PRÍCHOD

PRÍCHOD Nemohla som tomu uveriť! V piatok trinásteho februára 2004 som si náhodou listovala v školskej e-mailovej schránke, na ktorú mi chodilo toľko spamov, že som ju už-už chcela zrušiť. Len ešte pred zrušením som si ju nedbalo prezerala, či tam nenájdem niečo hodné povšimnutia. A veruže som našla! Pozvánka z EHSV na skúšku do Bruselu. Vraj potrebujú “shortly“ obsadiť miesta slovenských prekladateľov. Nezaváhala som ani na chvíľu. V Bratislave som si v CKM cestovke kúpila letenku - ešte na medzinárodný preukaz učiteľa, nehanbím sa za to, školstvo mi to dlhovalo. Aj tak nebola veľmi lacná, a bola nepraktická, lebo som letela Košice-Praha-Brusel a v Prahe som musela čakať päť hodín. Testy boli 27. februára, v čase polročných prázdnin, nikto z kolegov v škole nevedel, ako ich trávim. Reku, ak neuspejem, aspoň sa mi nebudú posmievať. Celú záležitosť som brala na pomerne ľahkú váhu, hoci som si predtým čítala brožúrky o EÚ v angličtine, vypisovala z nich slovíčka, napísala si ich na počítači a vlepila do slovníka. Pretože pri skúšobnom preklade možno používať iba jeden slovník. Nuž, čo vám budem hovoriť? 27. február 2004 uplynul ako v mátožnom sne. Problémy boli už večer predtým s hotelom - á, to je tá pani, ktorá nám nechcela poslať číslo svojej kreditky (nechápali, že žiadnu nemám?) Bohužiaľ už nemáme voľné izby, ale tam za rohom je ďalší hotel. Ráno bola chumelica, vetrisko, sneh, následne pľušť, autá vrážali do seba aj do obrubníkov, sama som sa zabárala do snehu, raz som doňho aj spadla. (Poznámka na okraj: odvtedy som taký sneh v Bruseli nezažila). Keď sme sa zhromaždili všetci pozvaní adepti, na úvod nám zablahoželali, že sme v takom zlom počasí vôbec prišli. Bolo nás dvanásť, vybrať mali štyroch. Nedúfala som, že budem medzi nimi. Párkrát ma už EÚ odmietla, zrejme som stará a nikdy som nežila v zahraničí. Preklad bol dosť náročný na slovnú zásobu: technika, ekológia, ekonomika, právo. Tú zásobu, našťastie, mám. Jeden slovník inak zďaleka nestačil. Preklad som odovzdala ako prvá, ale mala som zmiešané pocity. Ústne interview prebehlo v nenútenom tóne. Boli ku mne milí, príjemne vyzerajúci dvaja páni a jedna pani v rokoch. Pokúsila som sa reagovať na ich otázky prirodzene, ba až vtipne. Myslela som si: veď čože, nemám čo stratiť, aspoň som skúsila. Pýtali sa aj na EÚ, ale nebola to skúška z legislatívy, akurát chceli vedieť, či viem, čo je nové. Povedala som, čo som vedela. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi o desať dní jedna Maďarka (po anglicky) napísala, že má tú česť mi oznámiť, že mi ponúkli kontrakt, vraj mám odpísať. Ani chvíľku som neváhala. A to som si vtedy myslela, že ide o 3 mesiace. A boli z toho 3 roky. Neskôr mi napísala istá Poľka, že sa mám dostaviť na lekársku prehliadku. Tie dve mladé dievčatá som pozdravila, keď som prišla definitívne. Maďarka vedela po slovensky, jej mamka bola Slovenka. Poľka hovorila plynule po francúzsky. Lekárska prehliadka znamenala hneď po Veľkej noci ďalší let do Bruselu. Stále som nedúfala, že je to pravda, myslela som si, že prehliadkou neprejdem. V tej dobe som si namýšľala, že mám niečo s pečeňou. Vysvetlím: nie som hypochonder, ako tvrdia moje deti. Ja všetky tie príznaky zo zdravovedy naozaj mám - presne ako jeden z troch priateľov Jerome Klapku Jerome, ktorý keď čítal zdravovedu, zistil, že má všetky choroby okrem horúčky šestonedieľok. Ja by som mohla povedať, že nemám akurát tak zápal prostaty. Ale aby som sa vrátila k lekárskej prehliadke. Dopadla nad očakávanie dobre: všetky laboratórne výsledky boli v poriadku(!) Záver flámskeho lekára bol prekvapivý: zdravá, iba s nadváhou. Odporúčanie: jedzte menej! Nuž, začala som veriť, že ma berú. Aj som si pozrela svoju budúcu kanceláriu. Blížil sa prvý máj dvetisícštyri. Nemala som peniaze na tretiu letenku, ani na nájomné na prvý mesiac, ktoré bolo treba zložiť vopred. Ale o tom až v ďalšej kapitolke.

Najnovšie výroky

Sofi, 5 rokov:

-         Babka, ty nie si debil ani idiot. Viem, že to uhádneš.

 x

X

Sofia veľmi rada hrá na klavíri. Vie si podľa sluchu vyťukať viacero pesničiek, skúša, skúša, kým nepríde na správny tón.

Včera zavčas rána tiež chcela hrať. Vravím:

-         Sofinka, ešte počkaj, ľudia spia (myslela som v činžiaku).

O päť minút Sofi pozerá cez okno na ulicu, vidí zopár chodcov a vraví:

-         Ale niektorí už vstali!

X

Sofi: Babka, som k tebe zaľúbená!

X

Ajo (7 r.) mi nakreslil výkres s kvetom, slniečkom, nápisom „Ľúbim babku“ – a na druhú stranu namaľoval anjela, „aby ťa chránil, babka.“

X

Pri hre:

-         Sofia, povedz Andrejovi, že ho poznáš ako staré boty!

-         Poznám ťa ako staré boty. A PREPOTENÉ!

X

Sofia prikladá stoličku ku kredencu v snahe dočiahnuť na cukríky.

-         Sofinka, ja ti ich podám, dobre?

-         Nie, ja sama, ale POD TVOJÍM DOZOROM! (a šibalský úsmev)

Dva jesenné postrehy

Jesenný deň v parku

Zatiaľ je krásne.

Gaštany, listy, javorové nažky,

Hýrivé farby, vetrík vonia,

Nič nenavráva skorý skon.

Užívaj chvíľu,

Teš sa jej.

Čoskoro bude horšie.

Vädnutie, zima, dlhé noci,

Pľuhavé pľušte, večný dážď.

Nadíde zima, vieš to iste.

Ten koniec neúprosne príde

-        Ani sa nenazdáš.

Pekné ráno

Rozmýšľam, čím to bolo, že sa mi milo prihovorili dvaja ľudia, o ktorých som si myslela, že sú skôr nafúkaní, a keď nie nafúkaní, tak odmeraní, a keď nie vyslovene odmeraní, tak málo komunikatívni?

Dôvodov môže byť viac:

1.       Dobre som vyzerala vo svojom ohnivočervenom saku z imitácie kože a pestrým šálikom okolo krku

2.       Ľudkovia vôbec neboli nafúkaní a odmeraní introverti, za akých som ich celé roky považovala

3.       Na staré kolená vzbudzujem väčšiu dôveru

4.       Ľudia ma ľutujú, že na starosť opatrujem malé deti

5.       Ľudia si ma viacej vážia, lebo na starosť opatrujem malé deti

Nech už to bol ktorýkoľvek zo spomenutých dôvodov, alebo aj nejaký ďalší, tie stretnutia ma potešili, pohladkali moje ego, rozveselili. Hor´sa do práce, veselá babička!

Poučenie: aj ja sa budem snažiť byť k ľuďom milá, možno niekomu zdvihnem náladu (a ak nie, aspoň ho poriadne naštvem, lebo sa bude domnievať, že „tej protivnej osobe sa odrazu darí, pozrite, má dobrú náladu, aj keď musí robiť na staré kolená matku dvom malým deťom!“

VÝLET

Keď sa naskytla príležitosť ísť na poldňový rodinný výlet do JASNEJ, hneď mi bolo nad slnko JASNEJŠIE, že sa k rodinke pripojím. Bolo mi JASNÉ, že chvíľami nebudem vládať za ostatnými, že na konci budem unavená. To bola JASNAČKA.

Ale chodiť treba, aj keď s problémami. Treba sa VZCHOPIŤ -  a hurá na CHOPOK! Nádherné skaliská obrastené machom, v nižších polohách kosodrevina, no POCHOPTE, skvelé ako z katalógu Quelle! Počasie ideálne, trochu pod mrakom, ale aspoň slnko nespálilo, no CHÁPTE ma, na CHOPOK sa korporatívne išlo!

Prvá lanovka bola SEDAČKOVÁ. Dve SEDAČKY hneď obsadila  rodina SEDLAČKOVÁ. Dá sa povedať, že to bola lanovka SEDAČKOVÁ, ale aj SEDLAČKOVÁ. Nádherné výhľady, veselé pohľady, dolu na kopci sa nám priamo do huby škerili nádherné huby, JASNÉ, POCHOPTE, rodina SEDLAČKOVÁ si na SEDLAČKOVEJ lanovke výlet z JASNEJ na CHOPOK skvele užila!

Minestrone 1

MINESTRONE a nedeľné popoludnie

-         ÁÁÁÁ! – zasvišťal kuchyňou môj výkrik nefalšovanej radosti.

-         Anička, si kanón!

Pochvala rodinného publika bola o to prekvapivejšia, že som kladný výsledok svojho snaženia vôbec neočakávala. Veď po tom, čo sa v rodine vžilo klišé, že mamičkina polievka je buď „pomyjovitá“ (rozumej vodnatá a bez chuti) alebo „výživná“ (rozumej hustá a bez chuti), sa pochvala mojej minestrone zdala nepochopiteľná. Musela to byť zrejme náhoda,

-         keďže som v chladničke nemala také suroviny, aké by sa žiadali,

-         keďže som improvizovala nielen so zeleninou, ale aj s korením,

-         keďže som nakoniec namiesto paradajkového pretlaku použila kečup,

-         keďže som ku koncu varenia úplne zabudla, že polievka ešte stále jemne vrie, hoci som ju už pred polhodinou vypla (ale omylom ju preložila na vedľajšiu platničku, ktorú som omylom zabudla vypnúť).

Všetky spomenuté faktory akýmsi zázrakom spôsobili, že suroviny sa až dojemne dojemna uvarili, chute sa zázračne preskupili a zliali a výsledok bol prekvapivo pozitívny. Nastrúhaný syr sa na záver polievky našťastie konal – našla som v chladničke.

            Najprv polievku ocenil vnúčik: „Hm, babka, tá polievka je ale dobrá!“ Na to sa pridal aj manžel, v rodine známy ako dedo: „Naozaj je výborná! Dnes sa ti skutočne podarila!“

-         ÁÁÁÁ! – vykríkla som od radosti, nevediac spočiatku prísť k slovu.

            K nedeľnej pohode prispela nielen polievka, ale aj celkom chutné rezne, nespálené, pritom dobre prepečené, zemiaky a černicový kompót, ktorý kedysi zakonzervoval môj najmladší syn, keď černice vlastnoručne nazbieral v lese. Kompót ostal ako železná rezerva v pivnici, lebo som bola nastopro presvedčená, že je kyslý. Opak bol pravdou. Sladunký ako pubertálna láska.

            Dobrý pocit znásobila správa od syna z Londýna, že v novej práci zažil celkom príjemnú „boat party“ na Temži, a milý telefonát od brata z Berlína, že dobre docestoval domov a že švagriná mi ďakuje za darčeky, hneď sa ozvala aj ona osobne, že sa jej veľmi páčia a že ako ľutuje, že nemohla prísť.

            Také veci starenku potešia. Po obede mi prekážalo menej ako obvykle,

-         že deti nechceli spať, hoci mne sa veľmi chcelo,

-         že dedo si príležitosť na spánok našiel,

-         že mi  doslova skákali po hlave, keď som ležala na válende,

-         že pišťali, vrieskali, ohadzovali sa plyšákmi, autíčkami a pastelkami,

-         že sa zmocnili môjho mobilu a posielali mojim známym sms-ky s textom „Ftgrnmyuipjuh,ýjáý“,

-         že ma šteklili po pätách.

V podstate to bolo pekné nedeľné popoludnie v období babieho leta (chápte dvojako: v kalendári, v mojom živote).

MINESTRONE 2 – môj recept

Veľkú cibuľu pokrájame, speníme na masle, pridáme na kolieska/kúsky pokrájanú mrkvu (3 ks), petržlen (2 ks), kaleráb (1 ks), zeler (malý), trochu zelenej papriky, jednu paradajku, tretinu zo šalátovej uhorky, posmažíme, posolíme, pridáme trochu tlčenej rasce, karí, paradajkový pretlak alebo kečup, dolejeme vodou a dobre povaríme. Keď je polievka na tanieri, nastrúhame na ňu tvrdý syr.

MINESTRONE 3  (zo spomienok prekladateľky v Bruseli)

Minestrone je pestrá talianska zeleninová polievka, v ktorej plávajú rôzne druhy zeleniny. Preto aj názov  „minestrone” znamená, že na jednej chodbe sú premiešaní prekladatelia rôznych národností. Mnohí moji kolegovia túžili sedieť v oddelení „minestrone”, ale vedenie usúdilo, že nové krajiny budú najprv sedieť každý národ pospolu, neskôr sa uvidí. Osobne som o minestrone neusilovala, pretože zo skúseností v úradníckom zamestnaní viem, že keď sa niečo „zomelie” na ústredí, najskôr sa o tom dozvedia tí, ktorí sedia najbližšie k šéfstvu. Preto som nechcela prísť o dôležité info, napríklad o kurzoch v zahraničí, platoch a podobne. A susedky na chodbe som mala z Dánska, hovorila som s nimi po anglicky, keď som chcela precvičiť angličtinu, francúzštinu alebo nemčinu, išla som s kamošmi príslušnej národnosti na kávu alebo na obed.

Nuž, z hľadiska nadväzovania známostí a priateľstiev som chápala, že MINESTRONE je super idea, pretože s cudzími štátnymi príslušníkmi sa dalo dobre porozprávať, porovnať si kultúrne zvyky, zažiť kopec švandy. No a so Slovákmi? Do istej miery tiež, ale vládla medzi nami konkurencia, skupinkovanie, závisť, nevraživosť. Raz to jedna mladá kolegyňa, ktorá veľmi túžila sedieť v oddelení MINESTRONE, „zabila“ poznámkou: „My síce nie sme ideálni kolegovia, ale mali by ste vidieť Slovincov, ako sa TÍ ŽERÚ!“

MINESTRONE 4

New York je jedno veľké MINESTRONE, aj Londýn. V podstate celá zemeguľa so svojím človečenstvom pozostávajúcim z rôznych rás, etník, náboženstiev, svetonázorov, farieb pleti, sexuálnej orientácie je jedno obrovské MINESTRONE. Niekde nažívajú tieto národy v pozoruhodnej harmónii, ale takých kútov sveta je málo. Väčšinou sa dá konštatovať, že nádherná Stvoriteľova myšlienka sa akosi neujala.

Škoda!

Quelle domage!

What a pity!

K sožaleniu!

Schade!

Spomienka na prácu v BRU

PREKLADATEĽ (nielen) V BRUSELI alebo O „brbtoch“ Ľudia, ktorí sú z domu zvyknutí tvrdo si zarábať na svoj chlieb, skonštatujú hneď pri prvej výplate, že tu (v Bruseli) sa im drina oplatí. Práca je naozaj zaplatená. Ba prihliada sa aj na roky praxe a na diplomy. Konečne niekto ocenil môj doktorát aj finančne! Poniektorí západniari majú taký názor, že už fakt, že jedinec skončil vysokú školu, oprávňuje toho človeka na dobrý post v EÚ, pretože ak niekto skončil vysokú školu, znamená to, že sa musel naučiť organizovať si čas, je to človek usilovný, vytrvalý, má rád štúdium, atď. Ak niekto okrem toho urobil aj doktorát, hoci iba „masters“, znamená to pre nich, že išiel vo svojich snahách po poznaní ešte ďalej, špecializoval sa v určitom odbore, a preto si ho treba vážiť. Taká filozofia sa mi celkom ráta. Ale za prekladateľov často prichádzajú aj mladší ľudkovia, ktorí nemajú takmer žiadnu prax. Tí sa musia „prehrýzať“ začiatkami ťažšie. Je to logické. Niektorým pomáha dobrý logický úsudok, iným usilovnosť, iným zase výborná znalosť cudzieho jazyka, získaná pobytom v cudzine. Dlhší pobyt v cudzine niekedy spôsobí, že človek „zabudne“ po slovensky, teda lepšie povedané, nie celkom zabudne, ale do slovenčiny automaticky vsúva anglickú syntax a slovné spojenia. Napríklad rád oddeľuje čiarkami také spojenia ako: Avšak je potrebné pripomenúť...(dá čiarku za „avšak“ - anglické However,...) alebo: „V tomto zmysle je potrebné mať na pamäti...“ (dá čiarku za „zmysle“), stratí cit pre rozlišovanie medzi privlastňovacími zámenami „svoj“ a „jeho“: napríklad napíše: Výbor prijal jeho rozhodnutie..., nemčinár bude často používať neurčitkové väzby namiesto vedľajšej vety a tak ďalej. Prestanem však na chvíľu s kritikou a zakormidlujem do pokojnejších vôd, do veselej riečky žartovných spojení, ktorú vytvoril tlačiarenský škriatok. Alebo inak povedané, uvediem niekoľko prekladateľských „breptov“, ako vravia bratia Česi (po slovensky „brbtov“? preklepov), ktoré sú vykonané v rýchlosti, nevedome, preto by za ne prekladateľa ani nemali trestať. - Výbor posliní spoluprácu... namiesto posilní. - zvýšenie energetickej úprimnosti ... namiesto účinnosti. - potupné zriaďovanie sietí ... namiesto postupné. - preskúmanie praktických krkov ... namiesto krokov. - EHSV podal sove stanovisko ... namiesto svoje - odporové zväzy namiesto odborové  očianska spoločnosť (t.j. z Očovej) namiesto občianska  fingovanie namiesto fungovanie, uvediem časť súvetia: … aby sa mladí ľudia niečo naučili o EÚ, Výbore regiónov a iných inštitúciách, a aby lepšie pochopili ich fingovanie (!) Ozaj, hovorila som vám, čo mi vyviedol tlačiarenský škriatok so Shakespearovými sonetmi? Stalo sa to síce nie v Bruseli, ale na Slovensku. A vari je náš slovenský škriatok horší od belgického? Veru nie je! Keď som dostala na prečítanie prvé obťahy sonetov, s hrôzou a zároveň pobavením som zistila, že namiesto ...koral je červený/ a nie ústa mojej milej... v sonete č. 130 sa objavilo: Karol je červený... ! Ihneď mi napadlo, že možno sa jeden z tlačiarov volal Karol a rád si pri práci uhol červeného vínka... Som spokojná so svojím zamestnaním. Prekladatelia z Rady alebo z Komisie si niekedy namýšľajú, že ich práca je dôležitejšia ako naša, pretože prekladajú pre dôležité inštitúcie. Možno, ale platení sú rovnako ako my a naša práca je zaujímavejšia, pestrejšia. Vysvetlím: prekladateľ z Komisie sa musí špecializovať na preklad v jednom odbore, napríklad poľnohospodárstve, potom celý život prekladá iba smernice o poľnohospodárstve. My vo Výbore regiónov a Európskom hospodárskom a sociálnom výbore máme terminológiu pestrú, prepestrú: od životného prostredia a biológie cez poľnohospodárstvo k technike a od ekonomiky k právu a sociológii. Minule som volala jednu známu (zoznámili sme sa v lietadle) e-mailom na drink. Odpísala mi, že je momentálne veľmi vyťažená, že oni v Komisii nekončia v piatok o pol štvrtej ako my, ale normálne o pol šiestej. No povedzte mi, mala sa čím chváliť? To dá rozum, že nie. A mimochodom, svoju ponuku som už viackrát nezopakovala. Je to čudáčka, okrem iného slobodná, ba pochybujem, že má veľa priateľov. Ešte mi nedá, aby som nenapísala jedno žartovné prekladateľské riešenie: kamarát z českého oddelenia, ináč veľmi šikovný, raz v rýchlosti preložil neurobehavioral disorders (neurobehaviorálne poruchy) ako „poruchy neurotického chování“. Z jeho prekladu vyplýva, že neurotické chovanie je normálne a ak nie si neurotik, máš poruchu. Nuž stáva sa. Najmä v rýchlosti, keď ťa tlačia termíny, niekedy zo seba vypotíš tzv. „perly“, ako ich nazýva moja kolegyňa. Napríklad v prekladoch zabezpečených externými agentúrami sa našli nasledovné perly: ... Čo možno urobiť, aby toto obdobie (starobu) prežil každý jednotlivec zmyselne? ... namiesto zmysluplne ... roadmap(- cestovná mapa)... ktosi preložil ako autoatlas ... protracted negotiations (- zdĺhavé rokovania) ako preťahované rokovania. Veru, ľudkovia moji, život prináša skvelý situačný humor, často sa zasmejeme na vlastných „brbtoch“, inokedy na „brbtoch“, ktoré sa podarili iným. Úžasne sa mi páči ceduľka, nalepená na vnútornom vchode do budovy Výboru regiónov na ulici Montoyer: VEUILLEZ BADGER, SVP. Veuillez znamená ráčte, badge je odznak – výraz prevzatý z angličtiny, v našom prípade magnetická kartička, ktorú musíš ukázať bezpečnostnej službe pri vchode, aj recepčnej, a pomocou ktorej si otvoríš sklenené dvierka vedúce k výťahom. Veru, bez „bedžu“ sa nepohneš. Ja osobne si pri slovku „badger“ spomeniem na jazveca („jazvec“ po anglicky je „badger“). Mimochodom, aj Rusi prevzali to slovo z angličtiny, trochu si ho prispôsobiac. Povie sa: „bejdžik s imenem.“ Podstatné meno „badge“ teda existuje, ale sloveso „badger“ som veru vo francúzskom slovníku nenašla. No a SVP francúzštinári poznajú. Je to skratka s´il vous plait – prosím. Čiže skratkovite vyjadrená veta by v slovenčine znamenala asi toľko: „Prosíme Vás, aby ste sa pri vstupe do budovy ráčili automaticky preukázať magnetickými kartičkami.“ Alebo ako to preložil kamarát Radek z českého oddelenia: „Prosíme, Vás, aby jste se při vstupu laskavě zabedžovali!“ A ešte mám jednu dilemu: Neviete mi, prosím Vás, vysvetliť, prečo prekladateľ z Európskeho parlamentu preložil: lundské dohovory, berlínske dohovory, ale do tretice: dohovory z Osla – a nie Oslie dohovory? Tlačová chyba, resp. preklep, na ktorý natrafil kolega: „Európsky hospodársky asociálny výbor!“  

POVZDYCH Máčam nohu v repíku (ten život je na piku), haksne bolia, preto máčam, s bolesťami ledva kráčam. V kúte čaká bakuľa (radšej loptu zagúľať!) Ešte chvíľku tu byť s vami. Máčam nohu, pritom plačem. Máčam nohu v repíku. Ešte vidieť krásne žabce - Ajka, Domi, Sofiku. Nohu máčam, stále kráčam, Život speje k zániku. Plačem, pritom nohu máčam, Máčam nohu v repíku.