Babkine ponosy
Prečo do šiat nevleziem?
Prečo ma priťahuje zem?
Prečo mám chôdzu pomalú?
Prečo neviem po špičkách?
Prečo mám z banalitiek strach?
Satisfakcia:
Aj Beta je tlstá.
Aj Eva má vrásky.
Aj Nora má artrózu.
Aj Dana chová vnúčatá.
Aj Gita je zodratá.
Kamoši sú pupkatí starí dedovia,
kamošky riadne spotvorené.
Prepáč, Zoja, takmer som ťa nespoznala!
To si odkiaľ taký gezicht vzala?
Kondolencie:
Kamošky rozvedené,
úprimnú sústrasť!
Kamošky ovdovené,
úprimnú sústrasť!
Lebo „s planym plano,
bez planeho ešči horši.“
A keď bol navyše dobrý - „ta katastrofa!“
Na čo sa sťažujem?
Že lahôdky jem?
Že dobré vínko pijem?
Že ešte stále žijem?
Že som ešte vydatá?
Že ma tešia vnúčatá?
Že mám schopné, krásne deti,
že zohnem sa a zdvihnem smeti,
že si ešte čo-to pamätám?
Že ešte chodím bez barly?
Že ešte nepichám si inzulín?
Že ešte zájdem na poštu, do banky a do mäsny?
Že potešia ma krásne dni?
Fakt sa nemám na čo.
Za mladosťou nežialiť,
zrelé chvíle splna žiť,
za prepychom nebažiť.
Strieborný vek vychutnávam -
čajík, decká, biela káva.
Hudba, úsmev maličkých
nech potešia babičky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára