Pravopisné perličky

Pravopisné perličky

Andrejko píše domácu, vymýšľa príbuzné slová k vybraným po „r“. Poradím mu: „rybací.“ Napíše „rybacý“. Opravujem ho: „Andrej, jedno „i“ má byť mäkké! Tu milý chlapec napíše: „ribacý“ :)

x

Hovorila nám v škole manželka kolegu-matematikára, že on nevie pochopiť, prečo sa píše „skriňa“ s mäkkým „i“, keď sa do nej niečo „skrýva.“ Fakt, prečo??? :)

x


„Byť/biť“, „byt/bit“, „ryť/riť“ (na tú riť radšej deti neupozorňujem). :)


x

Veru, veru, slovenčina je jazyk krásny, ale s mnohými záludnosťami. Mne pravopis išiel (chválim sa), aj Andrej vcelku prosperuje. Ale vysvetlite cudzincovi, prečo sa „pozýva“ s ypsilonom, ale na druhej strane „zíva“ s mäkkým i, prečo sa píše „myš“ s tvrdým a „miškovať“ s mäkkým, prečo je „stryná“ s tvrdým, ale „striga“ s mäkkým! :)

Babkine ponosy

Babkine ponosy

Prečo do šiat nevleziem?
Prečo ma priťahuje zem?
Prečo mám chôdzu pomalú?
Prečo neviem po špičkách?
Prečo mám z banalitiek strach?

Satisfakcia:

Aj Beta je tlstá.
Aj Eva má vrásky.
Aj Nora má artrózu.
Aj Dana chová vnúčatá.
Aj Gita je zodratá.
Kamoši sú pupkatí starí dedovia,
kamošky riadne spotvorené.
Prepáč, Zoja, takmer som ťa nespoznala!
To si odkiaľ taký gezicht vzala?

Kondolencie:

Kamošky rozvedené,
úprimnú sústrasť!
Kamošky ovdovené,
úprimnú sústrasť!

Lebo „s planym plano,
bez planeho ešči horši.“

A keď bol navyše dobrý - „ta katastrofa!“

Na čo sa sťažujem?
Že lahôdky jem?
Že dobré vínko pijem?
Že ešte stále žijem?
Že som ešte vydatá?
Že ma tešia vnúčatá?
Že mám schopné, krásne deti,
že zohnem sa a zdvihnem smeti,
že si ešte čo-to pamätám?
Že ešte chodím bez barly?
Že ešte nepichám si inzulín?
Že ešte zájdem na poštu, do banky a do mäsny?
Že potešia ma krásne dni?

Fakt sa nemám na čo.
Za mladosťou nežialiť,
zrelé chvíle splna žiť,
za prepychom nebažiť.

Strieborný vek vychutnávam -
čajík, decká, biela káva.
Hudba, úsmev maličkých
nech potešia babičky.

Dve momentky

Dve momentky

Naše milé malé kobylky

Dnes večer, keď som nakŕmila decká chlebíkmi so salámou a cereáliami s mliečkom, som sa pustila do prípravy večere pre seba. V snahe využiť dva staršie grahamové rožky, pokrájala som ich na osem kúskov, obalila vo vajíčkach a osmažila na oleji. Voňalo to prekvapivo dobre, slinky sa mi zbiehali.
Pribehne do kuchyne Andrej: „Fíha, to ale vonia! Čo to je?“ Odpovedám: „Grahamové rožky vo vajíčku.“
Andrejko zvolal na Dominiku a Sofiu: „Decká, poďte, grahamové rožky vo vajíčku!“
Dievčence pricupkali, urobili ham, ham! - a bolo po mojej večeri!

Hádanka

Z kuchyne som začula, ako Sofinka dáva Dominike hádanku:
„Čo je to? Je to hnedé, drevené, - nepozeraj na koňa! - a keď mu dáš do úst päť prstov, odhryzne ti celú ruku!“
Dominika: „Koník!“ (drevený, hojdací, krásna hračka. Hoci už, chudák, nemá chvost. Odletel, alebo ho ktorýsi „expert“ odtrhol, lebo potom ho so smiechom používali ako príčesok, ako beatlesácke háro)
Sofia: „Správne!“

Dominikine hlášky

Dominikine hlášky

Ja: - Dominika, umy si hubu!
Domi: - Na hubu sa nehovorí, že huba!

X

Mamka na telefóne:
- A čo robíte, deti?
Domi (rozhorúčená):
- Hráme florbal, hik. A medzitým mám štikútku, hik!

X

Ajo pekne miništroval. Niesol aj kalich.
Dominka. - Maminka, a kúpiš mi hračkársky kalich?

Upratovanie

Upratovanie

je fádna záležitosť, kto by už rád upratoval? Každú ženu však z času na čas pochytí „pracovný zápal“, túžba vylepšiť a skultúrniť svoje najbližšie prostredie.

Nuž a keby ste sa nevedeli odhodlať napr. na upratovanie skríň prepchatých zbytočným balastom, pošlem vám našu Sofinku. Tá to robí rada. Dôkladne a bez škrupúľ. Povyhadzuje všetko šatstvo na postele, ani na chvíľku sa neunaví – a ty, baba, potom trieď a nanovo ukladaj!

Lenže v tej druhej etape už robí Sofinka módnu prehliadku. Oblieka si na seba všetko možné, aj viacej vrstiev, celá nadšená z kúska kožušinky, ktorú nazve „Teo“ - je to akýsi kožušinový chvostík z líšky alebo norky, čojaviem? Ja sa toho vždy zľaknem, keď mi s tým zamáva pred nosom. Potom nájde malý zabudnutý vankúšik, ktorý nazve Števko, pritíska si ho k líčkam a od toho momentu si ho berie aj do postele, hoci je neuveriteľne špinavý. Musím ho vyprať, ale tajne, keď nebude vidieť, že to robím.

Nuž, upratovanie je jedna vec, ale ako sa zbaviť tých čiernych vriec, prepchatých šatstvom? Chcem, aby išli pre utečencov. Preto som odhodlaná ich odniesť do zberného kontajnera, z ktorého si vraj slušnejšie veci vyberá charita. Je na konci našej ulice. Najprv skusmo odnesiem jednu plnú tašku. Funguje to! Je to systém páky. Naukladáš veci na mriežku, ktorú potom zaklopíš – a veci spadnú dovnútra. Ty dovnútra nevidíš, ani sa tam nedostaneš. Takže ostatné veci sme nahádzali do auta, s autom podišli ku kontajneru – a raz-dva sa ich zbavili. Čo mi povedala susedka? Že Rómovia vedia tie kontajnery vyrabovať. Vraj tam preklopia dovnútra dieťa, ono vyhadzuje kúsky šatstva von. Ale ako potom dostanú vonku to dieťa???

Ináč, mne by v podstate nevadilo, keby si tie veci vzali Rómovia, naša „miestna šľachta“, ako to bolo vtipne nakreslené v humoristickom časopise. Bol tam obrázok zúbožených utečencov, ako sa pýtajú miestneho Róma, do pol pása vyzlečeného, vysmiateho, evidentne v bujarej nálade: „Aj ty si utečenec? A Róm im veselo: „Ale kdeže, ja som miestna šľachta!“

Takže upratovanie dnes pokračuje, ale aj hry a zábavy, s ním spojené. Včera som kúpila Sofii dvoje šatočiek a Ajovi dve tričká. Ideme opäť zahlcovať skrine?

NEDOČKAVOSŤ

Som nedočkavá, kedy pôjde Sofinka do školy. Teším sa na to! Ako správne dievčatko by mala byť usilovná, bystrá, šikovná. Ako pravnučka svojej geniálnej prababky by sa mala dobre učiť. Len ktoré gény prevážia? Podobá sa totiž aj na prababku, ale aj na matku, ktorá sa veru neučila nejak extra, ktorá géniom a láskou k učeniu veru nevynikala. Sama to o sebe tvrdila, že ju prezývali "Bambuska" - dutá ako bambus.
No nazdar! Bude to práce s domácimi úlohami! Musíme ju priprieť od začiatku. Samozrejme, našu živelnú, hudobne nadanú a spontánnu Sofiu by som nevymenila za žiadne priemerné, hoci aj nadané a poslušné dievčatko.
Včera sme sedeli pri telke na gauči, vzala som jej hlávku na kolená a hladkala ju po ostrihaných vláskoch. Vďačne na mňa pozrela, pritúlila sa, a zahlásila: "Mám ťa rada, babka!" a minule mi uštedrila bozk na líce, keď som im kúpila vtipné hračky do vane. Za tie vzácne, ale spontánne prejavy náklonnosti ju milujem!

U Andrejka ani nemusím byť nedočkavá. Vidieť na ňom vývoj každým dňom. Rastie, múdrie, obľúbil si miništrovanie, hru na gitare, je bystrejší v matike, vie aplikovať na život, čo sa naučil napr. v prírodovede. Výborne papá. Ešte stále je bledý ako "syn riaditeľa vápenky", ale dúfajme, že aj farbu jedného dňa naberie. Lebo dostáva všetky živiny, ktoré má dostať.

Vtip na záver? Teraz nedám, počkajte si.

Sadomaso

Sadomaso

Čo to, čo to, milá pani?
Občas dole vrní?
Na tvári vám naskakujú
pečeňové škvrny!

X

Atraktívna babička
dáva púder na líčka.
Popritom sa nastenká,
že ju bolí pečienka.

X

Do brucha, ej do brucha,
vbodnúť ihlu do bruška!
Pritom nežne manželovi
slová lásky pošuškám.

Pri pichaní nemôžem byť
jemná ako panenka.
bodneš rázne – nezacíti,
pichneš jemne – zastenká.

X

Sex pre starších:
skús urobiť niečo pre sex:
šaraticu vypi na ex!

X

Babička sa odhodlala.
Nastal na to čas.
Upratovať poďho skrine,
predýchajú zas.

A ten pocit, keď vieš nájsť
tričko, blúzku, gaťky, Lena.
Ničomu sa nevyrovná,
keď máš systém, žena!

X
Bolí, bolí, babička?
Súmrak padol na líčka?
Dobre padla, vcelku sadla
aspoň ranná kávička?