PLENÁRNE ZASADNUTIE

PLENÁRNE ZASADNUTIE

Môcť sa ho aspoň raz zúčastniť! Len ako pozorovateľ! Nech viem, ako to vyzerá v rokovacej sále, keď sa diskutuje o všetkých tých táraninách, ktoré sme naprekladali do 19 jazykov Únie! Keď sa schvaľujú „naše“ stanoviská!
Navrhla som to šéfovi. Súhlasil. Dnes som tam bola! Plenárky Výboru regiónov sa konajú dva dni. Prvý deň popoludní je iba akoby „zahrievacie kolo“. Schváli sa program rokovania, prečíta sa zápisnica z predošlých plenáriek, predstavia sa noví členovia, a pod.

Plenárky, na ktorých som sa zúčastnila, boli výnimočné tým, že sa volilo nové predsedníctvo na nové mandátové obdobie. Výbor regiónov funguje iba 12 rokov, je to najmladší orgán EÚ, predsedníctvo sa mení každé štyri roky, teda tentoraz išlo o začiatok 4. mandátového obdobia. Hneď v „zahrievacom kole“ ma zaujalo niekoľko vecí. Sedeli sme s kolegyňou na balkóne, v novinárskej časti, hľadeli na ruch pod sebou a pozerali na hodinky. Celé sa to odohrávalo v Európskom parlamente, v sále HÉMICYCLE na 3. poschodí. Malo to začať o 14.30. Začiatok sa oneskoril o cca 25 minút, členom sa veľmi nechcelo sadnúť, pani G., ktorá zasadnutie viedla, musela klopať kovovým predmetom po stole, aby zaujali svoje miesta. Za predsedníckym stolom okrem spomínanej panej sedel generálny tajomník a ešte jeden pán. Doterajší predseda VR sedel poslušne v hľadisku pod číslom 351. Všetci sme vedeli, že novým predsedom bude pán D., pretože to už bolo uverejnené istú dobu na Intranete. Pani G. privítala účastníkov, osobitne Rumunov a Bulharov, stručne zreferovala o demokratickom poslaní VR, hrdo oznámila, že Belgicko ratifikovalo zmluvu o ústave. (Akoby sa nechumelilo! Veď po neúspechu referenda o ústave v dvoch zakladajúcich štátoch pred polrokom, konkrétne Francúzska a Holandska, sa dostala zmluva o ústave do riadneho závozu!) Pozvala sadnúť za predsednícky stôl štyroch najmladších členov, (Írsko, ČR, Malta, Litva), mali vytvoriť dočasné predsedníctvo, vysvetlila pravidlá hlasovania, dala schváliť program rokovania a zápisnicu, hodinky ukazovali 15.10, a celé to skončilo. Podľa programu to malo trvať od 14.30 do 15.30. Ešte pred skončením žiadala pani prítomných, aby na druhý deň, teda 16. februára 2006, prišli presne na 9.00.
Na druhý deň som tam bola zas! (So šéfovým dovolením). Čo myslíte, kedy začalo rokovanie? Namiesto o deviatej presne o 9.35! Neskôr mi povedala jedna anglická councillorka, že vo VR má funkciu už pár rokov, a že takto neskoro začínať je tu bežná prax! Zrejme francúzsko-belgická národná vlastnosť. Sú ležérni. A skončilo? Namiesto pôvodnej 11.00 hodiny o 10.30. To nič. Hlavné, že odviedli podstatné. Za socíku by to boli iba politické táraniny.

Ale keďže som človek od prírody nervózny, bola som v novinárskej lóži presne o 9.00, keď som si predtým dala v kaviarni pohodlne kávičku. Stojí za to, aby som vám zaznamenala presne, čo sa tam dialo od môjho príchodu (keď som už bola kvázi novinárka).
8.30 – generálny tajomník spolu s niekoľkými ďalšími „fanatikmi“ odkladajú kabáty do šatne.
8.55 – ruch okolo šatne pokračuje, v kaviarni je veselo, sála je poloprázdna.
9.10 – sála zaplnená iba do jednej tretiny.
9.15 – členovia pomaly prichádzajú, postávajú v hlúčkoch, kým si nesadnú na menom a číslom označené miesto. Kamery snímajú, fotoaparáty cvakajú. Za predsedníckym stolom je nálada tiež uvoľnená, generálny tajomník debatuje s istou paňou, ostatní postávajú okolo.
9.16 – Starý predseda si už vzorne sadol na svoje miesto č. 351 medzi radových členov a usilovne si robí poznámky. Ide príkladom.
9.20 – došla pani G., ktorá si bola niekam na 20 minút odskočila.
9.25 – sála sa zapĺňa, všade uvoľnená vrava, srdečné potriasanie rúk. Ktosi na kohosi slabo zapískal.
9.30 – stále nič
9.33 – pani klope, vyzýva prítomných, aby zaujali miesta.
O 9.35 začnú voľby. Najprv pani vysvetlí, ako sa používa hlasovacie zariadenie, volebnú kartičku s napísaným menom treba vložiť do otvoru, stlačiť jeden z troch gombíkov – za, proti, zdržal sa. Maďar má otázku, že nevidí, čo má zatlačiť. Smiech v sále. Upozornenie pani G.: prsty položiť na hlasovacie zariadenie a TAJNE stlačiť gombík, aby sused NEVIDEL, ako si hlasoval(!)
Predstavenie kandidáta na predsedu. Prebehli voľby, dostal 227 hlasov, (minimum bolo 212), je teda zvolený.
Podobným spôsobom volia prvého podpredsedu VR.
Potom sú volení členovia grémia a ich náhradníci, 50 ľudí – všetci naraz. Jedným šmahom je zvolené grémium 227 hlasmi.
Zvolení sú predsedovia politických skupín – 227 hlasmi za. Zdá sa, že číslo 227 je tu obľúbené. Alebo toľko presne ich sedelo v sále?

Po úspešnom odvolení všetci čakajú na príhovor nového predsedu, tzv. „statement by the president“. Príde k predsedníckemu stolíku, všetkých tam napospol vyobjíma a vybozkáva, pani G. venuje obrovskú kyticu, až potom podíde k mikrofónu za rečníckym pultom.

Pán D. hovorí, že pred VR stoja dve veľké výzvy a dve politické priority. Výzvy: posilniť identitu VR, lebo sme najmladší orgán, ešte nemáme štatút inštitúcie, ale chceli by sme ho mať. VR nemá byť konkurentom Európskeho parlamentu, má ho dopĺňať. VR symbolizuje pluralitnú Európu. Je spojením medzi Európou a občanmi. Druhá výzva: vplyv: VR musí byť viditeľnejší v regiónoch i mestách, musí by aktívnejší. RAZ MOŽNO ODMIETNEME NÁVRH KOMISIE, AK SA BUDE PRIEČIŤ PRINCÍPU SUBSIDIARITY. K politickým prioritám patrí: diskusia o budúcnosti Európy a Lisabonská stratégia: zapojiť sa do jej opätovného spustenia (! - to znamená, že to bude trvať ešte najmenej do roku 2015, alebo ako ich poznám, tak aj 2030!) Preto je potrebné sústrediť sa na „konkrétne obsahy“, a nielen na „prázdnu vatu“ (tak to preložila tlmočníčka. Bola celkom dobrá). Ostatné témy sa napájajú na spomenuté ústredné. Pre VR je hlavné: bojovať za to, aby mali územné samosprávy legislatívne právomoci, a ZNOVU obnoviť dôveru občanov v EÚ, pretože EÚ má PROBLÉMY.
O slovo sa prihlásili aj predsedovia politických skupín, hlavne blahoželali Michelovi k zvoleniu a vyjadrili mu plnú podporu.
Členovia mali na stolíku pred sebou naše preklady. Preklady boli v úhľadných balíkoch nastôsované aj v kuloároch na policiach. Konečne sa niekto mojou prácou aj zaoberá, som užitočná! (zajasala som).
Pri príležitosti mojej návštevy plenáriek v Parlamente som získala farebný portrét nového predsedu aj so životopisom a bielu šiltovku s nápisom EUROPEAN UNION - Committee of the Regions – venujem ju synovi-kuchárovi, ale v zmätku pri šatni som stratila svoj obľúbený čierny šál.

Popoludní sa bola pozrieť na rokovanie o stanoviskách jedna kolegyňa so šéfom. A čo videli? Počas hlasovania bola nálada rovnako ležérna ako ráno. Mnohí členovia postávali na chodbe! Hlasovalo sa jednoduchým zdvihnutím ruky. Podľa jedného pozorovateľa „také hlasovanie už nemajú ani v Mongolsku.“ pravda, povedal to iba mne osobne, na verejnosti by si to určite nedovolil.
Ale predsa: snažím sa odniesť si pozitívne zážitky: tak teda, pani krajská radkyňa zo severného Anglicka mi povedala, že regióny by mali dostať na európskej úrovni väčšiu vážnosť, a že nám fandí, všetkým novým členským štátom. Vymenili sme si vizitky, a bola som rada, že som sa zoznámila s príjemným človekom.

REFERÁT NA SCHôDZI

Milí kolegovia, v dňoch 15. a 16. februára som sa zúčastnila na plenárnom zasadnutí Výboru regiónov ako pozorovateľka.
Všetko OK, v superlatívoch.
A čo ak je to podobne aj s ostatnými rokovaniami? A s celou politikou? S celou EÚ, aj s OSN a inými mašinériami? Verejnosti sa predostrie vonkajšie pozlátko, urobí sa dojem, že sa tam niečo deje, a v skutočnosti sa nedeje nič, alebo ak áno, tak len veľmi pomaly?
Prečo podozrievam OSN? Pretože som na internete čítala požiadavky na viacero voľných miest. Koľko omáčok a „prázdnej vaty“! Ani v EÚ toľko nemáme!