Krv tuhne babke v žilách
Prišli sme na lúku na briežku. Hurá! Hojdačky, šmýkačky, veľký priestor na kopanie lopty. Polovica mesta s deťmi je už tam.
- „Ty relaxuj!“, blahosklonne zavelil dedo a dal sa do reči so známymi.
Sedím na lavičke, relaxujem. Ale nie dlho. Napadne mi: kde je Sofia? Pobieham, volám, hľadám. A odrazu detský plač. Nesie sa od umelej lezeckej steny. Panika. Pomóóc! Vysoká drevená stavba s lezeckými chytmi zvonka, s rebríkom vnútri. Chlapík a dedo, ktorí ju znášali dole, povedali, že bola na najvrchnejšom stupienku, keď sa chcela vystrieť a udrela sa hlavičkou o trám.
- Inokedy ju udrela hojdačka.
- Andrej spadol z „lanovky“, takej detskej na lúke, ale rev bol ohromný. Našťastie bez následkov.
- Veľakrát sa udreli o hranu.
- Sofia sa obarila horúcim čajom.
- Skákali po posteli, až zlomili dosku, čo drží rošt.
- Andrej zlomil kľúčnu kosť.
- Sofia bežala na cestu za loptou, auto stihlo zabrzdiť!
- Ovracali stenu.
- Pokakali koberec.
- Zasekli sa medzi postieľkou a stenou.
- Andrej obul v byte kolieskové korčule a korčuľoval sa po koberci aj po plávajúcej podlahe. Medzitým dostal chuť na maškrtu. Vyliezol na korčuliach na stoličku a šmátral v nástavci.
- Chceli sme kúpiť chatu. Boli sme si ju obzrieť. Celkom dobrá, aj pekná lúka. Lenže – ups! Lúka sa končila strmým zrázom – dole Hornád! Už som videla tie úrazy. Nie!
- Ešte v byte u rodičov: Večer. Dospelí sedia v obývačke, pokojne oddychujú mysliac si, že Andrejko spí v postieľke s mriežkami. Keď tu zrazu sa otvoria dvere a v nich Andrejko – ústa od ucha k uchu. Postavil si v postieľke pyramídu z plyšákov, vyliezol po nej a spustil sa po ohrádke na zem!
Som od prírody bojazlivá, viete si predstaviť moju hystériu, keď deti balansujú vo výške, korčuľujú, bicyklujú, plávajú? Neviete. Ešteže majú perfektných anjelov strážnych! Anjeličky moje!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára