Športový podvečer
Predstavte si, že máte na starosti Sofiu, teda živel. Dedo kosí trávnik a pracuje aj s čakanom. Ak nechcete, aby sa dieťa obšmietalo okolo dedových nebezpečných nástrojov, podujmete sa, že sa s ním budete hrať. Lenže Sofi, ktorá má dnes meniny, sa už dosť zabavila so svojou novou hračkou, a chce ísť von. Musíte zavesiť hojdačku, hojdať ju do zbláznenia, potom jej dovoliť vyskúšať Andrejove kolieskové korčule, teda aspoň jednu topánku, druhá nôžka ostane v botaske, volá sa to „korčuľobežkovanie“, ale aj tak ju chcete držať, ona chce sama, preto okolo nej lietate s malou dušičkou, pridržiavate ju, keď padá. Konečne ju to omrzelo! Chce k dedkovi. Len to nie! Už radšej klasickú kolobežku. Andrej sa, našťastie, medzitým hrá s dievčatami o niekoľko vchodov ďalej. Ale aj toho treba občas skontrolovať. Nuž, poviem vám, vážení, že ak to bude takto pokračovať, čaká nás vcelku adrenalínové leto. Aspoň konečne schudnem. Krásne zistenie: vo vypätých okamihoch som úplne zabudla na boľavé nohy. Behala som ako mladica. Doma mi detičky spapali rybičky, pyžamká, zúbky, rozprávka, modlitbička, posledné dve veci už v postieľkach, majú nové obliečky - Sofinke budú sovičky šepkať básničky, Andrejkovi koníčky zaspievajú pesničky, no a schudnutá babička Anička si natrie nôžky Cannabis hojivým balzamom (túto „marišku“ na vonkajšie použitie dostať u nás v potravinách) a napíše tento príspevok. Voilà!
piatok 15. mája 2015
streda 13. mája 2015
BOLESŤ KONTRA RADOSŤ
BOLESŤ KONTRA RADOSŤ
Bolesť:
- keď ťa bolia nohy/hlava/srdce/brucho
- keď tvoje vnúča bolí bruško/hlavička/ručička/nožička
- keď má vnúča teplotu/zvracia/plače
Radosť:
- keď spolužiačky vyzváňajú a volajú Aja sa bicyklovať
- keď vnuk volá: „Babka, ešte jeden!“ (krajec chleba/rezeň/banán/cukrík/keks)
- radosť z dobrej známky
- z novej nacvičenej skladby na gitare/na klavíri
- zo športového výkonu
- z naučenej básne
- z vypočítaného príkladu
- z pekného výkresu
- zo spapaného obeda
- z krásneho úsmevu
- z pekne zaspievanej pesničky
Aj zbežný pohľad na vymenované naznačí, že radostí zažívam v súčasnej dobe omnoho viac. Nehovorím, že bolesti nebývajú intenzívne, ale čo tam po nich! Zo srdca ľutujem všetkých, ktorí nemajú deti a vnúčatá.
Bolesť:
- keď ťa bolia nohy/hlava/srdce/brucho
- keď tvoje vnúča bolí bruško/hlavička/ručička/nožička
- keď má vnúča teplotu/zvracia/plače
Radosť:
- keď spolužiačky vyzváňajú a volajú Aja sa bicyklovať
- keď vnuk volá: „Babka, ešte jeden!“ (krajec chleba/rezeň/banán/cukrík/keks)
- radosť z dobrej známky
- z novej nacvičenej skladby na gitare/na klavíri
- zo športového výkonu
- z naučenej básne
- z vypočítaného príkladu
- z pekného výkresu
- zo spapaného obeda
- z krásneho úsmevu
- z pekne zaspievanej pesničky
Aj zbežný pohľad na vymenované naznačí, že radostí zažívam v súčasnej dobe omnoho viac. Nehovorím, že bolesti nebývajú intenzívne, ale čo tam po nich! Zo srdca ľutujem všetkých, ktorí nemajú deti a vnúčatá.
nedeľa 10. mája 2015
HAIKU O ŽIVOTE
HAIKU O ŽIVOTE
Kolobeh
Zrod, rozkvet a skon.
Proces sa opakuje.
Nový zrod i smrť.
X
Potecha
Život je bolesť.
Lež vnučkino objatie
pričarí úsmev.
X
Život s vnúčatami
Dá sa to „vykryť“,
keď bolesť strieda radosť
z púčkov ružových.
Kolobeh
Zrod, rozkvet a skon.
Proces sa opakuje.
Nový zrod i smrť.
X
Potecha
Život je bolesť.
Lež vnučkino objatie
pričarí úsmev.
X
Život s vnúčatami
Dá sa to „vykryť“,
keď bolesť strieda radosť
z púčkov ružových.
utorok 5. mája 2015
Prišla k nám Dominika
Prišla k nám Dominika
Naša najmladšia vnučka, 4-ročná Dominika, nás poctila svojou návštevou.
Deti si kreslili. Niečo som od Domiky chcela. Slušne ma odmietla:
- Nemôžem. Teraz sa VENUJEM farbeniu!
Inokedy sa maminky opýtala:
- Mami, a čo je to „morská panda?“
- Naše deti ju milujú. Andrej ju vyčkával, mal hru MIKADO. Prišiel na prešmyčku: MIKADO – DOMIKA.
- Sofi sa tešila, ako sa spolu zahrajú. Dievčence síce chvíľami na seba žiarlia, ale to je pochopiteľné.
- Vymyslela som pre ňu improvizované bábkové divadlo. Krabica s otvorom, záclonka, to je opona, zboku vchádzajú plyšáky, sedem kozliatok je 6 Lego kociek, siedme malá figúrka Hello Kitty, to bolo to najmúdrejšie kozľa.
- Kým sú Ajo so Sofiou v škole/škôlke, venujem sa Dominike. Navarí alebo syn, alebo dcéra. Dnes sme napríklad mali excelentné „talianske rizoto“ so syrom grana padano, pórom a zeleným hráškom. Tým syrom sa nechcem chváliť, obyčajne nekupujeme drahé prísady, ale v tomto prípade to bolo čosi fantastické, odporúčam každému, aby si to vyskúšal. Recept vraj nájdete aj na internete. Volá sa jednoducho „talianske rizoto.“ A nemuselo v ňom byť ani víno.
- Na tomto mieste mi nedá nespomenúť výrok mojej tety z Košíc. Keď raz boli u nás, chválila som sa: „Všetky moje deti vedia výborne variť!“ Na to teta zareagovala: „No TY SA MÁŠ!“ Povedala to s ironickým úškrnom, ale dobromyseľným. Celá spoločnosť vypukla v smiech.
- Ale naozaj: jeden syn je kuchár, a vynikajúci. Druhý momentálne pracuje v Londýne, tiež v kuchyni, vystriedal peruánsku, taliansku aj anglickú. No a dcéra má na varenie a pečenie jednoducho TALENT. Keď k tomu pridá ešte svoje vedomosti z VŠ veterinárskej, odbor Hygiena potravín, dokáže v kuchyni priam čarovať. Nakoniec to vyzerá, a chvíľami aj je, že najslabším článkom v kulinárskom reťazci som ja, ich mamička. A malo by to byť opačne.
- Ale vráťme sa k Dominike. Je to inteligentná, krásna modrooká blondínka po ockovi, pohybovo nadaná. Má v sebe rytmus, vie tancovať, šikovne a vytrvalo bežkať, je odvážna v športoch. Takú vnučku som si vždy priala!
- Čo povedala sebavedomá sesternička Ajovi a Sofii, z ktorých každý je od nej starší: „No DETI, poďte už!“
-
Naša najmladšia vnučka, 4-ročná Dominika, nás poctila svojou návštevou.
Deti si kreslili. Niečo som od Domiky chcela. Slušne ma odmietla:
- Nemôžem. Teraz sa VENUJEM farbeniu!
Inokedy sa maminky opýtala:
- Mami, a čo je to „morská panda?“
- Naše deti ju milujú. Andrej ju vyčkával, mal hru MIKADO. Prišiel na prešmyčku: MIKADO – DOMIKA.
- Sofi sa tešila, ako sa spolu zahrajú. Dievčence síce chvíľami na seba žiarlia, ale to je pochopiteľné.
- Vymyslela som pre ňu improvizované bábkové divadlo. Krabica s otvorom, záclonka, to je opona, zboku vchádzajú plyšáky, sedem kozliatok je 6 Lego kociek, siedme malá figúrka Hello Kitty, to bolo to najmúdrejšie kozľa.
- Kým sú Ajo so Sofiou v škole/škôlke, venujem sa Dominike. Navarí alebo syn, alebo dcéra. Dnes sme napríklad mali excelentné „talianske rizoto“ so syrom grana padano, pórom a zeleným hráškom. Tým syrom sa nechcem chváliť, obyčajne nekupujeme drahé prísady, ale v tomto prípade to bolo čosi fantastické, odporúčam každému, aby si to vyskúšal. Recept vraj nájdete aj na internete. Volá sa jednoducho „talianske rizoto.“ A nemuselo v ňom byť ani víno.
- Na tomto mieste mi nedá nespomenúť výrok mojej tety z Košíc. Keď raz boli u nás, chválila som sa: „Všetky moje deti vedia výborne variť!“ Na to teta zareagovala: „No TY SA MÁŠ!“ Povedala to s ironickým úškrnom, ale dobromyseľným. Celá spoločnosť vypukla v smiech.
- Ale naozaj: jeden syn je kuchár, a vynikajúci. Druhý momentálne pracuje v Londýne, tiež v kuchyni, vystriedal peruánsku, taliansku aj anglickú. No a dcéra má na varenie a pečenie jednoducho TALENT. Keď k tomu pridá ešte svoje vedomosti z VŠ veterinárskej, odbor Hygiena potravín, dokáže v kuchyni priam čarovať. Nakoniec to vyzerá, a chvíľami aj je, že najslabším článkom v kulinárskom reťazci som ja, ich mamička. A malo by to byť opačne.
- Ale vráťme sa k Dominike. Je to inteligentná, krásna modrooká blondínka po ockovi, pohybovo nadaná. Má v sebe rytmus, vie tancovať, šikovne a vytrvalo bežkať, je odvážna v športoch. Takú vnučku som si vždy priala!
- Čo povedala sebavedomá sesternička Ajovi a Sofii, z ktorých každý je od nej starší: „No DETI, poďte už!“
-
V ZUŠ-ke
V ZUŠ-ke
Po lavičkách lezú mravce –
sú to vrtké malé dravce.
V stromoch zas kliešte čakajú,
Kedy sa do mňa zavŕtajú.
Preto sa parím v budove,
na chodbe čakám na vnuka,
preto som radšej tu dnuká.
Z tried znejú tóny klavíra,
zvuk huslí podfarbuje saxík,
do toho bicie tu i tam,
údery radšej nerátam.
Tramtarára, ra-ta-tam.
Nádeje matiek preveliké,
každá má dieťa génia.
Keď privrie oči, čuje koncert,
slávou ratolesti sa opíja.
Ale tie husle, božské tóny,
čo vyludzuje malý Róm,
dávajú tušiť veľmi jasne,
kto je v tej chvíli géniom.
- Keď budeš veľký, čím chceš byť?
pýtam sa toho chlapčeka.
- Učiteľom v hudobnej škole!
odvetí malý Paganini –
radostný úsmev rozžiari mu tvár.
Hudba je ozaj Boží dar.
Po lavičkách lezú mravce –
sú to vrtké malé dravce.
V stromoch zas kliešte čakajú,
Kedy sa do mňa zavŕtajú.
Preto sa parím v budove,
na chodbe čakám na vnuka,
preto som radšej tu dnuká.
Z tried znejú tóny klavíra,
zvuk huslí podfarbuje saxík,
do toho bicie tu i tam,
údery radšej nerátam.
Tramtarára, ra-ta-tam.
Nádeje matiek preveliké,
každá má dieťa génia.
Keď privrie oči, čuje koncert,
slávou ratolesti sa opíja.
Ale tie husle, božské tóny,
čo vyludzuje malý Róm,
dávajú tušiť veľmi jasne,
kto je v tej chvíli géniom.
- Keď budeš veľký, čím chceš byť?
pýtam sa toho chlapčeka.
- Učiteľom v hudobnej škole!
odvetí malý Paganini –
radostný úsmev rozžiari mu tvár.
Hudba je ozaj Boží dar.
sobota 2. mája 2015
Černoška
Černoška
Stále som závidela černochom pekne tučné, mäsité pery. Túžila som mať také! Nanešťastie ma Pán Boh obdaril maličkou, aj keď peknou pusinkou s úzkymi perami. Našťastie som videla aj horšie. Napr. jedna pani akoby vôbec pery nemala, namiesto úst mala iba tenkú zovretú čiarku. Zato niektoré spolužiačky boli pekné, tie, čo mali široké pery, boli väčšinou priateľské, veselé, utárané a spoločenské.
Predvčerom večer som chytila akúsi alergiu. Vrchná pera mi opuchla, zväčšila sa do absurdných rozmerov. Po tele vyrážky. Liečila som sa ako starí Rimania – octom. Manžel mi namočil vreckovku do octu a ja som si ju prikladala k pere. Výsledok: na druhý deň bola vrchná pera v poriadku, zato spodná odúlená, obrovská. Oblbovák dithiaden, dieta. Veľa som spala. Čiže som nepravidelná černoška.
Už nechcem byť černoška! Stačí mi obyčajná babička-Anička!
Stále som závidela černochom pekne tučné, mäsité pery. Túžila som mať také! Nanešťastie ma Pán Boh obdaril maličkou, aj keď peknou pusinkou s úzkymi perami. Našťastie som videla aj horšie. Napr. jedna pani akoby vôbec pery nemala, namiesto úst mala iba tenkú zovretú čiarku. Zato niektoré spolužiačky boli pekné, tie, čo mali široké pery, boli väčšinou priateľské, veselé, utárané a spoločenské.
Predvčerom večer som chytila akúsi alergiu. Vrchná pera mi opuchla, zväčšila sa do absurdných rozmerov. Po tele vyrážky. Liečila som sa ako starí Rimania – octom. Manžel mi namočil vreckovku do octu a ja som si ju prikladala k pere. Výsledok: na druhý deň bola vrchná pera v poriadku, zato spodná odúlená, obrovská. Oblbovák dithiaden, dieta. Veľa som spala. Čiže som nepravidelná černoška.
Už nechcem byť černoška! Stačí mi obyčajná babička-Anička!
SOFIA TO VIE
SOFIA TO VIE
„Dedko, prosím si cukrík.“
- A prečo by som ti mal dať cukrík? Povedz mi aspoň dva pádne dôvody.
- Lebo som dobrá.
- Hm, to je naozaj dobrý dôvod. A druhý?
- Lebo ťa mám rada (líškavý úsmev, ba možno aj pritúlenie).
- No tak to sú naozaj pádne dôvody. (dá jej cukrík).
- Dedko, a čo sú to padne dovody? Kto padne do vody?
„Dedko, prosím si cukrík.“
- A prečo by som ti mal dať cukrík? Povedz mi aspoň dva pádne dôvody.
- Lebo som dobrá.
- Hm, to je naozaj dobrý dôvod. A druhý?
- Lebo ťa mám rada (líškavý úsmev, ba možno aj pritúlenie).
- No tak to sú naozaj pádne dôvody. (dá jej cukrík).
- Dedko, a čo sú to padne dovody? Kto padne do vody?
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)