sobota 3. januára 2015

Metro

No ale dosť bolo o Únii. Vrátim sa k svojim zážitkom z Bruselu, konkrétne k zážitkom s cestovaním. Porozprávam vám o metre, lietadle, autobuse a vlaku:

METRO

Nezdieľam názory tých, ktorí na bruselské metro nadávajú, že je špinavé, a neviem čo ešte. Nie. Možno preto, že som nebola v mnohých metropolách, teda nemôžem porovnávať. Viezla som sa pražským, moskovským, londýnskym, berlínskym.
Pravdaže, čistota je celkove bruselská slabá stránka, ale metro funguje perfektne. Súpravy jazdia často, na staniciach sú všade umiestnené prehľadné mapky. Z jedného konca mesta na druhý sa dovezieš pohodlne, bez stresov, stačí nastúpiť do podzemia a potom z neho vystúpiť, väčšinou - teda asi v 90% prípadov nemusíš šliapať, odvezieš sa eskalátorom. V sobotu (zrejme kvôli turistom) zvykne príjemný ženský hlas oznamovať názvy jednotlivých staníc vo francúzštine a holandčine. Metrom cestujem hlavne cez víkend, pretože do práce chodievam pešky. Veľkú tlačenicu som ešte nezažila, nechodievam v čase dopravnej špičky. Napokon, tých vlakov je toľko, že naozaj nie je nutné sa tlačiť. V električke možno, ale v metre nie.
Rada pozorujem ľudí vôkol seba a vymýšľam si o nich príbehy, pokúšam sa odhadnúť, kde asi pracujú a či sú šťastní. Poniektorí sú uvzdychaní, iní sa usmievajú ako slniečka, viacerí čítajú počas cesty knihu, čo je v dnešnej dobe jav veľmi sympatický.
Niekedy zahrá alebo aj zaspieva potulný muzikant a potom do papierového pohárika vyberá od ľudí drobné. Na nasledujúcej zastávke muzikant vystúpi, nám už predviedol, čo chcel a vedel, aj niečo vyinkasoval, o chvíľu zaútočí na iný vozeň, medzi iných chcených či nechcených poslucháčov.
A tá atmosféra! Farby, pachy, starí, mladí.
Celý Brusel je podrytý dômyselným dopravným systémom: spopod zeme vyrážajú aj vlaky a električky! Tie potom pokračujú vo svojej trase po vonku. Veru, v podzemí Bruselu je rušno!
A tých podzemných parkovísk! Aj do budovy Parlamentu, alebo do pôvodnej budovy Výboru regiónov na ulici Montoyer chodíme skratkou - cez podzemné parkovisko. Sú tam chodníky pre chodcov.
Metro ma vždy rozveselí. Zatiaľ ma ešte nikto neokradol, ani neobťažoval.
O metre som napísala básničku. Venujem vám ju:

METRO
Žije si svoj život
v krátkych intervaloch.
Nastúpiš do vozňa,
rozkvitnutého farbami, vôňami a pachmi.
Zamilované páriky,
starká s nákupom,
mládenci napínajú pod tričkom svaly,
černošky s tuho posplietanými vrkôčikmi,
ktoré vytvárajú najsofistikovanejšie
účesy na svete.
Potulný muzikant zahrá na harmonike
a jeho kumpán vyberá do pohárika peniaze.
Mamička hrdá na dieťa -
ozaj sa vydarilo.
Tamtí sú asi z východnej Európy,
lebo sú pekne ožehlení.
Musíš vystupovať.
Posledný úsmev zúčastneným
na jednej zo životných zastávok,
ktorá bola vlastne pohyb.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára