sobota 17. februára 2018

Aké sme my, baby

Stále niečo chceme.
Nevieme presne čo, ale stále niečo chceme.
A prosíme,
a žadoníme,
a Pána Boha za rukáv poťahujeme,
a neprestaneme,
kým to nedostaneme.

Od mužov tiež chceme,
aby boli ideálni,
aby nás milovali,
aby nás zahŕňali darmi,
aby nás poslúchali,
ctili a nás vážili,
ba na rukách nosili.

Potom príde starý konečne domov,
ovrieska ženu,
vyhreší deti,
skritizuje jedlo,
buchne dvermi
a odíde do krčmy.

Čo sme to chceli, sestričky?
Neviete?
Život maličký,
útulný, pokojný.

A predovšetkým nehu,
k druhému brehu
kým nás loďka dopraví.

Nechceme veľa,
len v manželovi priateľa.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára