Minestrone 1

MINESTRONE a nedeľné popoludnie

-         ÁÁÁÁ! – zasvišťal kuchyňou môj výkrik nefalšovanej radosti.

-         Anička, si kanón!

Pochvala rodinného publika bola o to prekvapivejšia, že som kladný výsledok svojho snaženia vôbec neočakávala. Veď po tom, čo sa v rodine vžilo klišé, že mamičkina polievka je buď „pomyjovitá“ (rozumej vodnatá a bez chuti) alebo „výživná“ (rozumej hustá a bez chuti), sa pochvala mojej minestrone zdala nepochopiteľná. Musela to byť zrejme náhoda,

-         keďže som v chladničke nemala také suroviny, aké by sa žiadali,

-         keďže som improvizovala nielen so zeleninou, ale aj s korením,

-         keďže som nakoniec namiesto paradajkového pretlaku použila kečup,

-         keďže som ku koncu varenia úplne zabudla, že polievka ešte stále jemne vrie, hoci som ju už pred polhodinou vypla (ale omylom ju preložila na vedľajšiu platničku, ktorú som omylom zabudla vypnúť).

Všetky spomenuté faktory akýmsi zázrakom spôsobili, že suroviny sa až dojemne dojemna uvarili, chute sa zázračne preskupili a zliali a výsledok bol prekvapivo pozitívny. Nastrúhaný syr sa na záver polievky našťastie konal – našla som v chladničke.

            Najprv polievku ocenil vnúčik: „Hm, babka, tá polievka je ale dobrá!“ Na to sa pridal aj manžel, v rodine známy ako dedo: „Naozaj je výborná! Dnes sa ti skutočne podarila!“

-         ÁÁÁÁ! – vykríkla som od radosti, nevediac spočiatku prísť k slovu.

            K nedeľnej pohode prispela nielen polievka, ale aj celkom chutné rezne, nespálené, pritom dobre prepečené, zemiaky a černicový kompót, ktorý kedysi zakonzervoval môj najmladší syn, keď černice vlastnoručne nazbieral v lese. Kompót ostal ako železná rezerva v pivnici, lebo som bola nastopro presvedčená, že je kyslý. Opak bol pravdou. Sladunký ako pubertálna láska.

            Dobrý pocit znásobila správa od syna z Londýna, že v novej práci zažil celkom príjemnú „boat party“ na Temži, a milý telefonát od brata z Berlína, že dobre docestoval domov a že švagriná mi ďakuje za darčeky, hneď sa ozvala aj ona osobne, že sa jej veľmi páčia a že ako ľutuje, že nemohla prísť.

            Také veci starenku potešia. Po obede mi prekážalo menej ako obvykle,

-         že deti nechceli spať, hoci mne sa veľmi chcelo,

-         že dedo si príležitosť na spánok našiel,

-         že mi  doslova skákali po hlave, keď som ležala na válende,

-         že pišťali, vrieskali, ohadzovali sa plyšákmi, autíčkami a pastelkami,

-         že sa zmocnili môjho mobilu a posielali mojim známym sms-ky s textom „Ftgrnmyuipjuh,ýjáý“,

-         že ma šteklili po pätách.

V podstate to bolo pekné nedeľné popoludnie v období babieho leta (chápte dvojako: v kalendári, v mojom živote).

MINESTRONE 2 – môj recept

Veľkú cibuľu pokrájame, speníme na masle, pridáme na kolieska/kúsky pokrájanú mrkvu (3 ks), petržlen (2 ks), kaleráb (1 ks), zeler (malý), trochu zelenej papriky, jednu paradajku, tretinu zo šalátovej uhorky, posmažíme, posolíme, pridáme trochu tlčenej rasce, karí, paradajkový pretlak alebo kečup, dolejeme vodou a dobre povaríme. Keď je polievka na tanieri, nastrúhame na ňu tvrdý syr.

MINESTRONE 3  (zo spomienok prekladateľky v Bruseli)

Minestrone je pestrá talianska zeleninová polievka, v ktorej plávajú rôzne druhy zeleniny. Preto aj názov  „minestrone” znamená, že na jednej chodbe sú premiešaní prekladatelia rôznych národností. Mnohí moji kolegovia túžili sedieť v oddelení „minestrone”, ale vedenie usúdilo, že nové krajiny budú najprv sedieť každý národ pospolu, neskôr sa uvidí. Osobne som o minestrone neusilovala, pretože zo skúseností v úradníckom zamestnaní viem, že keď sa niečo „zomelie” na ústredí, najskôr sa o tom dozvedia tí, ktorí sedia najbližšie k šéfstvu. Preto som nechcela prísť o dôležité info, napríklad o kurzoch v zahraničí, platoch a podobne. A susedky na chodbe som mala z Dánska, hovorila som s nimi po anglicky, keď som chcela precvičiť angličtinu, francúzštinu alebo nemčinu, išla som s kamošmi príslušnej národnosti na kávu alebo na obed.

Nuž, z hľadiska nadväzovania známostí a priateľstiev som chápala, že MINESTRONE je super idea, pretože s cudzími štátnymi príslušníkmi sa dalo dobre porozprávať, porovnať si kultúrne zvyky, zažiť kopec švandy. No a so Slovákmi? Do istej miery tiež, ale vládla medzi nami konkurencia, skupinkovanie, závisť, nevraživosť. Raz to jedna mladá kolegyňa, ktorá veľmi túžila sedieť v oddelení MINESTRONE, „zabila“ poznámkou: „My síce nie sme ideálni kolegovia, ale mali by ste vidieť Slovincov, ako sa TÍ ŽERÚ!“

MINESTRONE 4

New York je jedno veľké MINESTRONE, aj Londýn. V podstate celá zemeguľa so svojím človečenstvom pozostávajúcim z rôznych rás, etník, náboženstiev, svetonázorov, farieb pleti, sexuálnej orientácie je jedno obrovské MINESTRONE. Niekde nažívajú tieto národy v pozoruhodnej harmónii, ale takých kútov sveta je málo. Väčšinou sa dá konštatovať, že nádherná Stvoriteľova myšlienka sa akosi neujala.

Škoda!

Quelle domage!

What a pity!

K sožaleniu!

Schade!

Spomienka na prácu v BRU

PREKLADATEĽ (nielen) V BRUSELI alebo O „brbtoch“ Ľudia, ktorí sú z domu zvyknutí tvrdo si zarábať na svoj chlieb, skonštatujú hneď pri prvej výplate, že tu (v Bruseli) sa im drina oplatí. Práca je naozaj zaplatená. Ba prihliada sa aj na roky praxe a na diplomy. Konečne niekto ocenil môj doktorát aj finančne! Poniektorí západniari majú taký názor, že už fakt, že jedinec skončil vysokú školu, oprávňuje toho človeka na dobrý post v EÚ, pretože ak niekto skončil vysokú školu, znamená to, že sa musel naučiť organizovať si čas, je to človek usilovný, vytrvalý, má rád štúdium, atď. Ak niekto okrem toho urobil aj doktorát, hoci iba „masters“, znamená to pre nich, že išiel vo svojich snahách po poznaní ešte ďalej, špecializoval sa v určitom odbore, a preto si ho treba vážiť. Taká filozofia sa mi celkom ráta. Ale za prekladateľov často prichádzajú aj mladší ľudkovia, ktorí nemajú takmer žiadnu prax. Tí sa musia „prehrýzať“ začiatkami ťažšie. Je to logické. Niektorým pomáha dobrý logický úsudok, iným usilovnosť, iným zase výborná znalosť cudzieho jazyka, získaná pobytom v cudzine. Dlhší pobyt v cudzine niekedy spôsobí, že človek „zabudne“ po slovensky, teda lepšie povedané, nie celkom zabudne, ale do slovenčiny automaticky vsúva anglickú syntax a slovné spojenia. Napríklad rád oddeľuje čiarkami také spojenia ako: Avšak je potrebné pripomenúť...(dá čiarku za „avšak“ - anglické However,...) alebo: „V tomto zmysle je potrebné mať na pamäti...“ (dá čiarku za „zmysle“), stratí cit pre rozlišovanie medzi privlastňovacími zámenami „svoj“ a „jeho“: napríklad napíše: Výbor prijal jeho rozhodnutie..., nemčinár bude často používať neurčitkové väzby namiesto vedľajšej vety a tak ďalej. Prestanem však na chvíľu s kritikou a zakormidlujem do pokojnejších vôd, do veselej riečky žartovných spojení, ktorú vytvoril tlačiarenský škriatok. Alebo inak povedané, uvediem niekoľko prekladateľských „breptov“, ako vravia bratia Česi (po slovensky „brbtov“? preklepov), ktoré sú vykonané v rýchlosti, nevedome, preto by za ne prekladateľa ani nemali trestať. - Výbor posliní spoluprácu... namiesto posilní. - zvýšenie energetickej úprimnosti ... namiesto účinnosti. - potupné zriaďovanie sietí ... namiesto postupné. - preskúmanie praktických krkov ... namiesto krokov. - EHSV podal sove stanovisko ... namiesto svoje - odporové zväzy namiesto odborové  očianska spoločnosť (t.j. z Očovej) namiesto občianska  fingovanie namiesto fungovanie, uvediem časť súvetia: … aby sa mladí ľudia niečo naučili o EÚ, Výbore regiónov a iných inštitúciách, a aby lepšie pochopili ich fingovanie (!) Ozaj, hovorila som vám, čo mi vyviedol tlačiarenský škriatok so Shakespearovými sonetmi? Stalo sa to síce nie v Bruseli, ale na Slovensku. A vari je náš slovenský škriatok horší od belgického? Veru nie je! Keď som dostala na prečítanie prvé obťahy sonetov, s hrôzou a zároveň pobavením som zistila, že namiesto ...koral je červený/ a nie ústa mojej milej... v sonete č. 130 sa objavilo: Karol je červený... ! Ihneď mi napadlo, že možno sa jeden z tlačiarov volal Karol a rád si pri práci uhol červeného vínka... Som spokojná so svojím zamestnaním. Prekladatelia z Rady alebo z Komisie si niekedy namýšľajú, že ich práca je dôležitejšia ako naša, pretože prekladajú pre dôležité inštitúcie. Možno, ale platení sú rovnako ako my a naša práca je zaujímavejšia, pestrejšia. Vysvetlím: prekladateľ z Komisie sa musí špecializovať na preklad v jednom odbore, napríklad poľnohospodárstve, potom celý život prekladá iba smernice o poľnohospodárstve. My vo Výbore regiónov a Európskom hospodárskom a sociálnom výbore máme terminológiu pestrú, prepestrú: od životného prostredia a biológie cez poľnohospodárstvo k technike a od ekonomiky k právu a sociológii. Minule som volala jednu známu (zoznámili sme sa v lietadle) e-mailom na drink. Odpísala mi, že je momentálne veľmi vyťažená, že oni v Komisii nekončia v piatok o pol štvrtej ako my, ale normálne o pol šiestej. No povedzte mi, mala sa čím chváliť? To dá rozum, že nie. A mimochodom, svoju ponuku som už viackrát nezopakovala. Je to čudáčka, okrem iného slobodná, ba pochybujem, že má veľa priateľov. Ešte mi nedá, aby som nenapísala jedno žartovné prekladateľské riešenie: kamarát z českého oddelenia, ináč veľmi šikovný, raz v rýchlosti preložil neurobehavioral disorders (neurobehaviorálne poruchy) ako „poruchy neurotického chování“. Z jeho prekladu vyplýva, že neurotické chovanie je normálne a ak nie si neurotik, máš poruchu. Nuž stáva sa. Najmä v rýchlosti, keď ťa tlačia termíny, niekedy zo seba vypotíš tzv. „perly“, ako ich nazýva moja kolegyňa. Napríklad v prekladoch zabezpečených externými agentúrami sa našli nasledovné perly: ... Čo možno urobiť, aby toto obdobie (starobu) prežil každý jednotlivec zmyselne? ... namiesto zmysluplne ... roadmap(- cestovná mapa)... ktosi preložil ako autoatlas ... protracted negotiations (- zdĺhavé rokovania) ako preťahované rokovania. Veru, ľudkovia moji, život prináša skvelý situačný humor, často sa zasmejeme na vlastných „brbtoch“, inokedy na „brbtoch“, ktoré sa podarili iným. Úžasne sa mi páči ceduľka, nalepená na vnútornom vchode do budovy Výboru regiónov na ulici Montoyer: VEUILLEZ BADGER, SVP. Veuillez znamená ráčte, badge je odznak – výraz prevzatý z angličtiny, v našom prípade magnetická kartička, ktorú musíš ukázať bezpečnostnej službe pri vchode, aj recepčnej, a pomocou ktorej si otvoríš sklenené dvierka vedúce k výťahom. Veru, bez „bedžu“ sa nepohneš. Ja osobne si pri slovku „badger“ spomeniem na jazveca („jazvec“ po anglicky je „badger“). Mimochodom, aj Rusi prevzali to slovo z angličtiny, trochu si ho prispôsobiac. Povie sa: „bejdžik s imenem.“ Podstatné meno „badge“ teda existuje, ale sloveso „badger“ som veru vo francúzskom slovníku nenašla. No a SVP francúzštinári poznajú. Je to skratka s´il vous plait – prosím. Čiže skratkovite vyjadrená veta by v slovenčine znamenala asi toľko: „Prosíme Vás, aby ste sa pri vstupe do budovy ráčili automaticky preukázať magnetickými kartičkami.“ Alebo ako to preložil kamarát Radek z českého oddelenia: „Prosíme, Vás, aby jste se při vstupu laskavě zabedžovali!“ A ešte mám jednu dilemu: Neviete mi, prosím Vás, vysvetliť, prečo prekladateľ z Európskeho parlamentu preložil: lundské dohovory, berlínske dohovory, ale do tretice: dohovory z Osla – a nie Oslie dohovory? Tlačová chyba, resp. preklep, na ktorý natrafil kolega: „Európsky hospodársky asociálny výbor!“  

POVZDYCH Máčam nohu v repíku (ten život je na piku), haksne bolia, preto máčam, s bolesťami ledva kráčam. V kúte čaká bakuľa (radšej loptu zagúľať!) Ešte chvíľku tu byť s vami. Máčam nohu, pritom plačem. Máčam nohu v repíku. Ešte vidieť krásne žabce - Ajka, Domi, Sofiku. Nohu máčam, stále kráčam, Život speje k zániku. Plačem, pritom nohu máčam, Máčam nohu v repíku.

Na tri deti s chorou nohou

Boli rozkošné. Ajo s Dominikou simulujú telefónny rozhovor – jeden s mobilom, druhá s kalkulačkou pri uchu.

„Ahoj, Dominika, ako sa máš?“

„ Dominika ... ová.“ – zrejme rozumela ´ako sa voláš´

„A čo robíš?“

„Telefonujem.“

Volám: ich:
„Detičky, ideme si ľahnúť.“ – Všeobecný nesúhlas.

„Urobíme si v izbičke stan.“ – „Hurá!“

Dali sme na zem karimatky, deky, hračky, ja vedľa nich (unavená ako baník po dvojitej šichte) som si ľahla na váľandu. Je jasné, že som nespala. Ale aspoň na chvíľu poležať!

Chlapček volá o najmladšej: „Domi smrdí. Iste sa pokakala.“ Vyskočím na rovné nohy. Fakt: blato v nohavičkách.

Inokedy: „Sofi, čo robíš?“

„Varím.“  (Mieša varechou naprázdno v umelohmotnej mise).

„A čo to bude?“

„Guláš. Ochutnaj.“

Po chvíli:

„Babka, poďme hrať človeče.“

„Dobre. A čo tak s kockami, kto častejšie zagúľa šestku?“

„Nie! Ja chcem KLASICKÉ človeče.“

„No dobre.“

Domika sedí na záchode a vraví:

„Budem kakať, ale ty, babka, nerob blbosti.“ (rozumej, všelijaké povzbudzujúce grimasy).

Andrej miluje bicyklovanie, ale aj počítačové hry. Na bicykel som ho samého nepustila, „dusili sme sa“ v byte, kým sa nevrátil dedo, ale ani počítačové hry som mu nechcela dovoliť. Ako to urobiť? Odpojila som káblik z rootera. Počítač išiel, ale internet nie. Síce som zmeškala jednu dôležitú pracovnú ponuku a správu od syna z Londýna, ale aspoň sa decká pohrali, chvíľu reptali na „pokazený“ počítač, ale potom objavili plyšáky a autíčka. Andrejko sa hral na učiteľa, plyšáky a dievčatá boli zoradené na koberci, Ajo ukazoval paličkou na dvere a „vyvolával“ ich postupne, aby hádali, aké je to písmeno a koľko je dva plus tri. Podchvíľou „mančaft“ okríkol: „A ty čo tam vyrušuješ, Bibík? (rozumej, plyšový macko). Čo si taký neposedný? A vôbec: čo ste všetci takí nepozorní? Čo ste v noci robili? Myši lapali?“

Potom sme si poležali v spálni (o spánku nemohlo byť reči), hrali hru „na čokoládky“ a skrývali sme plyšového tigríka, potom deti objavili zabudnuté keksíky, vrhli sa na ne – všade plno omrviniek, ktoré Sofinka s vďačnosťou chcela aspoň z koberca pozametať, ale prakticky ich rozmetala, potom sme šli obedovať, ľahko uhádnuť, ako to dopadlo,  jedla iba Dominika – je to pedantne vychovaný, do dva a pol roka kojený papkáčik, systematicky spapala celý tanier slepačej polievky aj s mäskom, Ajo a Sofi vyhlásili, že nie sú hladní, potom mi Sofi chcela urobiť radosť, tak zahlásila, že zje, ale pod podmienkou, že bude jesť studenú polievku, samozrejme, zjedla len asi tri lyžice, potom ďalej šantili a vymýšľali, až kým neprišiel dedko a nevzal ich von. Ajo šliapol do pedálov, dievčatá naštartovali jedna odrážadlo, druhá kolobežku, a ja som mohla napísať toto extempore. 

UHÁDNETE, KTO  POVEDAL

-         slečne: „Máte veľký jazyk a malú pusu“?

a)     milenec

b)    zubár

c)     anglický lektor

-         „a predsa sa točí?“

a)     Galileo Galilei o Zemi

b)    automechanik po oprave prevodovky

c)     krajčírka a zvonovej sukni

-         prečo povedala starenka „Fuj, fuj, čokoláda?“

a)     lebo sa jej prejedla v luxusnom domove dôchodcov

b)    lebo sa opäť posrala

-         kto povedal o cisárovi, že je nahý?

a)     cisárovná nadránom

b)    krajčír

c)     malý chlapec

„Nedotýkajte sa mojich kruhov“?

              a) Archimedes o svojich kruhoch v piesku

              b) mimozemšťan farmárovi o svojich kruhoch v obilí

              c) unavená pani kozmetičke o kruhoch pod očami

-         Kto povedal: „A je to?“

a)     chlapec na konci školského roka

b)    Pat a Mat

c)     dedko po úspešnom orgazme

PERLY

Ajko precvičuje písmenká s dedom. 
Dedo: - Babka, podaj mi ešte jeden alebo dva veľké papiere.

Ajo: - Ja myslím, že jeden stačí.

X

Sofia. - Babka, daj mi dve vreckovky, aby som nebola smutná. (Jednu použije na slzičky).

- Sofia, bil ťa dnes Marek?

Sofia, hrdo si vykračujúc, s úsmevom: - Bil!

X

Dominika podvečer odrazu vbehla do kuchyne, vybrala zo šuflíka malú lyžičku a odbehla do obývačky. To sa mi zdalo podozrivé, tak som sa šla pozrieť. Potvorka malá využila moju nepozornosť a našla na stolíku krém SUDOCREM, čo jej dávam na prdelku, keď má červené. Už si ho tak fajne nabrala na lyžičku a hovorila mastička, mastička. Ešteže ho neochutnala, asi by jej nechutil 

X

Včera poobede Domi zaspala na našej posteli a my sme si robili každý svoje, keď tu zrazu po asi hodinke v úplnej tichosti s kľudom zliezla z postele a prištvornožkovala za nami do pracovne. A dnes ráno zas, podobne ako jej staršia sesternička, objavila čaro zmäknutého masla na kraji stola :)

X

Sofi (vyčítavo):

-       Nikto mi nič nepovie!

-       Prečo, Sofinka?

-       Som si kýchla!

-       Prepáč, na zdravie!

Prázdniny

Či možno zažiť krajšie leto,

Než s vnúčatkami po boku?

Vrieskajú, šantia, rujú sa a pištia,

Vyvádzajú, keď sa hrajú,

Hneď plačú a hneď sa smejú,

Spokojné, sýte, rozkošné.

Hrám futbal, hokej, stále prehrávam,

Plyšáky kŕmim, báby obliekam.

Natieram chleby, pečiem, varím,

Neletím kamsi na Kanáry.

Utieram zadočky a slzičky

Tých mojich rozšantených maličkých.

Rada, hoc unavená, veru tak.

Bo zo mňa ukrajuje rak.