Slovné hračky zo života
Vykypédia
Wikipédia je internetová encyklopédia.
Vykypédia je babkina vykypená polievka.
X
Sofia: „Miško, kedy nás už vezmeš na tie Pianiny?“ (= Pieniny. Dieťa poznalo výraz „piáno“, preto sa naučilo „Pianiny“).
X
Vypisujem súťaž na preklad českého slova „brept“ do slovenčiny. Cena pre každého zúčastneného: možnosť uverejňovať príspevky v mojom blogu. (Wow!)
X
Andrejko: „Babka, keď pôjdeme na výlet, netreba nám batožinu. Ty už jednu máš!“ - a potľapká ma po bruchu. To má od deda: „Hej, pani, uhnite s tou batožinou!“ - má na mysli moje brucho.
X
Tie pejoratíva od chlapov by sme nemali dopustiť. Ale čo by to bol za život bez nich? Radšej všeličo prežrieme, také sme my frajerky, yes.
piatok 29. apríla 2016
štvrtok 28. apríla 2016
Psychika
Keď si povieš, že ťa nebolia nohy, tak ťa bolieť prestanú.
Keď si povieš, že to zvládneš, tak to zvládneš.
Keď si povieš, že si necikneš počas cesty do mesta, tak sa ti to podarí. (Pravda, treba sa poistiť hygienickou pomôckou a tesne pred odchodom z domu ísť na záchod).
Keď si povieš, že sa budeš na ľudí usmievať, zdraviť im prvá a prihovárať sa im, začnú ťa rešpektovať.
Keď si povieš, že ťa nemôže rozladiť chvíľkový neúspech, tak ťa rozladí menej.
Jedným slovom: MYSLI POZITÍVNE, ZAHOĎ ZA SEBA ČIERNE CHMÁRY, TEŠ SA Z MALIČKOSTÍ, ROB ĽUĎOM DOBRE - a bude lepšie aj tebe!
Keď si povieš, že to zvládneš, tak to zvládneš.
Keď si povieš, že si necikneš počas cesty do mesta, tak sa ti to podarí. (Pravda, treba sa poistiť hygienickou pomôckou a tesne pred odchodom z domu ísť na záchod).
Keď si povieš, že sa budeš na ľudí usmievať, zdraviť im prvá a prihovárať sa im, začnú ťa rešpektovať.
Keď si povieš, že ťa nemôže rozladiť chvíľkový neúspech, tak ťa rozladí menej.
Jedným slovom: MYSLI POZITÍVNE, ZAHOĎ ZA SEBA ČIERNE CHMÁRY, TEŠ SA Z MALIČKOSTÍ, ROB ĽUĎOM DOBRE - a bude lepšie aj tebe!
nedeľa 17. apríla 2016
Choroby
Nechcem sa tu rozširovať o všelijakých diagnózach, lebo by sme zrejme skončili pri mojej hypochondrii.
Isté je, že momentálne prekonávame "putovnú" chrípku, Ajo, Sofi, ja, včera to chytilo deda, len sa obávam, kedy to schytá Jurko - a dúfam, že Miško, ktorý príde v utorok z Anglicka, to nedostane.
Choroba je trápna vec, ale aj z nej sa dajú vytĺcť isté pozitíva.
Že aké?
1. Uvedomíš si, že túžiš po živote, na ktorý si predtým nadával, že je "nudný", "fádny", "trápny", "o ničom". Zatúžiš po tom nudnom stereotype, len aby ťa už nebolela hlava, netieklo ti z nosa a nedusil ťa protivný kašeľ.
2. Choroba zomkne rodinu. Spoločne sa liečite, pijete čajíky, je v tom niečo dojemné. Staráte sa jeden o druhého, "roznežňujete sa" (fíha, to aké slovo sa mi podarilo!)
3. Robíš si plány, čo všetko "dokážeš, keď sa vyliečiš."
Takto a podobne by som mohla trepať o svojej chorobe ešte dlho, ale myslím, že najlepšie urobím, keď si pôjdem ľahnúť.
Takže "do zdivenia"! Pardón, do videnia!
Isté je, že momentálne prekonávame "putovnú" chrípku, Ajo, Sofi, ja, včera to chytilo deda, len sa obávam, kedy to schytá Jurko - a dúfam, že Miško, ktorý príde v utorok z Anglicka, to nedostane.
Choroba je trápna vec, ale aj z nej sa dajú vytĺcť isté pozitíva.
Že aké?
1. Uvedomíš si, že túžiš po živote, na ktorý si predtým nadával, že je "nudný", "fádny", "trápny", "o ničom". Zatúžiš po tom nudnom stereotype, len aby ťa už nebolela hlava, netieklo ti z nosa a nedusil ťa protivný kašeľ.
2. Choroba zomkne rodinu. Spoločne sa liečite, pijete čajíky, je v tom niečo dojemné. Staráte sa jeden o druhého, "roznežňujete sa" (fíha, to aké slovo sa mi podarilo!)
3. Robíš si plány, čo všetko "dokážeš, keď sa vyliečiš."
Takto a podobne by som mohla trepať o svojej chorobe ešte dlho, ale myslím, že najlepšie urobím, keď si pôjdem ľahnúť.
Takže "do zdivenia"! Pardón, do videnia!
štvrtok 14. apríla 2016
Deti a my
Sofinka: Tá zubná pasta je príšerne sladká! Je to určite čínsky výrobok!
Dedo: A ty si aký výrobok?
Sofinka: Ja som slovenský výrobok!
X
Nová Andrejkova vášeň: karty. Chce ich hrať, chce o nich vedieť VŠETKO. Pýtala som sa ho na rebríček záľub:
1. karty, futbal a gitara
2. hokej
3. učenie (preto až na treťom mieste, lebo je to nuda)
X
Ajko je chorý, trochu ho rozmaznávame. Chcel brankárske rukavice, tak ich dostal. Bol schopný v nich spať. Kedy ich použije vonku? Musí
- prestať pršať
- byť zdravý
- mať dobehnuté zmeškané učivo.
Čiže ešte pretečie niekoľko hl vody v Hornáde. Ale tá radosť!
X
Sofia ma udivuje nielen čítaním, ale aj matematickými zručnosťami. Minule mi povedala, koľko dní chýba do konca mesiaca. Pravda, nešlo o odčítanie od tridsiatky, ale o odrátanie z kalendára. Aj tak ju obdivujem.
X
S dedkom skúša písanie – oblúčiky, kvačky, tiež jej to ide.
X
Babka je tiež chorá – detská viróza. Takže sme traja: Ajo, Sofi a baba. Polihujeme, pijeme čajíky, hráme spoločenské hry a trpíme bolesťou hlavy, telesnou slabosťou, nádchou a kašľom. Aspoň viem, ako im je.
Dedo: A ty si aký výrobok?
Sofinka: Ja som slovenský výrobok!
X
Nová Andrejkova vášeň: karty. Chce ich hrať, chce o nich vedieť VŠETKO. Pýtala som sa ho na rebríček záľub:
1. karty, futbal a gitara
2. hokej
3. učenie (preto až na treťom mieste, lebo je to nuda)
X
Ajko je chorý, trochu ho rozmaznávame. Chcel brankárske rukavice, tak ich dostal. Bol schopný v nich spať. Kedy ich použije vonku? Musí
- prestať pršať
- byť zdravý
- mať dobehnuté zmeškané učivo.
Čiže ešte pretečie niekoľko hl vody v Hornáde. Ale tá radosť!
X
Sofia ma udivuje nielen čítaním, ale aj matematickými zručnosťami. Minule mi povedala, koľko dní chýba do konca mesiaca. Pravda, nešlo o odčítanie od tridsiatky, ale o odrátanie z kalendára. Aj tak ju obdivujem.
X
S dedkom skúša písanie – oblúčiky, kvačky, tiež jej to ide.
X
Babka je tiež chorá – detská viróza. Takže sme traja: Ajo, Sofi a baba. Polihujeme, pijeme čajíky, hráme spoločenské hry a trpíme bolesťou hlavy, telesnou slabosťou, nádchou a kašľom. Aspoň viem, ako im je.
streda 13. apríla 2016
Verím, že ste si vzali prvé odporúčanie k srdcu
Milí priatelia, babky, dedkovia, zamestnaní aj školáci,
neberte to odo mňa ako domácu úlohu. NIE JE TO POVINNÉ. Ale verte, že odporúčanie je dobré. Sama som to zažila na vlastnej koži. Keď sa pozdravíte nepriateľovi, najprv ho to poriadne zaskočí, ale po čase sa mu rozsvieti v hlave - a na druhý deň vám odpovie na pozdrav! Nuž a keď sa budeme všetkým susedom zdraviť, okruh našich nepriateľov sa zmenší, nicht Wahr? Minule sa mi susedka dokonca (po dlhej dobe) prihovorila - a verte, nebolo to nepríjemné. Len prekonať prvotnú averziu, zabudnúť na staré sváry. Veď ktože si už pamätá, ako to bolo? Čo keď som aj ja sám/sama niesol/niesla svoj diel viny?
Prajem vám pekný deň a príjemné zdravenie. A ozdravovanie duše.
Vaša Anna
neberte to odo mňa ako domácu úlohu. NIE JE TO POVINNÉ. Ale verte, že odporúčanie je dobré. Sama som to zažila na vlastnej koži. Keď sa pozdravíte nepriateľovi, najprv ho to poriadne zaskočí, ale po čase sa mu rozsvieti v hlave - a na druhý deň vám odpovie na pozdrav! Nuž a keď sa budeme všetkým susedom zdraviť, okruh našich nepriateľov sa zmenší, nicht Wahr? Minule sa mi susedka dokonca (po dlhej dobe) prihovorila - a verte, nebolo to nepríjemné. Len prekonať prvotnú averziu, zabudnúť na staré sváry. Veď ktože si už pamätá, ako to bolo? Čo keď som aj ja sám/sama niesol/niesla svoj diel viny?
Prajem vám pekný deň a príjemné zdravenie. A ozdravovanie duše.
Vaša Anna
utorok 12. apríla 2016
Prvé odporúčanie
poďme trénovať najprv prvé odporúčanie z môjho predošlého článku MILUJ:
VŠETKÝM SUSEDOM SA ZDRAVIŤ.
Čo vy na to? Je to ťažké? SKÚSME!!! Ja s tým momentálne nemám problém, ale bývali časy...
Tak čo, skúsime?
Pôjde o osobný psychohygienický tréning, aj o začiatok novej éry spolunažívania ľudí. Môžete sa mi pochváliť, ak ste sa premohli a pozdravili susedku/suseda, a aké ste pritom mali pocity. Mne to môžete povedať. Uvidíte, že postupne sa vám poriadne uľaví!
A držím palce!
Vaša Anna
VŠETKÝM SUSEDOM SA ZDRAVIŤ.
Čo vy na to? Je to ťažké? SKÚSME!!! Ja s tým momentálne nemám problém, ale bývali časy...
Tak čo, skúsime?
Pôjde o osobný psychohygienický tréning, aj o začiatok novej éry spolunažívania ľudí. Môžete sa mi pochváliť, ak ste sa premohli a pozdravili susedku/suseda, a aké ste pritom mali pocity. Mne to môžete povedať. Uvidíte, že postupne sa vám poriadne uľaví!
A držím palce!
Vaša Anna
pondelok 11. apríla 2016
MILUJ
Miluj blížneho svojho ako seba samého
Toto druhé najhlavnejšie Božie prikázanie naplniť – a sme v suchu! Skončila by nevraživosť, nekalé obohacovanie, mafiánske praktiky, šplhanie v zamestnaní, nevera, vojny a rozbroje medzi národmi, národnostnými skupinami, a tak ďalej.
Nuž a kto je tvoj blížny? (po anglicky neighbour, čo ináč znamená aj sused). Teda ľudovo povedané, ZAČNIME MAŤ RADI SVOJICH SUSEDOV. Nič ľahšieho? Kdeže!
Susedov si delíme:
- na priateľov,
- na užitočných,
- na bezvýznamných,
- na „hnusných zbohatlíckych snobov“,
- na „odkundesov“,
- na „špinavú luzu“
a v uvádzaní prívlastkov (zväčša hanlivých) by som mohla pokračovať.
Môžem mať rada susedov, ktorí hádžu cigaretové špaky do trávy, v ktorej sa hrajú moje vnúčatá? Môže mať pani X., bývajúca nad nami, rada pani Y. z ešte vyššieho poschodia, keď jej horúcim cigaretovým popolom prepálila paplón, vetrajúci sa na okne? (Fajčiari bývajú zdanlivo bezohľadní, ale možno ti pomôžu, keď to budeš potrebovať. Okrem toho sú fajčiari zväčša spoločenskí, žoviálni a štedrí ľudkovia. Pravda, v prípade poškodeného paplóna treba slušným spôsobom pýtať náhradu.)
Môže mať Jano rád Fera, keď ho Fero predbehol u šéfa tým, že na Jana donášal, a potom získal lepšie postavenie? (A možno nedonášal, len bol jednoducho lepší). Môže mať Klaudia rada Renátu, keď jej zvádza manžela? (Alebo si to Klaudia len namýšľa?) Renáta je zaiste „kosť“, je o niekoľko čísel krajšia než ktorákoľvek iná žena v okolí, muži sa za ňou obracajú, nosí vyzývavé šaty a milo sa usmieva nielen na Klaudiinho manžela, ale na všetkých chlapov. (Teší sa zo života, z krásy a mladosti). Môžem mať rada starú tetku, ktorá si pravidelne trhá z mojich pivónií/ruží/narcisov/ľalií? (Možno je chudobná). Môžem mať rád suseda, ktorý si oberá ovocie z konára môjho stromu? (Možno si myslí, že ak mu tie jablká nedarujem, zoberie si aspoň tie, ktoré siahajú do jeho záhrady). Ktorý mi znepríjemňuje život vŕtačkou, zbíjačkou, pachom laku, ktorým strieka autá – on bohatne, a ja trpím!? (Čo ak je to jeho zamestnanie?) Môžem mať rád susedku, ktorá „páli“ za mojím manželom? (Aspoň si to myslím). Môžem mať rada suseda, ktorý vyhral v lotérii, a teraz sa rozdrapuje v nových šatách, preváža sa v novom aute a príde do bronzova opálený z exotickej dovolenky? (Včera vyhral on, zajtra ty).
Môžem mať rád niekoho, kto je krajší/šikovnejší/úspešnejší/populárnejší/bohatší než ja?
Poviete si: TO JE NEMOŽNÉ.
Nuž ale ak nie je možné milovať svojho najbližšieho suseda, ako je potom možné pre Žida, aby miloval Araba, pre veriaceho, aby miloval ateistu, pre staršiu vydatú paniu, aby milovala krásnu mladú sekretárku svojho manžela, pre „dámu z vyššej spoločnosti“, aby milovala chudobnú dedinskú ženičku?
Veď nie sme svätci, nie sme ako František z Assissi. Sme zväčša skúpi, sebeckí a hrozne, hrozne, ba až neuveriteľne hrozne závistliví.
Že sa to predsa dá? Aspoň do určitej miery? Ono sa nielenže dá, ONO SA DAŤ MUSÍ!
Navrhujem malý tréning. Pozostáva z niekoľkých krokov.
- skús sa každému POZDRAVIŤ PRVÝ. Aj tým, s ktorými si sa už dlhšie nezdravil. Uvidíš, že po čase ti budú zdraviť aj oni. Neboj sa, že budeš „vyzerať ako pako“, „ako slaboch“.
- v práci sa stýkaj so VŠETKÝMI kolegami, nielen s tými, ktorí sú ti sympatickí, alebo z ktorých môžeš mať prospech. Správaj sa ku každému korektne a milo, aj keby ti to spôsobovalo neviem aké ťažkosti.
- buď OHĽADUPLNÝ k susedom. Mysli na ich nočný kľud, aj dennú pohodu, ktorú sa vedome nesnaž narušovať.
- NEZÁVIĎ dozelena. Ak už predsa závidíš úspešným, neohováraj ich, ale snaž sa vypozorovať, čo dobrého alebo šikovného vykonali, že sa stali úspešnými. Možno ich príklad privedie aj teba k úspechu.
- susedské spory sa snaž vyriešiť najprv MIERUMILOVNOU cestou.
Vidím tvoje reakcie:
- tak TOTO JA ROBIŤ NEBUDEM!
- nie som predsa slaboch!
- musím Mrkvičkovi ukázať, že AJ JA NA TO MÁM!
- pozdraviť sa Novákovej? NIKDY!
Ale uvažuješ zle, priateľu, veľmi zle! Dovoľ mi, aby som ťa nazvala priateľom. Lebo si môj blížny a mám ťa rada. My obaja sme odrazom živého Boha, sme jeho deti, za nás oboch, za naše slabosti podstúpil smrť na kríži. Nielen my dvaja, aj sused Žid, aj sused Mohamedán, aj sused Kvaker, Budhista, ba aj ten „naničhodný ateista, čo do kostola nechodí“, ale má rád svoju ženu a poctivo pracuje. Všetci sme deti Božie, preto sa k sebe správajme priateľskejšie.
Začnime od rodiny a svojho najbližšieho okolia.
Toto druhé najhlavnejšie Božie prikázanie naplniť – a sme v suchu! Skončila by nevraživosť, nekalé obohacovanie, mafiánske praktiky, šplhanie v zamestnaní, nevera, vojny a rozbroje medzi národmi, národnostnými skupinami, a tak ďalej.
Nuž a kto je tvoj blížny? (po anglicky neighbour, čo ináč znamená aj sused). Teda ľudovo povedané, ZAČNIME MAŤ RADI SVOJICH SUSEDOV. Nič ľahšieho? Kdeže!
Susedov si delíme:
- na priateľov,
- na užitočných,
- na bezvýznamných,
- na „hnusných zbohatlíckych snobov“,
- na „odkundesov“,
- na „špinavú luzu“
a v uvádzaní prívlastkov (zväčša hanlivých) by som mohla pokračovať.
Môžem mať rada susedov, ktorí hádžu cigaretové špaky do trávy, v ktorej sa hrajú moje vnúčatá? Môže mať pani X., bývajúca nad nami, rada pani Y. z ešte vyššieho poschodia, keď jej horúcim cigaretovým popolom prepálila paplón, vetrajúci sa na okne? (Fajčiari bývajú zdanlivo bezohľadní, ale možno ti pomôžu, keď to budeš potrebovať. Okrem toho sú fajčiari zväčša spoločenskí, žoviálni a štedrí ľudkovia. Pravda, v prípade poškodeného paplóna treba slušným spôsobom pýtať náhradu.)
Môže mať Jano rád Fera, keď ho Fero predbehol u šéfa tým, že na Jana donášal, a potom získal lepšie postavenie? (A možno nedonášal, len bol jednoducho lepší). Môže mať Klaudia rada Renátu, keď jej zvádza manžela? (Alebo si to Klaudia len namýšľa?) Renáta je zaiste „kosť“, je o niekoľko čísel krajšia než ktorákoľvek iná žena v okolí, muži sa za ňou obracajú, nosí vyzývavé šaty a milo sa usmieva nielen na Klaudiinho manžela, ale na všetkých chlapov. (Teší sa zo života, z krásy a mladosti). Môžem mať rada starú tetku, ktorá si pravidelne trhá z mojich pivónií/ruží/narcisov/ľalií? (Možno je chudobná). Môžem mať rád suseda, ktorý si oberá ovocie z konára môjho stromu? (Možno si myslí, že ak mu tie jablká nedarujem, zoberie si aspoň tie, ktoré siahajú do jeho záhrady). Ktorý mi znepríjemňuje život vŕtačkou, zbíjačkou, pachom laku, ktorým strieka autá – on bohatne, a ja trpím!? (Čo ak je to jeho zamestnanie?) Môžem mať rád susedku, ktorá „páli“ za mojím manželom? (Aspoň si to myslím). Môžem mať rada suseda, ktorý vyhral v lotérii, a teraz sa rozdrapuje v nových šatách, preváža sa v novom aute a príde do bronzova opálený z exotickej dovolenky? (Včera vyhral on, zajtra ty).
Môžem mať rád niekoho, kto je krajší/šikovnejší/úspešnejší/populárnejší/bohatší než ja?
Poviete si: TO JE NEMOŽNÉ.
Nuž ale ak nie je možné milovať svojho najbližšieho suseda, ako je potom možné pre Žida, aby miloval Araba, pre veriaceho, aby miloval ateistu, pre staršiu vydatú paniu, aby milovala krásnu mladú sekretárku svojho manžela, pre „dámu z vyššej spoločnosti“, aby milovala chudobnú dedinskú ženičku?
Veď nie sme svätci, nie sme ako František z Assissi. Sme zväčša skúpi, sebeckí a hrozne, hrozne, ba až neuveriteľne hrozne závistliví.
Že sa to predsa dá? Aspoň do určitej miery? Ono sa nielenže dá, ONO SA DAŤ MUSÍ!
Navrhujem malý tréning. Pozostáva z niekoľkých krokov.
- skús sa každému POZDRAVIŤ PRVÝ. Aj tým, s ktorými si sa už dlhšie nezdravil. Uvidíš, že po čase ti budú zdraviť aj oni. Neboj sa, že budeš „vyzerať ako pako“, „ako slaboch“.
- v práci sa stýkaj so VŠETKÝMI kolegami, nielen s tými, ktorí sú ti sympatickí, alebo z ktorých môžeš mať prospech. Správaj sa ku každému korektne a milo, aj keby ti to spôsobovalo neviem aké ťažkosti.
- buď OHĽADUPLNÝ k susedom. Mysli na ich nočný kľud, aj dennú pohodu, ktorú sa vedome nesnaž narušovať.
- NEZÁVIĎ dozelena. Ak už predsa závidíš úspešným, neohováraj ich, ale snaž sa vypozorovať, čo dobrého alebo šikovného vykonali, že sa stali úspešnými. Možno ich príklad privedie aj teba k úspechu.
- susedské spory sa snaž vyriešiť najprv MIERUMILOVNOU cestou.
Vidím tvoje reakcie:
- tak TOTO JA ROBIŤ NEBUDEM!
- nie som predsa slaboch!
- musím Mrkvičkovi ukázať, že AJ JA NA TO MÁM!
- pozdraviť sa Novákovej? NIKDY!
Ale uvažuješ zle, priateľu, veľmi zle! Dovoľ mi, aby som ťa nazvala priateľom. Lebo si môj blížny a mám ťa rada. My obaja sme odrazom živého Boha, sme jeho deti, za nás oboch, za naše slabosti podstúpil smrť na kríži. Nielen my dvaja, aj sused Žid, aj sused Mohamedán, aj sused Kvaker, Budhista, ba aj ten „naničhodný ateista, čo do kostola nechodí“, ale má rád svoju ženu a poctivo pracuje. Všetci sme deti Božie, preto sa k sebe správajme priateľskejšie.
Začnime od rodiny a svojho najbližšieho okolia.
Ľalie a pivónie
ĽALIE A PIVÓNIE
Manžel má vysadené pred činžiakom kvety, medzi iným biele ľalie. Nie je ich veľa, ale keď kvitnú, sú vysoké, krásne, voňavé. Ale nám z nich kradnú. Nedávno si manžel všimol, že jedna tetka si drzo vykopáva cibuľku ľalie zo zeme. Začal na ňu z okna kričať. Tetka sa ohradila, že ona tu kedysi bývala, aj sa o tie kvety starala. Muž na ňu,že to nie je pravda, lebo kvety zasadil on. Tetka na to, že to potrebuje na liek pre ďalšiu tetku, ktorá má chorú nohu, a že ona nám ako náhradu donesie cibuľku žltej ľalie. Aj doniesla, pripla vrecúško s cibuľkou na nástenku. Muž sa na to nemohol pozerať, zúril. Ja som napokon vrecúško zvesila a doniesla domov. Napísala k tomu lístok, že „potešte sa“, bývalí susedia. Manžel čítal najprv „podržte sa“, potom „podrežte sa“ a syn dodal: „poserte sa.“ Ono je to pekné, ak chceme niekoho vyliečiť, ale za cenu krádeže? Keby bola popýtala, to je iné. Spoliehala sa zrejme na to, že sa nebudeme pozerať.
No a vrchol drzosti je, keď si ľudia prídu narezať z kvetov, vraj do kostola.
Neviem, či som o tom už nepísala, ale po niekoľko rokov nám najkrajšie pivónie zrezávala akási striga. Už nechodí, pravdepodobne zomrela. Milé tetky, to chcete, aby sme sa tešili z vašej smrti?
Mladí chlapci raz išli okolo, a len tak „z pasie“, odtrhávali púčiky pivónií a odhadzovali ich na zem. To už nie je krádež, ale hulvátstvo a vulgarizmus, nevychovaná mládež. To my sme takí neboli.
Manžel má vysadené pred činžiakom kvety, medzi iným biele ľalie. Nie je ich veľa, ale keď kvitnú, sú vysoké, krásne, voňavé. Ale nám z nich kradnú. Nedávno si manžel všimol, že jedna tetka si drzo vykopáva cibuľku ľalie zo zeme. Začal na ňu z okna kričať. Tetka sa ohradila, že ona tu kedysi bývala, aj sa o tie kvety starala. Muž na ňu,že to nie je pravda, lebo kvety zasadil on. Tetka na to, že to potrebuje na liek pre ďalšiu tetku, ktorá má chorú nohu, a že ona nám ako náhradu donesie cibuľku žltej ľalie. Aj doniesla, pripla vrecúško s cibuľkou na nástenku. Muž sa na to nemohol pozerať, zúril. Ja som napokon vrecúško zvesila a doniesla domov. Napísala k tomu lístok, že „potešte sa“, bývalí susedia. Manžel čítal najprv „podržte sa“, potom „podrežte sa“ a syn dodal: „poserte sa.“ Ono je to pekné, ak chceme niekoho vyliečiť, ale za cenu krádeže? Keby bola popýtala, to je iné. Spoliehala sa zrejme na to, že sa nebudeme pozerať.
No a vrchol drzosti je, keď si ľudia prídu narezať z kvetov, vraj do kostola.
Neviem, či som o tom už nepísala, ale po niekoľko rokov nám najkrajšie pivónie zrezávala akási striga. Už nechodí, pravdepodobne zomrela. Milé tetky, to chcete, aby sme sa tešili z vašej smrti?
Mladí chlapci raz išli okolo, a len tak „z pasie“, odtrhávali púčiky pivónií a odhadzovali ich na zem. To už nie je krádež, ale hulvátstvo a vulgarizmus, nevychovaná mládež. To my sme takí neboli.
nedeľa 10. apríla 2016
Výrok a postreh
Sofinka: Tá zubná pasta je príšerne sladká! Je to určite čínsky výrobok!
Dedo: A ty si aký výrobok?
Sofinka: Ja som slovenský výrobok!
X
Nová Andrejkova vášeň: karty. Chce ich hrať, chce o nich vedieť VŠETKO. Pýtala som sa ho na rebríček záľub:
1. karty, futbal a gitara
2. hokej
3. učenie (lebo je to nuda)
Dedo: A ty si aký výrobok?
Sofinka: Ja som slovenský výrobok!
X
Nová Andrejkova vášeň: karty. Chce ich hrať, chce o nich vedieť VŠETKO. Pýtala som sa ho na rebríček záľub:
1. karty, futbal a gitara
2. hokej
3. učenie (lebo je to nuda)
štvrtok 7. apríla 2016
Sofinkine výroky a gestá
Sofinkine výroky a gestá
Zohne sa a privoniava ku kvietku: - Jéj, tie kvety sú také krásne, že by som najradšej bola VČIELKOU!
X
- Babkáá, NECHOĎ do Bruselu/Londýna/Popradu/Košíc! - a privinie sa mi k stehnám, vyvráti tváričku dohora, velikánske čierne očiská sa na mňa dívajú pohľadom verného psa. Jednoducho ju nemôžem sklamať. (Pravda, keby sa vyskytla možnosť, pôjdem. S obrovskými výčitkami svedomia).
X
Spontánne sa vie ku mne pritúliť aj vtedy, keď ju naučím nejaký nový gríf na klavíri. V hudobke včera vybehla z triedy, vystískala ma, a opäť vbehla dnu. Šťastnou ju robí:
a) hudba
b) schopnosť správne ju interpretovať
X
Niekedy to trvá, kým ju naučí učiteľka v ZUŠ, alebo ja doma nejaký fígeľ na klavíri, napr. v ľavej ruke legato, v pravej staccato. Asi po 20-tich neúspešných pokusoch sa sklamaná vzdialim z obývačky. O chvíľu počujem, ako to Sofinka hrá správne! Ono sa jej to musí v hlavičke „uležať.“
X
Andrejovi, keď ide do školy:
- A zapínaj hlavu! (to má od dedka)
x
Sofia chcela dokázať, že vie otvoriť fľaštičku so sirupom proti kašľu. Tie uzávery sú robené schválne tak, aby ich deti neotvorili. Najprv treba zhora stlačiť a potom skrútiť. Ona to, samozrejme, nevie, ani ju to nenaučím. Takže skúšala hrubou silou - nešlo. Potom sa rozbehla, nafúkla líčka, prudko schmatla fľaštičku a točila. Ani tak nešlo.
X
Vedela napísať slovo BRZDA. Nie je brzda.
X
Pomaličky prečíta takmer všetko. Je pravda, že v septembri mala 6, ale ešte stále nechodí do školy a nikto ju čítať neučil!
Zohne sa a privoniava ku kvietku: - Jéj, tie kvety sú také krásne, že by som najradšej bola VČIELKOU!
X
- Babkáá, NECHOĎ do Bruselu/Londýna/Popradu/Košíc! - a privinie sa mi k stehnám, vyvráti tváričku dohora, velikánske čierne očiská sa na mňa dívajú pohľadom verného psa. Jednoducho ju nemôžem sklamať. (Pravda, keby sa vyskytla možnosť, pôjdem. S obrovskými výčitkami svedomia).
X
Spontánne sa vie ku mne pritúliť aj vtedy, keď ju naučím nejaký nový gríf na klavíri. V hudobke včera vybehla z triedy, vystískala ma, a opäť vbehla dnu. Šťastnou ju robí:
a) hudba
b) schopnosť správne ju interpretovať
X
Niekedy to trvá, kým ju naučí učiteľka v ZUŠ, alebo ja doma nejaký fígeľ na klavíri, napr. v ľavej ruke legato, v pravej staccato. Asi po 20-tich neúspešných pokusoch sa sklamaná vzdialim z obývačky. O chvíľu počujem, ako to Sofinka hrá správne! Ono sa jej to musí v hlavičke „uležať.“
X
Andrejovi, keď ide do školy:
- A zapínaj hlavu! (to má od dedka)
x
Sofia chcela dokázať, že vie otvoriť fľaštičku so sirupom proti kašľu. Tie uzávery sú robené schválne tak, aby ich deti neotvorili. Najprv treba zhora stlačiť a potom skrútiť. Ona to, samozrejme, nevie, ani ju to nenaučím. Takže skúšala hrubou silou - nešlo. Potom sa rozbehla, nafúkla líčka, prudko schmatla fľaštičku a točila. Ani tak nešlo.
X
Vedela napísať slovo BRZDA. Nie je brzda.
X
Pomaličky prečíta takmer všetko. Je pravda, že v septembri mala 6, ale ešte stále nechodí do školy a nikto ju čítať neučil!
utorok 5. apríla 2016
Radosť z jari
RADOSŤ Z JARI
Jar je sila, nová miazga.
Prudká zeleň teší zrak,
upokojuje myseľ.
Všetko raší, kvitne do krásy.
A nielen mládež rozkvitá.
Aj babka pookreje, na slnku sa hreje.
Dedko kopká pred domom,
sadí kvety, presadzuje krík.
(Snáď mu ho nevytrhne nik).
Deti kopú do lopty
ako za ligu.
Zápalisto, nadšene.
Budujú svalstvo, upevňujú zdravie,
dospievajú, keď sa hrajú.
Jar je slnko, vtáčí spev,
zeleň, kvety,
šťastné deti.
JAR je predčinžiakový RAJ.
A Sofinka privoniava ku kvietku:
„Dedko, tie kvety sú také krásne,
že by som sa chcela stať
VČIELKOU!“
Jar je sila, nová miazga.
Prudká zeleň teší zrak,
upokojuje myseľ.
Všetko raší, kvitne do krásy.
A nielen mládež rozkvitá.
Aj babka pookreje, na slnku sa hreje.
Dedko kopká pred domom,
sadí kvety, presadzuje krík.
(Snáď mu ho nevytrhne nik).
Deti kopú do lopty
ako za ligu.
Zápalisto, nadšene.
Budujú svalstvo, upevňujú zdravie,
dospievajú, keď sa hrajú.
Jar je slnko, vtáčí spev,
zeleň, kvety,
šťastné deti.
JAR je predčinžiakový RAJ.
A Sofinka privoniava ku kvietku:
„Dedko, tie kvety sú také krásne,
že by som sa chcela stať
VČIELKOU!“
nedeľa 3. apríla 2016
Ľudia a Brusel
Chcela by som vám zo svojich spomienok priblížiť atmosféru bývania v Bruseli cca v roku 2005. Zrejme sa po teroristických útokoch zmenila. Okrem toho, zažívala som tú pokojnejšiu tvár Bruselu, žila som akoby "v Európskej klietke". Chcem len povedať, že to bolo fakt priateľské a milé mesto.
ĽUDIA A BRUSEL
Brusel je z tých menších európskych metropol, ale naozaj je kozmopolitný. Nájdeš tu ľudí všetkých rás, náboženstiev a orientácií. Žije tu veľa černochov a arabov. Domorodci sú veľmi milí, ide chlapík alebo žena po ulici a usmieva sa, len tak, z pasie, lebo má dobrú náladu, alebo sa dobre vyspal, alebo sa naňho usmiala, či pobozkala ho jeho láska. Idem z obchodu, v jednej ruke taška s nákupom, v druhej dlhá bageta. Oproti mne ide chlapík s podobne veľkým nákupom, v jednej ruke bageta. Usmeje sa na mňa a naznačí, že by sme sa s tými bagetami mohli začať šermovať. Nie je to dvorenie, nie je to neslušné. Celá situácia mi pripadá milá, úprimná. Keď sa Belgičania stretnú na ulici, v reštaurácii alebo inde, zakaždým sa vrúcne vybozkávajú.
Šoféri ti na prechode cez cestu slušne zastavia, ešte si sa ani nerozhodol, či chceš prejsť na druhú stranu, už ti posunkom a úsmevom ukazujú nech sa páči, akože prejdi. Ona tá slušnosť vodičov je podmienená aj prísnymi dopravnými predpismi. Kedysi sa vyskytovali úrazy chodcov na prechode, preto sprísnili poriadok. Vraj keď zrazíš na prechode chodca, vezmú ti auto. Neviem, či je to pravda. Ale aj keby bola, aj tak sú Belgičania veľmi milí.
Predavači vynukujú ochotne svoj tovar bez rozdielu na to, či kupujúci vyzerá solventný alebo nie. Iba zopárkrát sa mi stalo, že neboli ku mne veľmi milí: jedna predavačka v módnom butiku, keď som si pridlho vyberala medzi kabátmi a nakoniec som si žiaden nevybrala, sa mi potom pri druhej návšteve nevenovala. A pekárka, ale už sa polepšila, odkedy si pýtam chleba po francúzsky. Darmo, biznis je biznis, veď Bruselčania si musia uvedomiť, že žijú aj z euro-úradníkov. Vo veľkých supermarketoch a obchodných domoch majú milo sa správať zrejme nariadené od vedenia, nakupuje sa mi dobre.
Zatiaľ ma ešte nikto neobťažoval, ani neprepadol, ak nepočítam nadrogovaného čierneho chlapíka, ktorý chcel odo mňa peniaze raz ráno o pol ôsmej. Rozumej: v Bruseli je to veľmi zavčasu, málo ľudí je na ulici. Povedala som mu, že nemám, ale on sa ma začal dotýkať. Našťastie som bola na tri kroky od roboty, tak som vkĺzla do vestibulu a bolo dobre. Cez park večer nechodievam, ani metrom veľmi nie, celkove chodím spať so sliepkami, takže neviem, aké je to cestovať večerným metrom. Párkrát som šla domov z práce alebo z osláv neskoro, ale to sme alebo išli viacerí, alebo som si vzala taxík.
Na človeka okolie zákonite vplýva, či si to uvedomuje, alebo nie. Keď som učila a v triede som prekrikovala študentov, rozprávala som prihlasno aj doma, moje deti mi vyčítali, že na nich kričím. Hlasný hovor mi ešte stále ostal, hoci sa musím krotiť, lebo kolegyne chcú mať ticho aj na chodbe, nielen v kancelárii.
Z toho vyplýva, že keď sú Belgičania milí, aj ja sa na nich usmievam, ba snažím sa usmievať aj na svojich kolegov-Slovákov.
Brusel, to nie sú iba domorodci, ale aj pestrý mnohonárodný a mnohokultúrny národ okolo Rond point Schuman, čiže v európskych inštitúciách.
Rada sa prihováram kolegom-cudzincom, väčšinou sú fajn. Je to logické: nevidia vo mne konkurenciu. Niektorí sa ma vypytujú, či som si zvykla na Brusel. V takých prípadoch sa snažím najprv vypozorovať náladu a postoj pýtajúceho sa, preto odpoviem zdržanlivo, asi v zmysle: comme ci, comme ça. Jedna Holanďanka mi na to odpovedala, že ma úplne chápe, pretože Brusel je fádny, šedivý, počasie je nanič, často prší. Vraj človeku trvá také dva roky, kým si nájde priateľov a zvykne si.
Na druhej strane starší švédsky kolega mi tvrdil, že jemu prvé dva roky v Bruseli ubehli ako voda, akoby bol na dlhšej dovolenke.
Jeden mladý Nemec a jedna mladá Angličanka majú Brusel vyslovene radi. Nuž, im sa to povie: Nemec je tu už veľmi dlho, má svoj život, na moju otázku, ako sa môže Nemcovi páčiť neporiadok, mi odpovedal, vraj práve preto má mesto rád, že tu nie je všetko presné, pre tú chaotickosť. Angličanka sa tu vydala za Taliana, príčina je jasná: v Bruseli má lásku.
Iná Nemka mi však kriticky povedala, že v Nemecku je všetko na 100%, (kráčali sme po chodníku, špičkou topánky ukázala na uvoľnenú dlažobnú kocku) a skonštatovala, že v Belgicku je to iba na 80%.
Podľa jednej anglickej kamarátky je Brusel najpriateľskejšie veľkomesto, aké vo svojom živote zažila. Je tu veľmi spokojná.
Zdá sa, že keď mi vyprší zmluva, odídem na Slovensko, a potom sa tu po čase vrátim ako turista, zaiste mi budú mnohé miesta pripomínať pekné, iné veselé chvíle, ktoré som tu strávila. A Bruselčania sa budú naďalej zádumčivo usmievať.
ĽUDIA A BRUSEL
Brusel je z tých menších európskych metropol, ale naozaj je kozmopolitný. Nájdeš tu ľudí všetkých rás, náboženstiev a orientácií. Žije tu veľa černochov a arabov. Domorodci sú veľmi milí, ide chlapík alebo žena po ulici a usmieva sa, len tak, z pasie, lebo má dobrú náladu, alebo sa dobre vyspal, alebo sa naňho usmiala, či pobozkala ho jeho láska. Idem z obchodu, v jednej ruke taška s nákupom, v druhej dlhá bageta. Oproti mne ide chlapík s podobne veľkým nákupom, v jednej ruke bageta. Usmeje sa na mňa a naznačí, že by sme sa s tými bagetami mohli začať šermovať. Nie je to dvorenie, nie je to neslušné. Celá situácia mi pripadá milá, úprimná. Keď sa Belgičania stretnú na ulici, v reštaurácii alebo inde, zakaždým sa vrúcne vybozkávajú.
Šoféri ti na prechode cez cestu slušne zastavia, ešte si sa ani nerozhodol, či chceš prejsť na druhú stranu, už ti posunkom a úsmevom ukazujú nech sa páči, akože prejdi. Ona tá slušnosť vodičov je podmienená aj prísnymi dopravnými predpismi. Kedysi sa vyskytovali úrazy chodcov na prechode, preto sprísnili poriadok. Vraj keď zrazíš na prechode chodca, vezmú ti auto. Neviem, či je to pravda. Ale aj keby bola, aj tak sú Belgičania veľmi milí.
Predavači vynukujú ochotne svoj tovar bez rozdielu na to, či kupujúci vyzerá solventný alebo nie. Iba zopárkrát sa mi stalo, že neboli ku mne veľmi milí: jedna predavačka v módnom butiku, keď som si pridlho vyberala medzi kabátmi a nakoniec som si žiaden nevybrala, sa mi potom pri druhej návšteve nevenovala. A pekárka, ale už sa polepšila, odkedy si pýtam chleba po francúzsky. Darmo, biznis je biznis, veď Bruselčania si musia uvedomiť, že žijú aj z euro-úradníkov. Vo veľkých supermarketoch a obchodných domoch majú milo sa správať zrejme nariadené od vedenia, nakupuje sa mi dobre.
Zatiaľ ma ešte nikto neobťažoval, ani neprepadol, ak nepočítam nadrogovaného čierneho chlapíka, ktorý chcel odo mňa peniaze raz ráno o pol ôsmej. Rozumej: v Bruseli je to veľmi zavčasu, málo ľudí je na ulici. Povedala som mu, že nemám, ale on sa ma začal dotýkať. Našťastie som bola na tri kroky od roboty, tak som vkĺzla do vestibulu a bolo dobre. Cez park večer nechodievam, ani metrom veľmi nie, celkove chodím spať so sliepkami, takže neviem, aké je to cestovať večerným metrom. Párkrát som šla domov z práce alebo z osláv neskoro, ale to sme alebo išli viacerí, alebo som si vzala taxík.
Na človeka okolie zákonite vplýva, či si to uvedomuje, alebo nie. Keď som učila a v triede som prekrikovala študentov, rozprávala som prihlasno aj doma, moje deti mi vyčítali, že na nich kričím. Hlasný hovor mi ešte stále ostal, hoci sa musím krotiť, lebo kolegyne chcú mať ticho aj na chodbe, nielen v kancelárii.
Z toho vyplýva, že keď sú Belgičania milí, aj ja sa na nich usmievam, ba snažím sa usmievať aj na svojich kolegov-Slovákov.
Brusel, to nie sú iba domorodci, ale aj pestrý mnohonárodný a mnohokultúrny národ okolo Rond point Schuman, čiže v európskych inštitúciách.
Rada sa prihováram kolegom-cudzincom, väčšinou sú fajn. Je to logické: nevidia vo mne konkurenciu. Niektorí sa ma vypytujú, či som si zvykla na Brusel. V takých prípadoch sa snažím najprv vypozorovať náladu a postoj pýtajúceho sa, preto odpoviem zdržanlivo, asi v zmysle: comme ci, comme ça. Jedna Holanďanka mi na to odpovedala, že ma úplne chápe, pretože Brusel je fádny, šedivý, počasie je nanič, často prší. Vraj človeku trvá také dva roky, kým si nájde priateľov a zvykne si.
Na druhej strane starší švédsky kolega mi tvrdil, že jemu prvé dva roky v Bruseli ubehli ako voda, akoby bol na dlhšej dovolenke.
Jeden mladý Nemec a jedna mladá Angličanka majú Brusel vyslovene radi. Nuž, im sa to povie: Nemec je tu už veľmi dlho, má svoj život, na moju otázku, ako sa môže Nemcovi páčiť neporiadok, mi odpovedal, vraj práve preto má mesto rád, že tu nie je všetko presné, pre tú chaotickosť. Angličanka sa tu vydala za Taliana, príčina je jasná: v Bruseli má lásku.
Iná Nemka mi však kriticky povedala, že v Nemecku je všetko na 100%, (kráčali sme po chodníku, špičkou topánky ukázala na uvoľnenú dlažobnú kocku) a skonštatovala, že v Belgicku je to iba na 80%.
Podľa jednej anglickej kamarátky je Brusel najpriateľskejšie veľkomesto, aké vo svojom živote zažila. Je tu veľmi spokojná.
Zdá sa, že keď mi vyprší zmluva, odídem na Slovensko, a potom sa tu po čase vrátim ako turista, zaiste mi budú mnohé miesta pripomínať pekné, iné veselé chvíle, ktoré som tu strávila. A Bruselčania sa budú naďalej zádumčivo usmievať.
sobota 2. apríla 2016
Futbal
Futbal
S príchodom jari to vyháňa decká na pažiť. S loptou. Sme veľmi milo prekvapení, ako Ajka zaujal futbal. A Sofia kope s ním! Tiež pozitívum. Žiadne z mojich detí nebolo futbalovým nadšencom. A vnúčatá sú. Môže to byť vplyv kamarátov, ale aj tak.
Minule im lopta ostala na rovnej streche garáží. Jeden šikovný a milý sused vycúval s autom z garáže, stúpol si naň, vyliezol na strechu a lopotu im zhodil.
Včera boli s ockom kopať na štadióne, dnes idú na lúku. Pravda, domáce úlohy už sú napísané. Aj na gitare si chlapec zabrnká, dievčatko zahrá na klavíri. V počítačoch a pri telke by tiež dokázali sedieť dlho, ale našťastie je tu priateľ slnko - a to láka von. S bicyklom, kolobežkou, korčuľami, loptou. Len pozor na cestu a všadeprítomné autá!
Sofinka bola s ockom na zápis do školy. Celá happy. Dostala malú "tüte", kužeľ s cukríčkami. Podelila sa s bračekom. Minule veselo zahlásila, keď sme nevedeli vyriešiť akýsi banálny problém: "A čo ja viem? Čo som ja nejaká Einšteinka?"
S príchodom jari to vyháňa decká na pažiť. S loptou. Sme veľmi milo prekvapení, ako Ajka zaujal futbal. A Sofia kope s ním! Tiež pozitívum. Žiadne z mojich detí nebolo futbalovým nadšencom. A vnúčatá sú. Môže to byť vplyv kamarátov, ale aj tak.
Minule im lopta ostala na rovnej streche garáží. Jeden šikovný a milý sused vycúval s autom z garáže, stúpol si naň, vyliezol na strechu a lopotu im zhodil.
Včera boli s ockom kopať na štadióne, dnes idú na lúku. Pravda, domáce úlohy už sú napísané. Aj na gitare si chlapec zabrnká, dievčatko zahrá na klavíri. V počítačoch a pri telke by tiež dokázali sedieť dlho, ale našťastie je tu priateľ slnko - a to láka von. S bicyklom, kolobežkou, korčuľami, loptou. Len pozor na cestu a všadeprítomné autá!
Sofinka bola s ockom na zápis do školy. Celá happy. Dostala malú "tüte", kužeľ s cukríčkami. Podelila sa s bračekom. Minule veselo zahlásila, keď sme nevedeli vyriešiť akýsi banálny problém: "A čo ja viem? Čo som ja nejaká Einšteinka?"
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)