Krv tuhne babke v žilách
Prišli sme na lúku na briežku. Hurá! Hojdačky, šmýkačky, veľký priestor na kopanie lopty. Polovica mesta s deťmi je už tam.
- „Ty relaxuj!“, blahosklonne zavelil dedo a dal sa do reči so známymi.
Sedím na lavičke, relaxujem. Ale nie dlho. Napadne mi: kde je Sofia? Pobieham, volám, hľadám. A odrazu detský plač. Nesie sa od umelej lezeckej steny. Panika. Pomóóc! Vysoká drevená stavba s lezeckými chytmi zvonka, s rebríkom vnútri. Chlapík a dedo, ktorí ju znášali dole, povedali, že bola na najvrchnejšom stupienku, keď sa chcela vystrieť a udrela sa hlavičkou o trám.
- Inokedy ju udrela hojdačka.
- Andrej spadol z „lanovky“, takej detskej na lúke, ale rev bol ohromný. Našťastie bez následkov.
- Veľakrát sa udreli o hranu.
- Sofia sa obarila horúcim čajom.
- Skákali po posteli, až zlomili dosku, čo drží rošt.
- Andrej zlomil kľúčnu kosť.
- Sofia bežala na cestu za loptou, auto stihlo zabrzdiť!
- Ovracali stenu.
- Pokakali koberec.
- Zasekli sa medzi postieľkou a stenou.
- Andrej obul v byte kolieskové korčule a korčuľoval sa po koberci aj po plávajúcej podlahe. Medzitým dostal chuť na maškrtu. Vyliezol na korčuliach na stoličku a šmátral v nástavci.
- Chceli sme kúpiť chatu. Boli sme si ju obzrieť. Celkom dobrá, aj pekná lúka. Lenže – ups! Lúka sa končila strmým zrázom – dole Hornád! Už som videla tie úrazy. Nie!
- Ešte v byte u rodičov: Večer. Dospelí sedia v obývačke, pokojne oddychujú mysliac si, že Andrejko spí v postieľke s mriežkami. Keď tu zrazu sa otvoria dvere a v nich Andrejko – ústa od ucha k uchu. Postavil si v postieľke pyramídu z plyšákov, vyliezol po nej a spustil sa po ohrádke na zem!
Som od prírody bojazlivá, viete si predstaviť moju hystériu, keď deti balansujú vo výške, korčuľujú, bicyklujú, plávajú? Neviete. Ešteže majú perfektných anjelov strážnych! Anjeličky moje!
utorok 30. júna 2015
nedeľa 28. júna 2015
NIKDY
NIKDY
- som sa toľko nenasmiala
(veselo, detsky, nevinne, bezelstne, úprimne, spontánne)
- som si zároveň rovnako intenzívne neuvedomovala starobu, chorobu, bolesť, dočasnosť života
(najmä od mamičkinej smrti).
Ale aby sme si rozumeli, to prvé silne prebíja to druhé.
Čiže život s vnúčatkami ma
- omladzuje
- obrodzuje
- obohacuje
- napĺňa šťastím
A nech si myslí kto che čo chce ("sladkasté frázičky senilnej babičky"), je mi to jedno!
TENTO život milujem a Bohu zaň ďakujem!
- som sa toľko nenasmiala
(veselo, detsky, nevinne, bezelstne, úprimne, spontánne)
- som si zároveň rovnako intenzívne neuvedomovala starobu, chorobu, bolesť, dočasnosť života
(najmä od mamičkinej smrti).
Ale aby sme si rozumeli, to prvé silne prebíja to druhé.
Čiže život s vnúčatkami ma
- omladzuje
- obrodzuje
- obohacuje
- napĺňa šťastím
A nech si myslí kto che čo chce ("sladkasté frázičky senilnej babičky"), je mi to jedno!
TENTO život milujem a Bohu zaň ďakujem!
štvrtok 25. júna 2015
Gitara a klavír
Gitara a klavír
S Andrejom sme dospeli do dobrého štádia: na konci školského roka, po poslednej hodine, si doma sám vyhráva. Je nadšený zo šiestich nových skladbičiek, ktoré mu učiteľ dal cvičiť cez prázdniny, sú melodické, medzi iným aj Boogie Woogie.
A tak sa mi na tú poslednú hodinu nechcelo s ním ísť! Chcela som to zahnať do autu, že čo už, posledná hodina, či tam sme, či nie. Som veľmi rada, že sme boli! Aj som kdesi čítala, že dieťa sa „chytí“ tak zhruba po dvoch rokoch tréningu na hudobnom nástroji. Ajo má za sebou tzv. prvý ročník, ktorému predchádzal prípravný, v ktorom však veľa vymeškával kvôli častým hnisavým angínam. Teraz ho to konečne začalo baviť.
Sofinka je na klavíri talent. A má aj fyzické predpoklady: dlhé prsty. Pri nej som zistila, že môžu si teoretici hry na klavíri hovoriť čo chcú o správnom úhoze, držaní ruky, začínať s „cipuškami“ a podobne, génius je génius, hrá akoby sám od seba, od prírody dobre, hladká tie klávesy po svojom, a výsledok je super! A Sofia to vie. Ešte vychytať rytmické „muchy“, naučiť sa noty, a bude z nej klaviristka ako „noha.“ Nemyslím, že by bola „zázračné dieťa“ ako napr. Mozart alebo v súčasnosti Emily Bear, ale je dobrá, je fakt dobrá. Po hodine klavíra u svojej výbornej učiteľky som mala vždy veselú, ba povznesenú náladu, akokoľvek biedne som sa pred hodinou v ten deň cítila. Musíme v klavíri pokračovať.
V snahe naučiť Aja teorku som pomýšľala na to, či ho nezačnem učiť na klavíri. Stupnice idú podľa klavíra. Spýtala som sa ho kontrolnú otázku: „Andrejko, ktorý nástroj sa ti viac páči? Gitara alebo klavír?“ V jeho odpovedi jednoznačne zvíťazila gitara! „A klavír sa ti nepáči?“ – „Hm, ani nie.“
Zaujímavé. Môjmu svokrovi sa zas nepáči gitara. Klavír a husle áno, ale gitara nie.
Osobne obdivujem peknú hru takmer na všetkých nástrojoch. A obdivujem šikovných ľudí, tzv. „multiinštrumentalistov.“ Nič to. Na budúci rok pokračujeme s dietkami v hudobke, aj keby som si pritom mala nohy, resp. topánky zodrať.
A Andrej vie aj pekne kresliť!
S Andrejom sme dospeli do dobrého štádia: na konci školského roka, po poslednej hodine, si doma sám vyhráva. Je nadšený zo šiestich nových skladbičiek, ktoré mu učiteľ dal cvičiť cez prázdniny, sú melodické, medzi iným aj Boogie Woogie.
A tak sa mi na tú poslednú hodinu nechcelo s ním ísť! Chcela som to zahnať do autu, že čo už, posledná hodina, či tam sme, či nie. Som veľmi rada, že sme boli! Aj som kdesi čítala, že dieťa sa „chytí“ tak zhruba po dvoch rokoch tréningu na hudobnom nástroji. Ajo má za sebou tzv. prvý ročník, ktorému predchádzal prípravný, v ktorom však veľa vymeškával kvôli častým hnisavým angínam. Teraz ho to konečne začalo baviť.
Sofinka je na klavíri talent. A má aj fyzické predpoklady: dlhé prsty. Pri nej som zistila, že môžu si teoretici hry na klavíri hovoriť čo chcú o správnom úhoze, držaní ruky, začínať s „cipuškami“ a podobne, génius je génius, hrá akoby sám od seba, od prírody dobre, hladká tie klávesy po svojom, a výsledok je super! A Sofia to vie. Ešte vychytať rytmické „muchy“, naučiť sa noty, a bude z nej klaviristka ako „noha.“ Nemyslím, že by bola „zázračné dieťa“ ako napr. Mozart alebo v súčasnosti Emily Bear, ale je dobrá, je fakt dobrá. Po hodine klavíra u svojej výbornej učiteľky som mala vždy veselú, ba povznesenú náladu, akokoľvek biedne som sa pred hodinou v ten deň cítila. Musíme v klavíri pokračovať.
V snahe naučiť Aja teorku som pomýšľala na to, či ho nezačnem učiť na klavíri. Stupnice idú podľa klavíra. Spýtala som sa ho kontrolnú otázku: „Andrejko, ktorý nástroj sa ti viac páči? Gitara alebo klavír?“ V jeho odpovedi jednoznačne zvíťazila gitara! „A klavír sa ti nepáči?“ – „Hm, ani nie.“
Zaujímavé. Môjmu svokrovi sa zas nepáči gitara. Klavír a husle áno, ale gitara nie.
Osobne obdivujem peknú hru takmer na všetkých nástrojoch. A obdivujem šikovných ľudí, tzv. „multiinštrumentalistov.“ Nič to. Na budúci rok pokračujeme s dietkami v hudobke, aj keby som si pritom mala nohy, resp. topánky zodrať.
A Andrej vie aj pekne kresliť!
nedeľa 21. júna 2015
Prieskum
Robím prieskum medzi čitateľmi môjho blogu: chcete, aby som natočila video so svojimi cvikmi? Teoreticky som ich už opísala skôr. Pomáhajú. Predpokladám, že o takého pol roka budem štíhlejšia.
Lebo veru, tučné tety nie sú príťažlivé, kilá robia ženu staršou, štíhle dostanú vraj skôr zamestnanie. Staré matróny sú tak do starého železa.
Ide nám o zdravie, ide nám o krásu, o mladistvý vzhľad. Muži majú radi ŠTÍHLE! A ak ste hoci aj v strednom veku, ale obézna, vyzeráte Nepríťažlivo, pre mladých staro a nie veľmi inteligentne, aj keby ste mali dva doktoráty.
Raz som cestovala vlakom – bola som mladšia a štíhlejšia ako teraz, ale už sa na mne prejavovali príznaky zaguľaťovania – vyšla som z kupé vyvetrať sa v chodbičke pri okne. Partia mladíkov sa usilovala pretisnúť popri mne. Jeden zahlásil:
„Dovolíte, TETA?“
Druhý doložil:
„Snáď pochopí veď hádam má MATURU!“
Nešla som im nadávať, že nie som žiadna teta, a že mám nielen maturitu, ale aj VŠ, ba doktorát, čo oni asi ešte nie. V tej chvíli som si uvedomila krutú realitu starnutia.
X
Napriek tomu mi s pribúdajúcimi rokmi čoraz viac chutilo jesť a nevedela som sa zdržať.
X
Pohľad do zrkadla plus manželove ironicko-sarkastické poznámky mi hovoria, že som to s kilami značne prehnala. Preto cvičím. Moje cviky sú zamerané na členky, ktoré ma najviac bolia, trochu na brucho a na držanie tela.
O pol roka urobím nové video, uvidíte tú postavu! Teda myslím to tak, že budem štíhla kočka, nie že budem širšia. Budem živým dôkazom toho, že moje cviky pomáhajú.
X
Voľakedy som bola jeho „miláčik“, „srdiečko“, „chrobáčik“, dnes len jeho „tučná kamarátka“.
X
„Hej, pani, uhnite s tou batožinou!“ (narážka na môj zadok).
„Hej, veď sa trochu pohni, všade je ťa plno!“
„Uhni sa, nevidíš, že máme úzku kuchyňu?“
X
Stretnú sa dve obézne kamarátky.
- Pani Uhorková, počula som, že tlstnúť znamená starnúť. Je to pravda?
- Áno. A vy koľko máte kíl, pani Cibuľková?
Teda zopakujem ešte raz: ak chce niekto vidieť moje cviky na videu v mojom autentickom podaní, dajte mi vedieť, prosím! Ináč ich nezverejním.
Lebo veru, tučné tety nie sú príťažlivé, kilá robia ženu staršou, štíhle dostanú vraj skôr zamestnanie. Staré matróny sú tak do starého železa.
Ide nám o zdravie, ide nám o krásu, o mladistvý vzhľad. Muži majú radi ŠTÍHLE! A ak ste hoci aj v strednom veku, ale obézna, vyzeráte Nepríťažlivo, pre mladých staro a nie veľmi inteligentne, aj keby ste mali dva doktoráty.
Raz som cestovala vlakom – bola som mladšia a štíhlejšia ako teraz, ale už sa na mne prejavovali príznaky zaguľaťovania – vyšla som z kupé vyvetrať sa v chodbičke pri okne. Partia mladíkov sa usilovala pretisnúť popri mne. Jeden zahlásil:
„Dovolíte, TETA?“
Druhý doložil:
„Snáď pochopí veď hádam má MATURU!“
Nešla som im nadávať, že nie som žiadna teta, a že mám nielen maturitu, ale aj VŠ, ba doktorát, čo oni asi ešte nie. V tej chvíli som si uvedomila krutú realitu starnutia.
X
Napriek tomu mi s pribúdajúcimi rokmi čoraz viac chutilo jesť a nevedela som sa zdržať.
X
Pohľad do zrkadla plus manželove ironicko-sarkastické poznámky mi hovoria, že som to s kilami značne prehnala. Preto cvičím. Moje cviky sú zamerané na členky, ktoré ma najviac bolia, trochu na brucho a na držanie tela.
O pol roka urobím nové video, uvidíte tú postavu! Teda myslím to tak, že budem štíhla kočka, nie že budem širšia. Budem živým dôkazom toho, že moje cviky pomáhajú.
X
Voľakedy som bola jeho „miláčik“, „srdiečko“, „chrobáčik“, dnes len jeho „tučná kamarátka“.
X
„Hej, pani, uhnite s tou batožinou!“ (narážka na môj zadok).
„Hej, veď sa trochu pohni, všade je ťa plno!“
„Uhni sa, nevidíš, že máme úzku kuchyňu?“
X
Stretnú sa dve obézne kamarátky.
- Pani Uhorková, počula som, že tlstnúť znamená starnúť. Je to pravda?
- Áno. A vy koľko máte kíl, pani Cibuľková?
Teda zopakujem ešte raz: ak chce niekto vidieť moje cviky na videu v mojom autentickom podaní, dajte mi vedieť, prosím! Ináč ich nezverejním.
štvrtok 18. júna 2015
Šteklivé historky
Šteklivé historky
CINK
Jeb Bush kandiduje na amerického prezidenta. Voliči mu na transparente odporúčajú: JEB!
Pýtam sa: koho?
CINK
Keď som ešte robila súdnu prekladateľku, chodili za mnou klienti vo všetkých možných denných aj večerných hodinách. Raz sa jedna známa čudovala, keď som jej o 22,00 v telefóne povedala, že jej zavolám neskôr, lebo „ešte odbavím jedného klienta.“
CINK
Raz som svokre kúpila sadu troch misiek z jenského skla. Na ceduľke bol názov: „Trois cocottes“. (čítaj trua kokot). Mala som jej povedať, že dostala do daru tri kokoty? Niééé! La cocotte znamená po francúzsky panvica.
CINK
A viete, ako sa po francúzsky povie jabloň? „pomyjééé“ (pommier. Pomme je jablko, pommier je jablkový strom). Boli sme s odborármi na jarnom výlete v okolí Bruselu. Kolegyne sa nadchýnali nad krásnou rozkvitnutou jabloňou: „Regarde, que bel pommier!“
CINK
Povolanie „upratovačka“ možno elegantnejšie nazvať „kozmetička podlahových krytín“ alebo „portviš baletka.“ Jednu „portviš baletku“ sme mali v podniku, kde som kedysi pracovala. Upratovaniu veľmi neublížila, zato vždy bola perfektne nalíčená a pod mini zásterkou neskrývala krásnu mladú postavu v obtiahnutých elasťákoch a sexy tričku.
CINK
Jedna vrátnička v našom podniku mala super hlášky. Raz prebiehali nejaké opravy na pánskych WC, teda pisoáre sa nemali používať. Náš rozhlas zahlásil: „Prosím pozor! Prosím pozor! Prosíme pánov, aby nepoužívali „pišore“!“
CINK
Jeb Bush kandiduje na amerického prezidenta. Voliči mu na transparente odporúčajú: JEB!
Pýtam sa: koho?
CINK
Keď som ešte robila súdnu prekladateľku, chodili za mnou klienti vo všetkých možných denných aj večerných hodinách. Raz sa jedna známa čudovala, keď som jej o 22,00 v telefóne povedala, že jej zavolám neskôr, lebo „ešte odbavím jedného klienta.“
CINK
Raz som svokre kúpila sadu troch misiek z jenského skla. Na ceduľke bol názov: „Trois cocottes“. (čítaj trua kokot). Mala som jej povedať, že dostala do daru tri kokoty? Niééé! La cocotte znamená po francúzsky panvica.
CINK
A viete, ako sa po francúzsky povie jabloň? „pomyjééé“ (pommier. Pomme je jablko, pommier je jablkový strom). Boli sme s odborármi na jarnom výlete v okolí Bruselu. Kolegyne sa nadchýnali nad krásnou rozkvitnutou jabloňou: „Regarde, que bel pommier!“
CINK
Povolanie „upratovačka“ možno elegantnejšie nazvať „kozmetička podlahových krytín“ alebo „portviš baletka.“ Jednu „portviš baletku“ sme mali v podniku, kde som kedysi pracovala. Upratovaniu veľmi neublížila, zato vždy bola perfektne nalíčená a pod mini zásterkou neskrývala krásnu mladú postavu v obtiahnutých elasťákoch a sexy tričku.
CINK
Jedna vrátnička v našom podniku mala super hlášky. Raz prebiehali nejaké opravy na pánskych WC, teda pisoáre sa nemali používať. Náš rozhlas zahlásil: „Prosím pozor! Prosím pozor! Prosíme pánov, aby nepoužívali „pišore“!“
sobota 13. júna 2015
Prečo ruže?
Prečo ruže?
Pestujem na rodinných hroboch popínavé ruže. Mám predstavu, že sa budú pekne ovíjať okolo pomníka. Sú to však háklivé kvety. Preto musím na cintorín každý deň. Každý deň k mamičke.
Ruža kráľovná
Kraľuje medzi kvetmi. Vznešená, krásna, pritom krehká a nežná.
Dočasná
je jej krása. Z rozpuku po rozkvet – a potom rýchle vädnutie. Podobne je to aj so ženskou krásou.
Netýkavka
Bráni sa tŕňmi. Neberte mi moju nevinnosť, lebo vás dokrvavím!
Vytrvalá
Aj napriek škodcom na listoch rastie a kvitne. Raz postrekujem, raz prihnojujem. Hnojivo zaberá viac. Ruže rastú ako divé. A s nimi aj molice, malé biele svinstvo na listoch a pukoch. Kto zvíťazí?
Vďačná
Za starostlivosť ponúka krásu a vôňu.
Symbol dočasnosti
Ako tvoj život. Vyrašíš, rozkvitneš, navštívia ťa choroby a strasti, ale ako-tak dožiješ. A potom zvädneš.
Pestujem na rodinných hroboch popínavé ruže. Mám predstavu, že sa budú pekne ovíjať okolo pomníka. Sú to však háklivé kvety. Preto musím na cintorín každý deň. Každý deň k mamičke.
Ruža kráľovná
Kraľuje medzi kvetmi. Vznešená, krásna, pritom krehká a nežná.
Dočasná
je jej krása. Z rozpuku po rozkvet – a potom rýchle vädnutie. Podobne je to aj so ženskou krásou.
Netýkavka
Bráni sa tŕňmi. Neberte mi moju nevinnosť, lebo vás dokrvavím!
Vytrvalá
Aj napriek škodcom na listoch rastie a kvitne. Raz postrekujem, raz prihnojujem. Hnojivo zaberá viac. Ruže rastú ako divé. A s nimi aj molice, malé biele svinstvo na listoch a pukoch. Kto zvíťazí?
Vďačná
Za starostlivosť ponúka krásu a vôňu.
Symbol dočasnosti
Ako tvoj život. Vyrašíš, rozkvitneš, navštívia ťa choroby a strasti, ale ako-tak dožiješ. A potom zvädneš.
streda 10. júna 2015
Andrejkov koncert
Keďže
- Andrej chodí na gitaru už druhý rok, ale prvý rok bola prípravka, takže oficiálne je v 1. ročníku
- Sofinka ešte oficiálne nechodí, a už je na youtube
- Sofinka dostala po koncerte darček
- so Sofinkou sme boli po koncerte na pizzu
je aj Andrejko
- na youtube: P1030070 kópia
- dostal darček
- boli sme na pizzu
- Andrej chodí na gitaru už druhý rok, ale prvý rok bola prípravka, takže oficiálne je v 1. ročníku
- Sofinka ešte oficiálne nechodí, a už je na youtube
- Sofinka dostala po koncerte darček
- so Sofinkou sme boli po koncerte na pizzu
je aj Andrejko
- na youtube: P1030070 kópia
- dostal darček
- boli sme na pizzu
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)