. Samozrejme, že zvalil celý stromček. Našťastie sa mu nič vážne nestalo, lebo strom padol na roh gauča, a chlapča ostalo v dutine pod ním.
X
Dcéra Monika mala tak rada literatúru, že obhrýzala knihy. Pri obrazovej kuchárke sa to dokonca dalo pochopiť.
X
Kým ešte deti nechodili na záchod, stávalo sa, že občas vytratili z plienky guľôčky. Mohla som sa hrať na detektíva. Sú to
a) kúsky čokolády?
b) chocapic? (cereálne lupienky s kakaom)
c) tá spomínaná tretia možnosť?
Pomáhala skúška čuchom.
X
Keď došli deti z pieskoviska, piesok som vytriasala:
a) z topánočiek
b) z ponožtičiek
c) zo šiat
d) vyčesávala ho z vláskov
e) umývala z tváričiek
f) čistila zo zúbkov
Najjednoduchšie bolo šupnúť ich rovno do vane.
X
Sofinka mi veľmi rada pomáha pri upratovaní. Pozametá, ale keď nahŕňa smeti na lopatku, rozpráši ich po podlahe – a môžeme zametať znova!
Andrejko sa spočiatku bál hučania vysávača. Neskôr chcel ukázať, že sa už nebojí, zapol vysávač – a ponožtička šmyk ho dnu!
X
Rady pomáhajú pri varení a pečení. Sofia minule asistovala pri výrobe rezňov. Klepanie mäsa sa dialo pod mojím dozorom, lebo to nebolo klepanie, ale trieskanie, a keby som nedala pozor, dievča si rozmliaždi rúčku. Potom sme obaľovali. Sofi robila v múke. Tak vehementne, že múku porozsýpala po dlážke. Sprvu som si nevšimla. Až keď som začala rozvláčať po byte akési biele cesto. (Múka sa zlepila s rozliatym čajom).
X
Sofia vaľká cesto. Má na to svoj detský valček. Vykrajuje medovníčky, ale samozrejme, dosť neekonomicky. Učím ju to. Keď potom upečiem koláč, chváli sa ľuďom: „Piekla som koláč! Babka mi trochu pomáhala.“
X
Dnes ma pri hre „zabila“ frázou: „Babka, mám ťa rada. NECHCEM TI ZLOMIŤ SRDCE. Preto ti darujem túto kartu.“ (Vyhrávala).
Chcela som si nastrúhať jablko. Na strúhadle boli strúhaničky, vyzerali ako mrkvička. Čosi mi na tom nesedelo. Keďže už poznám svoj „manšaft“, prv, než som sa pustila do strúhania jablka, opýtala som sa detí, zvyšky čoho sa nachádzajú na strúhadle. Postupne to z nich vyliezlo: - E, e ... to ja nie! Andrej s tým začal! Na to urazená Andrejova reakcia: - To nie je pravda! Sofia strúhala plastelínu!
X
Vymodelovali si z plastelíny „zmrzlinu“, ktorú dali do mrazničky zamrznúť.
X
Keď mal Andrejko asi dva roky, rád sa hrával s podstavcom na vianočný stromček, ktorý býval voľne položený v kúte obývačky. Skladal sa z dvoch kusov, ktoré do seba zapadali.
Prišli Vianoce. V stojane stál vianočný stromček. Andrejko sa v nestráženej chvíli načiahol po obľúbenej skladačke, stojane. Samozrejme, že zvalil celý stromček. Našťastie sa mu nič vážne nestalo, lebo strom padol na roh gauča, a chlapča ostalo v dutine pod ním.
X
Dcéra Monika mala tak rada literatúru, že obhrýzala knihy. Pri obrazovej kuchárke sa to dokonca dalo pochopiť.
X
Kým ešte deti nechodili na záchod, stávalo sa, že občas vytratili z plienky guľôčky. Mohla som sa hrať na detektíva. Sú to
a) kúsky čokolády?
b) chocapic? (cereálne lupienky s kakaom)
c) tá spomínaná tretia možnosť?
Pomáhala skúška čuchom.
X
Keď došli deti z pieskoviska, piesok som vytriasala:
a) z topánočiek
b) z ponožtičiek
c) zo šiat
d) vyčesávala ho z vláskov
e) umývala z tváričiek
f) čistila zo zúbkov
Najjednoduchšie bolo šupnúť ich rovno do vane.
X
Sofinka mi veľmi rada pomáha pri upratovaní. Pozametá, ale keď nahŕňa smeti na lopatku, rozpráši ich po podlahe – a môžeme zametať znova!
Andrejko sa spočiatku bál hučania vysávača. Neskôr chcel ukázať, že sa už nebojí, zapol vysávač – a ponožtička šmyk ho dnu!
X
Rady pomáhajú pri varení a pečení. Sofia minule asistovala pri výrobe rezňov. Klepanie mäsa sa dialo pod mojím dozorom, lebo to nebolo klepanie, ale trieskanie, a keby som nedala pozor, dievča si rozmliaždi rúčku. Potom sme obaľovali. Sofi robila v múke. Tak vehementne, že múku porozsýpala po dlážke. Sprvu som si nevšimla. Až keď som začala rozvláčať po byte akési biele cesto. (Múka sa zlepila s rozliatym čajom).
X
Sofia vaľká cesto. Má na to svoj detský valček. Vykrajuje medovníčky, ale samozrejme, dosť neekonomicky. Učím ju to. Keď potom upečiem koláč, chváli sa ľuďom: „Piekla som koláč! Babka mi trochu pomáhala.“
X
Dnes ma pri hre „zabila“ frázou: „Babka, mám ťa rada. NECHCEM TI ZLOMIŤ SRDCE. Preto ti darujem túto kartu.“ (Vyhrávala).
utorok 15. septembra 2015
RODINKA
RODINKA
Keď babka slabne, vnučka rastie.
A to je šťastie. To je naše šťastie.
Dedkovi ubúdajú sily –
prekvitá zo dňa na deň vnúčik milý.
A ocko robí, mocnie, krásnie,
ibaže po večeroch smutný býva.
S deťmi sa učí, hrá a smeje,
lež šťastie úplné to nie je.
A mamka ktovie kade chodí,
to je tá stará, známa vec.
Pre deti vzdialený je idol.
Tá kukučka, či krkavec.
Keď babka slabne, vnučka rastie.
A to je šťastie. To je naše šťastie.
Dedkovi ubúdajú sily –
prekvitá zo dňa na deň vnúčik milý.
A ocko robí, mocnie, krásnie,
ibaže po večeroch smutný býva.
S deťmi sa učí, hrá a smeje,
lež šťastie úplné to nie je.
A mamka ktovie kade chodí,
to je tá stará, známa vec.
Pre deti vzdialený je idol.
Tá kukučka, či krkavec.
Pätnásteho septembra
Chvíľa voľna.
Uži si ju!
Obľúbená melódia,
Krížovka či krimi.
Išli deti na prechádzku?
Ocko išiel s nimi.
Matiku sme precvičili,
ešte bude slovina.
A nešťastnou teóriou
hudby – trápiť Ajina.
Zatiaľ sedím pri písíčku,
Pijem kávu, vodu, čaj.
Sedembolestná Matka,
našej vlasti pomáhaj!
X
Čo to bude, až to bude?
Čo nám hrozí?
Vojna? Bieda?
Predpovedať sa to nedá.
Ak sa stane, neodstane.
Tak načo sa trápiť vopred?
Idem radšej chystať obed.
X
Matka drahá, spomni na nás
tu pod Tatrami!
Verní sme my svätej Cirkvi,
prebývaj s nami!
Len či Ona dodržiava
všetkých ľudí ľudské práva?
Či sa ona zastane
posledného chudáka?
A biskupa Bezáka?
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)