Memento

MEMENTO

Cez vrstvy tuku sa ťažšie
prehryzneš k zdravému jadru.
K dávnej prapodstate.
K tomu, čo ti káže dávať,
obetovať sa pre iných.

Keď potom prídu žalúdočné ťažkosti,
ber ich ako memento zhora,
memento, že v momente
sa treba zmeniť
k tomu dávnemu,
starému dobrému
štíhlučkému ja.

Začni diétou.
Nielen tuky, sladkosti a chlast,
ale vyslovene sa vyhladovať.
Potom pokračovať
kolibríčimi porciami.

Ideme na to, sestra oslica?
Jasné, že ideme!

Večer si povieme,
ako sa nám darilo.

Fíha, tá básnička, resp. úvaha bola ako vystrihnutá z kresťanského časopisu. Pardon, nie celkom. Ledaže by si všetko to odriekanie robila z lásky k Bohu.

Len aby neostalo len pri slovách!

Slová, slová, slová …

Naplniť ich činmi, toť moja adventná úloha.

Každodennosť

Zdravie

Asi vás to nebaví,
ale ja mám obavy.
(večná téma
pertraktovaná na staré kolená),
Asi vás to nebaví, sa vie,
že mám večné obavy
o svoje zdravie.

Deti

Holúbätá, žriebätá,
šteniatka,mláďatká!
Zlaté, milé,
krátia chvíle
staroby.
Občas priečne,
hoci driečne,
neposlušné, hlavaté,
pri úlohách zaspaté,
ale na hry – chvalabohu,
prejavujú vlohu.
V šantení sú veru NAJ.
A ty, baba, pozor daj!

Poteší ma

- pekný deň
po bolestnej noci.

- vybavená záležitosť,
aj pomalšie hoci.

- dosť bubákov na prežitie
viacej nestrovíš.
Od dobroty kury dochnú -
ty to víš.

- seriál M.A.S.H.,
sem-tam dobrá krimi,
posedím pri hrdinoch,
prežívam s nimi.

Vývoj vnúčat -
aj naše zásluhy!
Netreba hľadieť
okato na druhých.

Sú, aké sú, ľúbime ich.

Nové výroky a pokroky

Nové výroky

Dominika: "Babka, NEDRAMATIZUJ!"

Sofia v reakcii na moju hlášku, že chcem hovoriť svoju obľúbenú modlitbu "Pod tvoju ochranu sa utiekame,..." pohotove vyhlási: "Tú čítam ja!" - a víťazoslávne sa zaškerí. Čoby čítať, už ju vie naspamäť! Aj celé pasáže z litánií.

Andrej, keď sa dedko išiel sprchovať: "Aby si sa páčil kočkám?" Na moje pokarhanie reagoval: "No čo, keď vy si ma stále doberáte s nejakými spolužiačkami, budem si aj ja vás!"


Andrej na moju fotku z roku 1989: "To si nemohla byť ty!" (Poznámka na okraj: Páni, aká som bola krásna! Zaľúbila som sa do seba. Viem, že mladosť sa už nikdy nevráti, ale pokúsim sa trochu schudnúť. Našťastie mi jeden zo synov povedal, že jemu sa väčšmi páčim teraz. Mám svoj fanklub!)

Sofinka sa na mňa šibalsky pozrie, sadne za klavír a bezchybne spustí skladbu, ktorá jej ešte včera nešla. Rozležalo sa jej v hlavičke.

Dominika pricupká ku mne a poprosí: "Babka, poďme hrať bábkové divadlo! Ale že tam bude vystupovať aj táto plyšová myška!" Čo mám robiť? Hlodavce neznášam, štítim sa ich a keď ich uzriem v reále, vrieskam. Moje vnučky ich milujú. Dominika: "Pozri, aký je ten potkanček milučký!" - dcéra veterinárky, ktorá robila pokusy na myšiach. Ba má aj plyšového netopiera a sovu. Sovu mám celkom rada. Ale myši a potkany nenávidím.
Decká majú gumového pavúka, ktorého mi Sofia nenápadne položí na plece. Keď to zbadám, robím sa, že ma veľmi vystrašil. Ale myška je horšia. Dievča malo pavúka v škole, dúfam, že dnes nevzala aj myš!

Srdce na dlani

Bravčové srdce na smotane,

uvarené mojou dcérkou, mi náramne chutilo. Je to, ľudia, tvrdý sval! Dve hodiny sa dusilo. V kuchte! Pumpa zrejme musí byť mocná.

Ľudské srdce

je podobný sval. Hádam ho mám dosť mocné. Zatiaľ slúži, bije pre mojich drahých. Tik-tak, tik-tak. Bim, bam, bim, bam.

Srdce na dlani

vám básnik podáva vo svojej prostote. A vy takto? Zneužívate? Nuž ale hádam nie!

Srdce v nohaviciach

som mala párkrát v živote. Úzkosť a strach v nočnom lese, strach pred skúškou, pred operáciou, pred pôrodom.

Medovníkové srdce

je obyčajne tiež dosť tvrdé. Nejedávala som ho. Dala do vitríny, aby mi pripomínalo darcu. Z lásky Fero, Jano, Jožo, Karol, Marián. Koľko chlapcov, toľko sŕdc.

Srdiečko moje,

ešte bi! Prežili sme biedu, prežijeme hádam aj blahobyt, no nie?

Voľný deň

Voľný deň

Tralalá, tralalá,
dobre som sa vyspala.

Bodrá babka zrána tiká,
pre ostatných šlamastika.

Lebo ešte v ríši snov
chcú zotrvať sedmospáči,
tak sa im to, dietkam, páči,
ešte chvíľu v ríši snov.

Preto bez zbytočných slov
babka sadá k pécéčku.

Vľavo tanier, vpravo káva,
to si ale babka dáva!

Zbohom diéta – výmysly
tých, ktorým to nemyslí.

Na raňajky müsli?
Somarina!
Klobásky a slanina!

Šimek: Tělo potřebuje hodně jíst,
aby se dokázalo obezitě bránit!

Začína babka nový deň.
Ostatní ešte spia.
Začína babka nový deň,
veselá, obézna.

Adrenalínové ráno

sa vlastne nekonalo. Pôvodne som mala odviesť deti do školy, lebo oco išiel do roboty a dedo na krv. Mala som obavy od večera, preto som si nachystala kôpky oblečenia, zavčas rána som pracovala na príprave raňajok a desiaty. Keď Jurko s dedkom odišli, iniciovala som ich obliekanie, čo sa mi ako-tak podarilo. Moje raňajky však deti odmietli, na knedlík vo vajíčku nemali chuť. Andrej si dal chleba s horčicou, chrenom a klobásou, Sofia si natrela chlieb lekvárom a na to naukladala kúsky mäkkej salámy. Na celej veci ju najviac bavilo krájanie tej salámy na tenké pásiky. Moje nervy! Nemohla som jej nôž vytrhnúť z rúčky, aby sa neporezala. Musela som preto dávať pozor, ako krája. Samozrejme, že zjedla iba tri hryzy. Chystala som sa, ako sa budem s nimi knísať do školy a potom vyliezať na druhé poschodie bez výťahu. našťastie sa dedko vrátil a odviedol ich.

Sme silné

Osnovu popretkával útok.
Noc ukrajuje z chleba dní.
Dušu mi premkol tichý smútok.
Život však posmeľuje: „Neblázni!“

Na nebi Superluna kraľuje.
Z diára dníčky skrajuje
a deti rastú ako z vody.
Tak už to chodí,
tak už to chodí.

Pomôže snáď len dobrý skutok,
keď dušu premkol tichý smútok.
Osnovu popretkával útok
a smútky vystriedala radosť.
Ten útok každodenných drobností
premyká telo do kosti
a nedá, nedá dlho lkať,
či do žiaľu sa potápať.

K žene sa priviň, nebožiatko!
Aj rodná hruda je ženského rodu.
Poláska, pritúli,
ťuťuli muťuli.

Plnohodnotné popoludnie

Uf, to je dlhý nadpis! Ale výstižný. Učenie, hudba, basketbal, florbal, všetko v byte, lebo vonku prší.
- Niežeby sme sa s dedom chválili, bolo to jednoducho treba urobiť.
- Niežeby všetko išlo hladko, boli aj nervy.
- Niežeby som si nevedela zábavu predstaviť aj ináč.
- Niežeby som netŕpla, kedy rozbijú loptou alebo hokejkou sklenené dvere.
- Niežeby bola medzi pedagógmi perfektná súhra.
Ale urobili sme, čo bolo treba a ako sa v danej chvíli a za daných okolností dalo.

Ups! niečo zachrapčalo, idem skontrolovať nábytok ...

POSTREHY

POSTREHY

- Som dobrá, fakt. Urobiť na raňajky knedlík vo vajíčku, to chce inšpiráciu! Aj praženica minule mala úspech. Nuž, keď Sofi nesmie mliečne veci, ani maslo, musím improvizovať!

- Deň do amerických volieb. Sledujem kampaň, nie som z celého vývoja nadšená.

- Ako nasýtiť hladujúcich? Ako presvedčiť tučných Amíkov, aby venovali polovičku svojej nadváhy chudobným Afričanom? Bolo by to prospešné pre obe strany. Mám istú ideu, ktorú zatiaľ neprezradím.

- Sofia hrá veľmi dobre podľa sluchu. Už je však najvyšší čas začať tvrdo trénovať etudy podľa nôt. Dnes ideme na to!

- Ajo robí v hre na gitaru pokroky. So školou pôjdu vystupovať do Domova dôchodcov, potešiť starčekov a starenky.

Mozart a Salieri

Mozart a Salieri

A stále sa ich rodí hojne
tých Mozartov a Mozartíc.
A mne slzy kanú z líc,

že ich už ver´ nedoženiem,
že nemám šancu, ľudkovia!
Ozval sa vo mne Salieri.
Nájde sa niekto, kto mi verí?

Vľavo hľaď, vpravo hľaď,
všade nadaná mlaď.
Do Anglie, Ameriky, Holandska či Nemecka,
vycestujú ako nič
tie decká.

My sme tedy nesmeli.
Bolo to fakt v prdeli.

Ale sťažnosť nepodávam.
Pánu Bohu ďakujem
a k výšinám posielam mu
svoju lásku vrelú.

Že mi na tri a pol roka
umožnil ísť do Bruselu.

Nadanie a ambície.
To je vlastné mladosti.
A ty, baba, deti chovaj,
var a per a lieč a peč,
a keď bolia staré hnáty,
za pecou sa rýchle schovaj!